Dobre si pozrite tieto dve fotky a vedzte, že tohto dinosaura, ktorého voláme „Bábätko“ (v skutočnosti sa volá Lufengosaurus), aj keď má 180 000 000 rokov (!!!; slovom: 180 miliónov r.), sme pred pár dňami priviezli z hohhotskej múzejnej expozície priamo do obrovskej, supermodernej čínskej nemocnice takisto v Hohhote vo Vnútornom Mongolsku, kde podstúpil tzv. CT vyšetrenie. Prehnali mu cez hlavu mimoriadne silné röntgenové žiarenie. Také CT, aké tróni v tunajšom špecializovanom zdravotnom zariadení na liečbu rakoviny, som jakživ nevidel… Kvôli Bábätku vygenerovali najväčšiu možnú intenzitu penetrujúceho žiarenia, aby vôbec prúd fotónov dokázal preniknúť cez strednojurskú horninu, lebo tá lebka už nie je kosť, lež skala. Urobili nám to zadarmo, pritom by to za normálnych okolností stálo hádam 500€ – len toto jedno skenovanie. Bábätko bezpečne čakalo v Maťovom náručí na vyšetrenie niekoľko hodín. Len teoreticko-metodická príprava/konzultácia na zákrok s vedúcim lekárom trvala polhodinu. Takmer všetci prítomní lekári z oddelenia i sestry sa na ten zázrak prišli pozrieť😀 Pacienti neverili vlastným očiam. Strážam sa pod brigadírkami točila hlava. Súdiac podľa fotiek je zrejmé, že keď takéto čudo našli starí Číňania pred povedzme 3000 rokmi – no, nik sa nemôže čudovať legendám o čínskych drakoch… Bábätko bolo zaručene najstarší pacient v hohhotskej nemocnici od r. 1921, kedy ju postavili. Jeho cena (tej dinosaurej hlavy važiacej zhruba 5 kíl) je cca 100 000€, čiže 3 000 000 korún. A za tú cenu možno kúpiť v okolí Krasu 3 domy s 20-árovými pozemkami, alebo 5 obrovských terénnych Fordov. Originál mohutného sauropodného dinosaura, ktorého maketa je vystavená v tunajšom Múzeu, by stál dokonca odhadom až
20 000 000€, teda 600 000 000 korún (šesťsto miliónov korún!!!!). Vedúci našej historicky 1. slovensko-čínskej dinosaurologickej expedície paleontológ doc. RNDr. Martin Kundrát, PhD. z Centra interdisciplinárnych biovied UPJŠ v Košiciach chodí takéto skenovania robiť na najväčší superurýchľovač na svete, čiže na synchrotrón až hen za roh – do Japonska, ale predstavte si, že túto hlavu by to zariadenie (analógia pre výskum kozmu je v Ženeve) skenovalo hádam 5 dní, a nik by to nikdy nezaplatil – také by to bolo drahé – a čo je na tom najkrajšie, asi nejestvuje počítač, ani program, ktorý by z takého skenovania dokázal vôbec spracovať dáta, o taký veľký objem dát by sa jednalo😀 Preto Maťo na skenovanie nosí do Japonska maximálne dinosaurie zuby. Dinosaury sú bars drahocenná komodita, drahšia než zlato. Zámery 1. slovensko-čínskej dinosaurologickej expedície však nemali so zištnosťou absolútne nič spoločné – boli rýdzo vedeckého rázu, a financovali ju slovenskí daňoví poplatníci, teda Vy, občania Slovenska, a to prostredníctvom vedeckej grantovej agentúry APVV. Povolenia na túto našu expedíciu sa vybavovali rok. Formality po našom vstupe do Číny trvali niekoľko dní, a nášmu vstupu do púšte Gobi na tunajšie náleziská v Bayan Manduhur predchádzala intenzívna čínska policajná kontrola, kedy sme obklopení policajtmi v policajnej zasadačke, a takisto predstaviteľmi špecializovaných štátnych úradov pre geológiu a krajinné zdroje, a tiež piatich kolegov len z Múzeí, ktorí vec vybavovali, strávili mučivú hodinu v takom tichu, že aj padajúci vlas by na zemi zarachotil. Chcieť vstúpiť na náleziská do Bayan Manduhur alebo do Iren Dabusu nie je len tak.
Dinosaury už dávno nie sú len nejaké skamenené kosti. Je to klenot. Veľakrát nedosiahnuteľný karbunkul.
