Ondrej Urban | Tesne pred vianočnými sviatkami v roku 2005 opustili priestory vojenských útvarov na Slovensku poslední vojaci Armády SR, ktorí museli odslúžiť povinnú základnú vojenskú službu. Tá do roka 1990 trvala dva roky, od marca 1990 bola skrátená na 18 mesiacov, od 30. júna 1993 na jeden rok, od roku 2001 na 9 mesiacov a od januára 2004 na 6 mesiacov. Pred rokom 1990 slúžili vojaci väčšinou stovky kilometrov od svojich rodín a ich domovom sa stali kasárne. Väčšina vojakov bola začlenená do systému bojovej pohotovosti, t. j. v prípade poplachu museli byť do 30 minút pripravení plniť bojové úlohy, ktoré mali určené, a tak najmä nováčikovia nemali veľkú šancu dostať sa domov a počas Vianoc zostávali v kasárňach, kde trávili vianočné sviatky vo veľkom vojenskom kolektíve. Pred samotnou štedrou večerou ich čakalo dôkladné predsviatočné upratovanie celých kasární, niektorých služba v kuchyni, kde pomáhali pri príprave štedrovečerného menu, na iných zasa vyšla dozorná alebo strážna služba. Vojaci si tiež upravovali svoje ubytovacie priestory, aby sa aj v kasárňach cítili sviatočne. V kronike 6. strojného práporu v Seredi sú napríklad zaznamenané výsledky súťaže o najkrajšiu vianočnú výzdobu v roku 1970, v ktorej zvíťazila 2. rota. Na slávnostnej večeri sa s vojakmi zvyčajne zúčastňovali aj velitelia jednotiek a dôstojníci pre politické veci. Ich rodiny vtedy museli čakať so začiatkom štedrej večere, kým sa ich manželia a otcovia vrátia z kasární. Štedrovečerné menu pozostávalo zvyčajne z kapustnice, vyprážanej ryby alebo rezňa so zemiakovým šalátom, ako dezert zákusok a ovocie, prípadne bol pre každého pripravený vianočný balíček. Ostatní vojaci z povolania útvaru zvyčajne počas sviatkov vykonávali kontroly vojakov základnej služby podľa určeného plánu, pričom mladší bez rodín zväčša slúžili cez Vianoce a ženatí na Silvestra. Do kontrol splnenia tzv. opatrení na zabezpečenie priebehu sviatkov bez mimoriadnych udalostí sa zapájali aj dôstojníci z nadriadených veliteľstiev všetkých stupňov. Vianočné sviatky totiž popri slávnostnej atmosfére nezriedka prinášali aj vystupňovanie osobných problémov citlivejších vojakov, ku ktorým prispievalo dlhé odlúčenie od rodiny alebo priateľky, ale aj šikanovanie medzi vojakmi. Kritický býval najmä čas strávený osamote v strážnej službe na strážnom stanovišti so samopalom s plnými zásobníkmi ostrých nábojov, kedy si vojaci v krajných prípadoch aj siahli na život. Aj dnešní slovenskí vojaci slúžiaci v zahraničných misiách plnia svoje úlohy počas sviatkov ďaleko ďaleko od svojich blízkych. Sú však profesionáli, ktorí sa stali vojakmi dobrovoľne a v prvom rade plnenia operačné úlohy. Snažia sa dodržiavať tradičné slovenské vianočné zvyky a vždy si nájdu čas aj na spoločnú večeru, aby čo najmenej pocítili odlúčenosť od rodiny.
