Viete si predstaviť stráviť 8 dní v absolútnej tme? Bez mobilu, internetu a televízie? Nevedieť či je deň alebo noc a už vôbec nie koľko je hodín? A miesto jedla dodržiavať pôst a piť iba vodu? Seredčan Jaroslav Čomaj, ktorého nemusíme čitateľom zvlášť predstavovať, to dokázal.
Pobyt v absolútnej tme sa nazýva terapia tmou. Na Slovensku existuje niekoľko projektov, ktoré sa takejto terapii venujú. J. Čomaj si vybral osadu v Bielych Karpatoch, konkrétne medzi mestami Myjava a Hodonín, v osade Vrbovce – Štefanová. V širokom okolí nevedú žiadne cesty, nevedie tu ani žiadne vysoké napätie a signál mobilných telefónov je veľmi slabý. Jednoducho domček v lone prírody, mimo civilizácie a nerušený okolitým svetom.
Pobyt v tme je známy už vyše tisíc rokov v Japonsku, Indii a Tibete. V modernom svete túto terapiu využíva čím ďalej viac ľudí. Umelci, manažéri, politici – všetci tí, ktorí sú vyťažení a potrebujú prejsť procesom znovuzrodenia. Terapia tmou sa robí v dokonale zatemnenej a odhlučnenej miestnosti. Vybavenie je skromné ale človek tu má všetko potrebné. Klient by mal v absolútnej tme stráviť minimálne 7-8 dní. Takýto pobyt regeneruje psychiku, zmierňuje životné tempo, pôsobí proti syndrómu vyhorenia, pobyt sa považuje aj ako jedna z prevencií vzniku onkologických ochorení a rozvíja citlivosť zmyslových orgánov.
Prečo sa Jaroslav Čomaj rozhodol stráviť 8 dní v absolútnej tme a ako pobyt prežíval nám porozprával v nasledujúcom rozhovore:
Pán Čomaj prečo ste sa rozhodli absolvovať pobyt v absolútnej tme?
V posledných rokoch som viackrát vyskúšal niekoľkodňový očistný pôst na vode. Začal som sa viac zaujímať o seba, svoje telo, ale aj o svoju dušu. Terapiu tmou som objavil začiatkom tohto roka a veľmi ma zaujala. Motiváciou na absolvovanie terapie tmou bolo najmä ukončenie práce v škole a odchod do dôchodku, teda veľká zmena pre každého človeka. Od pobytu v tme som očakával akýsi reštart v myslení a prípravu na ďalšiu etapu môjho života.
Vy ste v tme strávili 8 dní. Podľa informácií v prvé dni človeku pracuje mozog na plné obrátky, spracováva informácie, neskôr sa hlava vyčistí a v tom momente začína terapia. Ako to bolo u Vás?
Na pobyt v tme sa nedá špeciálne vopred pripraviť. Odporúča sa nemať žiadne očakávania od pobytu, stačí prísť s otvorenou mysľou. Cítil som veľký rešpekt. Na pobyt som išiel s pokorou a najmä otvorenosťou tomu čo mám zažiť. Prvé dva dni som v podstate prespal, snívali sa mi sny spojené s mojim detstvom a mladosťou. Ďalší deň som mal myseľ úplne zahltenú, bola to strašná zmes myšlienok, chaos. Trocha ma bolela hlava. Prebral som si podrobne celý svoj život. Spomenul som si na veci o ktorých som si myslel, že som ich dávno zabudol (mená učiteľov na ZŠ, spolužiakov, úplne konkrétne zážitky z detstva, atď.) Tú zmes myšlienok v hlave by som prirovnal k nejakej mase v hrnci, ktorá vrie. Zaujímavé bolo, že nepríjemné a zlé spomienky začali ako prvé a pomaly z hrnca vykypeli a ostali len tie príjemnejšie. To bolo ako „vyčistenie hlavy“. To čo nasledovalo potom sa dá slovami len ťažko opísať. To si musí človek naozaj zažiť.
Ľudia často opisujú, že mali počas pobytu halucinácie. Predsa len, oči nič nevidia ale sluch funguje o to lepšie. No a fantázia dá človeku vtedy riadne zabrať. Mali ste aj Vy predstavy či vidiny? Poprípade rozprávali ste sa sám so sebou?
Ja by som to nenazval halucinácie. Sú to svetelné dojmy, ktoré sa vytvárajú na základe myšlienok. Asi po 3 dňoch sa mi začali objavovať rôzne svetelné obrazce. Ako prvé boli akoby hlinené reliéfy akejsi dediny, kombinované s modrou farbou. Svetlo, ktoré svietilo vždy spoza hlavy a vždy sprava. Neskôr som videl aj svoje ruky a nohy, ale dotknúť sa ich nedalo. Svetlo sa zväčša zosilňovalo a zoslabovalo, prípadne i blikalo ako diskoguľa (vtedy to bolo veľmi nepríjemné). Videl som objímajúci sa pár na rozkvitnutej lúke, ktorý vystriedala matka s dieťaťom v náručí. Vtedy to bolo ako v kine a pocity boli krásne. Sám so sebou som sa nerozprával, ale spieval som si. Posledné dni sa myseľ uspokojovala a začínal som vnímať tmu ako príjemnú. Začal som chápať lepšie svoje mentálne procesy a pozorovať „vnútorné pravdy“.
V tme človek stráca pojem o čase. Neviete kedy je deň alebo noc. Ako ste sa orientovali?
