Investície EÚ v roku 2020: EP schválil rozpočet, výdavky na klímu vzrastú

Rozpočet EÚ na rok 2020 je pre Úniu poslednou príležitosťou, aby sa priblížila k splneniu politických záväzkov stanovených na roky 2013-2020 vrátane plnenia cieľa EÚ v oblasti klímy, uvádza sa v uznesení, ktoré plénum schválilo pomerom hlasov 529 (za): 130 (proti): 43 (zdržalo sa hlasovania). Budúcoročný rozpočet by mal zároveň predznamenať priority dlhodobého rozpočtu Únie na roky 2021-2027, známeho tiež aj ako Viacročný finančný rámec (VFR).

Parlament v porovnaní s pôvodným návrhom z dielne Európskej komisie požaduje zvýšenie plánovaných výdavkov na opatrenia v oblasti klímy o dve miliardy eur. Poslanci tiež požadujú navýšenie prostriedkov určených na podporu zamestnanosti mladých ľudí (YEI) o 363 miliónov eur a na mobilitu v rámci programu Erasmus+ o 123 miliónov eur. Viac financií by sa podľa poslancov malo vynaložiť aj na podporu malých a stredných podnikov, digitalizáciu, opatrenia v oblasti migrácie a zahraničnú politiku EÚ – vrátane rozvojovej a humanitárnej pomoci.

Parlamentom schválený rozpočet počíta so záväzkami na úrovni 171 miliárd eur, čo predstavuje nárast o približne 2,7 miliárd eur v porovnaní s Komisiou predloženým návrhom. Ide o sumu, ku ktorej vynaloženiu sa EÚ zaviaže na budúci rok, avšak realizácia samotných investícií môže prebiehať aj v ďalších rokoch, nakoľko financovanie mnohých projektov a programov je viacročné.

V oblasti platobných rozpočtových prostriedkov počíta rozpočet so sumou 159 miliárd eur. Ide o platby, ktoré budú realizované iba v roku 2020. Týkajú sa projektov a programov, ktoré sa začali skôr a ich financovanie bude prebiehať aj na budúci rok, ako aj tých, ktoré sa spustia a budú financované až na budúci rok.

Vyhlásenie spravodajkyne

„Dnešné hlasovanie o rozpočte na rok 2020 je dôkazom jednotného frontu Európskeho parlamentu a vzájomného porozumenia jednotlivých poslaneckých klubov: ambiciózne klimatické ciele a ochrana životného prostredia môžu ísť ruka v ruke s programami zameranými na tvorbu pracovných miest, podporu výskumu a rozvoja a zvyšovanie konkurencieschopnosti,‟ uviedla spravodajkyňa všeobecného rozpočtu EÚ na rok 2020 (oddiel Komisia) Monika Hohlmeier (EPP, DE).

„Poslanci tiež potvrdili náš záväzok v oblasti navýšenia financií pre Iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí, výmenný programu Erasmus+ a vysoko úspešný projekt DiscoverEU poskytujúci osemnásťročným ľuďom lístok Interrail, aby mohli objavovať Európu bez hraníc,‟ dodala parlamentná spravodajkyňa.

Rozhovor s Monikou Hohlmeier o prioritách budúcoročného rozpočtu Únie, o vyjednávaniach s Radou (ministrov) EÚ s cieľom dohodnúť sa na jeho konečnom znení a o rozpočtových dopadoch brexitu si môžete prečítať v samostatnom článku. Podrobnejšie informácie o rozpočte sú k dispozícii tu.

Ďalší postup

Plenárnym hlasovaním začne plynúť trojtýždňové zmierovacie obdobie medzi EP a Radou, v rámci ktorého by mali vyjednávači oboch inštitúcií dosiahnuť dohodu na konečnej verzii budúcoročného rozpočtu. Tú by mohli následne, počas plenárneho zasadnutia v dňoch 25. – 28. novembra, schváliť poslanci a podpísať predseda EP. Ak sa poslancom a ministrom nepodarí dospieť k dohode, Európska komisia bude nútená predložiť nový návrh budúcoročného rozpočtu.

Súvislosti

Približne 93% rozpočtových prostriedkov EÚ smeruje naspäť do štátov, regiónov a obcí, k občanom, farmárom, výskumným pracovníkom a študentom, k mimovládnym organizáciám či podnikom.

Rozpočet EÚ je svojim spôsobom unikátny. Na rozdiel od vnútroštátnych rozpočtov, ktoré z veľkej časti slúžia na financovanie verejných služieb a systémov sociálneho zabezpečenia, rozpočet EÚ je v prvom rade investičným rozpočtom. Od vnútroštátnych rozpočtov sa odlišuje aj tým, že nemôže byť deficitný.