Patrik Sarna,
aktuálny tréner starších žiakov a starších mini-žiakov BK Lokomotíva Sereď, odchovanec novoveského basketbalu, bývalý reprezentant Slovenska. Počas svojej kariéry pôsobil nie len v Spišskej Novej Vsi, ale aj vo Svite a Lučenci. Hráčske skúsenosti zbieral aj za hranicami Slovenska, keď 4 roky pôsobil v basketbalovej akadémii Nymburk .Spolu so svojim družstvom sa stal vicemajstrom Československej republiky U17 a štvornásobným majstrom Slovenska. Vyskúšal si pôsobenie v slovenskej extralige a prebojoval sal aj na Majstrovstvách Európy.
Nakoľko je v klube BK Lokomotíva Sereď novým trénerom, rozhodli sme sa mu na úvod položiť niekoľko otázok aby sme ho lepšie predstavili.
Ako si sa dostal k basketbalu?
K basketbalu som sa dostal, keď som mal 8 rokov a bolo to hlavne vďaka mojej rodine. Mamín brat Martin Janikov robil dlhé roky v Novoveskom basketbale trénera, funkcionára a manažéra. Keď Spišská Nová Ves v roku 2004 postúpila do Extraligy, začali sme chodiť na basketbal pravidelne. Postupne sa stala extraliga akýmsi sviatkom našej rodiny a od vtedy som videl skoro všetky domáce zápasy až kým som neodišiel do zahraničia. Ale to už predbieham. Najprv začal s basketbalom môj starší brat a o rok neskôr som sa pridal aj ja. Predtým som ešte skúsil futbal, takže nejaké pohybové základy som už mal. Začínal som v kategórii, kde boli chalani starší o 2-3 roky a to bolo pre mňa len dobre. Tým, že som bol extrémne súťaživý, chcel som sa dostať na ich úroveň. Postupne som sa začal zlepšovať a za dva – tri roky som vedel, že basketbalom sa raz budem chcieť živiť.
Ako spomínaš na trénerov ktorých si mal počas aktívnej hráčskej činnosti?
Za moju kariéru som spoznal veľké množstvo trénerov. Určite nezvládnem spomenúť všetkých, ale pokúsim sa vyzdvihnúť to najpodstatnejšie. Začiatkom mojej kariéry ma sprevádzal tréner Marek Dovčík, ktorý bol výborný tréner, ale hlavne skvelý človek a môžem povedať, že aj zo mňa urobil lepšieho človeka. Ďalší výrazný míľnik mojej kariéry bola reprezentácia, ktorú odštartoval šéftréner Lokomotívy Jožko Ištok. Aj keď som mal iba 14 rokov a nikto nedával veľkú šancu tomu, že by som sa mohol dostať až na ME, tak práve on mi veril natoľko, že ako najmladší v tíme som hrával na Majstrovstvách v základnej päťke. Za 4 roky v Nymburskej akadémii som spoznal veľké množstvo skvelých profesionálnych trénerov. Michal Franek, ktorý už roky sprevádza České mládežnícke reprezentácie, Pavel Beneš 9-násobný majster Mattony NBL a momentálne hlavný tréner extraligového Kolínu, Ľubomír Ružička bývalý asistent českej reprezentácie a momentálne hlavný tréner extraligového Brna, no absolvoval som pár tréningov aj s Ronem Ginzburgom, ktorý sa zapísal do histórie českého basketbalu, keď ako hlavný tréner viedol ČR na tohtoročných majstrovstvách sveta. Nakoniec spomeniem trénera ktorého mentorovanie mi dalo v mojej kariére asi najviac. Michal Ježdik, momentálne ústredný tréner ČBF, ktorý ma trénoval individuálne po celú dobu v Nymburku.
Popíš kde si pôsobil počas hráčskej kariéry?