Zo začiatku sa dalo celkom dobre orientovať či je deň alebo noc keďže človek má nastavené biologické hodiny. Po asi 3-4 dňoch to bolo horšie, vtedy sa začína strácať prehľad o tom či je deň alebo noc. Vtedy si však stačí uvedomiť, že je to úplne jedno a nie je to podstatné kedy si idete ľahnúť, či vstanete z postele. Teda nebolo sa treba orientovať. Sprievodca, ktorý mi každý deň nosil vodu chodil počas dní nepravidelne (v čase 09.00-18.00 hod.) práve preto, aby sa človek neorientoval v čase.
Vy ste ako bývalý riaditeľ školy boli pracovne vyťažený, mobil a internet boli súčasťou Vašej práce, doma ste určite sledovali televíziu, boli ste aktívny na sociálnych sieťach. Aké to bolo byť zrazu 8 dní bez tejto techniky a bez kontaktu s okolitým svetom?
Na toto som sa vopred duševne pripravil a aj preto mi to nerobilo absolútne žiadne problémy. Dokonca ani len myšlienku som nemal na akúkoľvek techniku.
Ľudia nie sú v tmavej miestnosti zamknutý a majú možnosť kedykoľvek vyjsť von. Nastala situácia, kedy ste to chceli vzdať?
Asi tretí deň som mal myšlienky, že pobyt ukončím predčasne. Nemohol som zaspať, nemohol som zastaviť myšlienky v hlave. Pýtal som sa sám seba čo tu vlastne robím, prečo nie som pri svojej rodine. Uvedomoval som si však, že ak pobyt predčasne ukončím práve počas krízy, môže to mať i psychické následky, ktoré bude treba dlhšie prekonávať.
Vy ste k pobytu v tme pridali aj pôst, kedy ste 8 dní pili iba vodu. Opíšte nám, ako ste to zvládli?
Nebol to až taký veľký problém, pretože skúsenosti s pôstom som už mal. Spravidla ak je spln či nov absolvujem očistný pôst jednodňový alebo viacdňový. Najdlhší som zatiaľ mal 12-dňový. Pri pobyte v tme človek vydáva len málo energie, takže pocit hladu nie je taký intenzívny.
Vodu Vám nosili v určitých intervaloch, alebo ste si ju napúšťali sám z kohútika a pili podľa seba? Má vôbec pôst, kedy sa pije iba voda určité pravidlá? Treba sa na to špeciálne pripravovať?
Čistú vodu z funkčnej reverznej osmózy mi každý deň nosil sprievodca. Každý deň som vypil v priemere 4 litre vody. V prvých dňoch viac, neskôr menej. Úplný pôst má svoje pravidlá: Pred začiatkom pôstu, spravidla tak dlho ako bude trvať pôst je potrebné pomaly obmedzovať stravu, najmä mäso a ťažké jedlá a jesť viac zeleniny a ovocia najlepšie v surovom stave a to isté platí aj po pôste pri návrate k normálnemu jedlu.
Mali ste aj krízu, kedy ste pociťovali obrovský hlad?
Nemal, vzhľadom na moje predchádzajúce skúsenosti s očistným pôstom. Jednoducho v hlave treba prepnúť na to, že budete žiť z „prány“.
Môžete čitateľom prezradiť, koľko kg ste schudli?
Schudol som 8,4 kg, ale schudnutie pri pôste je vždy len dočasné, pretože zo začiatku pôstu ľudský organizmus začína čerpať energiu zo svaloviny a až neskôr z tukových zásob, metabolizmus sa spomalí, čo má za následok rýchlejšie priberanie po pôste.
Aký bol ten moment, keď ste domček opúšťali. Ako ste vnímali svetlo, okolitý svet?
Nádherný. Sprievodca mi deň predtým priniesol budík (nesvietil, ani netikal), ktorý mi nastavil na 4.30 hod. ráno. Po zobudení som pootvoril dvere a nechal do domčeka vstúpiť brieždenie. Obliekol som sa a išiel na prechádzku keď svitalo. Videl som nádherný východ slnka, ktorému sa nevyrovnal ani východ slnka nad morom. So zosilňovaním svetla som vnímal nádhernú prírodu kopaníc, videl som viaceré stáda srniek, počúval vtáky a pozeral sa na kvety. Bol to neopísateľný pocit radosti zo života. Bol som síce fyzicky slabý, ale šťastný. Na svet okolo seba som sa pozeral s obrovskou pokorou a veľmi intenzívne som vnímal, že som síce len veľmi malou, ale predsa súčasťou prírody.
Čo Vám pobyt v tme dal? Pozeráte sa na svet inými očami?
Nezaplatiteľnú skúsenosť s poznávaním samého seba. Naozaj nie je jednoduché vydržať sám so sebou. Dal mi možnosť usporiadať si myšlienky, upratať si v hlave a najmä úplne jasne si stanoviť priority a hodnoty svojho ďalšieho života. Myslím, že budem rozlišovať svoj život „pred tmou“ a „po tme“. Určite ma táto skúsenosť zmenila.
Sú ľudia, ktorí pobyt v tme absolvujú viac krát. Ako ste na tom Vy? Trúfli by ste si pobyt zopakovať?
Ak by som túto otázku dostal v domčeku počas pobytu, tak by som na ňu odpovedal určite záporne. Čím viac času však ubieha od ukončenia pobytu, tým viac si začínam uvedomovať a ceniť zážitky, ktoré som mal v tme. Takže možno o dva, tri roky, alebo pred nejakým vážnym rozhodnutím, by som si pobyt v tme mohol zopakovať, napriek tomu, že to nebolo ľahké. Určite by som sa však dovtedy chcel naučiť meditovať. S meditáciou by pobyt v tme bol oveľa ľahší a asi aj prospešnejší.