Ako som už spomínal, začínal som v Klube BK AC LB Spišská Nová Ves, kde som strávil 6 rokov. Nasledoval prestup do Čiech, kde som 4 roky pôsobil v basketbalovej akadémii Nymburk. Po skončení juniorských súťaží som sa musel rozhodnúť kam ďalej a aj keď som už mal zmluvu s mužským A tímom, prebojovať sa do 12stky by bolo nesmierne ťažké, plus keď som tam bol ako zahraničný hráč. Tak som sa vrátil na Slovensko s vidinou toho, že dostanem väčší priestor na ihrisku a upísal som sa na rok v klube BK Iskra Svit. Boli sme výborný kolektív a mali sme skvelého trénera Miška Madzina, ktorý začínal svoju trénerskú extraligovú kariéru. No bolo cítiť, že pre manažment boli prvoradé výsledky než rozvíjanie slovenských hráčov. Tak som sa po sezóne presunul do Lučenca, kde mi vytvorili skvelé podmienky a strávil som tam úžasné dva roky, pokiaľ ma nezastavili operácie.
Čo ti dalo pôsobenie v Nymburku?
Pôsobenie v Nymburku mi dalo v prvom rade strašne veľa skúseností ako v basketbale tak aj do života. Musel som sa začať o seba starať sám a aj keď sme tam mali vytvorené výborné zázemie už to nebolo ako doma pri mamine. Stal som sa zodpovedný sám za seba. Za 4 roky v akadémii som hral stále v dvoch súťažiach, mával som 9 až 12 tréningov za týždeň s tými najlepšími trénermi. Dalo mi to strašne veľa či už po taktickej, technickej, fyzickej alebo psychickej stránke basketbalu. Taktiež som spoznal veľmi veľa krajín a hral som proti najlepším tímom Európy ako CSKA MOSKVA alebo BAYERN MNÍCHOV (ktoré sme dokonca porazili).
Ako by si porovnal český a slovenský mládežnícky basketbal?
Toto je téma o ktorej by sa dalo rozsiahlo debatovať. Prvá otázka je prečo je medzi slovenským a českým basketbalom taký obrovský rozdiel, keď ešte pred pár rokmi sme hrali obaja B kategóriu proti Cypru a teraz sú oni medzi desiatkou najlepších tímov na svete a my hráme stále proti Cypru? To všetko začína od mládeže. Dovolím si tvrdiť, že tu sú rovnako talentované deti ako sú tam. Ideálny príklad je, že ak sa stretne na turnaji nejaký Slovenský a Český tím v kategórii napríklad U13 tak je to vyrovnané ba dokonca Slováci aj s prehľadom vyhrávajú, no ak sa stretnú tie isté tými o pár rokov neskôr U17, U19 tak prehrávame rozdielom triedy. Podľa môjho názoru hlavný rozdiel je ten, že sa v Čechách vytvorili akadémie, ktoré sú podporované štátom a federáciou, sú zastrešené profesionálnymi trénermi a vytvárajú talentovaným hráčom podmienky na ďalšie rozvíjanie. Ú nás také niečo nie je. Tým pádom kvalitní slovenskí tréneri utekajú za hranice, kde aj oni dostanú za svoju prácu profesionálne podmienky a z toho pramení, že našim deťom v staršom veku sa už nemá kto venovať tak ako je treba.
Čo chceš preferovať pri trénovaní mládeže v Seredi?
Ja preferujem agresívnu, nátlakovú obranu s následne rýchlym protiútokom. No už teraz vidím, že nebude vôbec jednoduché niečo také docieliť, pretože deti sú skôr zvyknuté ustupovať a zaťahovať sa do šestky. No verím, že spoločnými silami sa nám to podarí a časom z toho budú prameniť úspechy.
Máš nejaké motto ktorým by sa mohli riadiť mladí športovci?
-Nikdy sa neuspokojiť – Keď chceš byť lepší ako ostatní, musíš robiť viac ako ostatní – A keď už niečo robíš, tak to rob naplno!
