„celá ulica vedela, že sme boli v Thajsku dlhšiu dobu a zrazu vidia ako ma nakladajú ľudia v skafandroch a maskách do sanitky“ – hovorí Ľuboš Benkovič

Denne sa zo spravodajstva svetových médií dozvedáme nové informácie o šírení koronavírusu mimo Čínu. Vírus je realitou už aj v štátoch Európskej únie. Taliansko po jeho zistení izolovalo niekoľko dedín, kde  bol výskyt vírusu potvrdený.

Na Slovensku za niekoľko posledných dní bolo podozrení na infikovanie vírusom viac, naposledy bol v Trnavskej nemocnici v izolácii sledovaný pacient, u ktorého vyšetrenia infikovanie predmetným vírusom nakoniec nepotvrdili.

Včera počas volieb sme priniesli správu s nasledovným obsahom:

Aké boli opatrenia na medzinárodnom letisku v Bangkoku (BKK) a ďalších tranzitných letiskách?

Na letiskách či vo Viedni, alebo v Bangkoku zložky neriešili nijakú ochranu pred vstupom.
Nikde nezastavovali ľudí a nemerali ľuďom teploty.  Jediný rozdiel bol väčší počet cestujúcich s ochrannými rúškami na tvárach.
Samozrejme túto ochranu sme mali aj my, nakoľko sú to obrovské svetové dopravné uzly, kde sa naozaj môže pohybovať nakazený človek s týmto vírusom.

Týkali sa mimoriadne opatrenia aj samotného letu a pobytu v lietadle?

V samotných lietadlách sme taktiež nezaregistrovali žiadne mimoriadne opatrenia zo strany aeroliniek.

Po návrate domov ste sa necítil dobre. Aké príznaky choroby ste mal?

25. februára, čiže po mesiaci sme sa vrátili domov.
Už niekoľko dní pred návratom som sa necítil dobre, nakoľko som prechladol, dostal chrípku.
Už na ostrove som vyhľadal pomoc. Boli mi poskytnuté antibiotiká, ktoré mi v celku dosť dobre zaberali. Čo sa týka koronavírusu, bol som v kľude, lebo celý priebeh choroby bol bez horúčky, bolesti hlavy, svalov a kĺbov.

Kedy ste kontaktoval lekárov a akým spôsobom?

Všetko sa však zmenilo v sobotu 29. februára.
Od rána som pociťoval zvýšenie teploty, bolesť hlavy, svalov aj kĺbov. Horúčka mi vyskočila veľmi rýchlo na 39,2 C. Vtedy som spravil rozhodnutie, že kontaktujem Trnavskú nemocnicu. Z môjho pohľadu bolo toto rozhodnutie úplne jasné.
Vedel som, že je to malá pravdepodobnosť, ale aj 1%, že mám koronavírus mi nedalo pokoj.
Mám priateľku, rodičov, ľudí okolo mňa, ktorých som aj pri malej pravdepodobnosti nemohol ohroziť.
Pre mňa je podstatné vedieť čo sa so mnou deje. Ak to mám, tak to lekári zachytia a pomôžu mi. Ak sa to nepotvrdí, tak sa vrátim domov na druhý deň a hlavne kľudný.
Hlavne ma ukľudňovalo to, že moja priateľka bola celú dobu so mnou a jej vôbec nič nie je.

Do miesta vášho momentálneho pobytu prišla záchranka. Ako prebiehalo prvotné vyšetrenie, transport do nemocnice a aké boli prijaté opatrenia zo strany záchranárov?

Trnavská nemocnica poslala pre mňa RZP. Po príchode sa obliekli do ochranných odevov a nasadili masky. Posadili do sanitky a odviezli do Trnavskej nemocnice.

Hospitalizovali vás v Trnavskej nemocnici. Ako k vám pristupoval zdravotnícky personál, kde ste ležali  a bola vaša komunikácia s príbuznými obmedzená?

Po príchode do TT si ma prevzal zdravotnícky personál tak isto v ochranných oblekoch a maskách. Presne vedeli čo majú robiť. Mne dali presné inštrukcie, ako sa mám správať ohľadom ochrany medzi mnou a personálom. Zobrali všetky vzorky a stery, ktoré boli odoslané do BA.
Počas celého dňa chodil ku mne personál v ochranných odevoch a maskách, čo je samozrejme pochopiteľné.

Koľko trvalo vyšetrenie, ktorým malo byť nakazenie vírusom potvrdené alebo vyvrátené?

Výsledky mali byť hotové na druhý deň.

Je podľa vás Trnavská nemocnica pripravená na zvládnutie pacienta skutočne nakazeného koronavírusom?

Sám som bol prekvapený ako postupuje zdravotnícky personál. Všetky postupy boli zvládnuté profesionálne a rýchlo. Aj samotné oddelenie v nemocnici je vynovené.

Vy ste teda boli hospitalizovaný v nemocnici, ale veci sa diali aj v mieste, kde ste sa vy zdržiavali. Čo konkrétne prežívala vaša rodina a blízki?

Samozrejme doma mi zostala rodina a priateľka. Všetci sú zdraví. Aj keď to bolo málo pravdepodobné aj tak mali samozrejme o mňa strach. Počas mojej hospitalizácie sme komunikovali cez telefón.

Podozrenie na nákazu koronavírusom nebolo možné tajiť z bezpečnostného hľadiska, ale aj z dôvodu, že v predmetný deň sa konali voľby do NR SR. Ako sa k vašej rodine správali ostatní ľudia?

Po vypustení Vášho článku sa spustila vo Veľkej Mači hystéria. Ľudia v dedine okamžite reagovali.
V podstate sa ani nečudujem lebo celá ulica vedela že sme boli v Thajsku dlhšiu dobu a zrazu vidia ako ma nakladajú ľudia v skafandroch a maskách do sanitky.
Pospájali si to a okamžite nás odsúdili aj bez toho, aby to bolo potvrdené.
Ale niet sa naozaj čomu čudovať zaúradoval strach a samotná nevedomosť ľudí s tematikou koronavírusu.
Zrazu začali chodiť po dedine vymyslené fámy ako som odpadol vo volebnej miestnosti vo Veľkej Mači aj keď ja mám trvalý pobyt v Sládkovičove a voliť musím tam.  Ako nás eskortovali už z letiska z Viedne a dali do domácej opatery.
Ako hovorím, zaúradoval strach a nevedomosť preto sa vlastne ani nehnevám, skôr to u mňa vyvoláva úsmev.
Ale na čo sa hnevám je to, že ľudia sú ochotní zájsť tak ďaleko, že požadovali výpoveď učiteliek, ktoré pracujú v miestnej materskej škôlke len preto, že jedna je sestra mojej priateľky a druhá za to, že jej rodičia bývajú na ulici kde bývam. To je už cez čiaru.
Nech si nikto nemyslí, že by učiteľky v škôlke vedome zatajovali a priamo ohrozovali samotné deti.
Ak by sa potvrdil koronavírus tak sú vypracované už dopredu postupy čo a ako sa bude diať a jedno z nich je zatvorenie škôl a škôlok.

Pod správou v médiu publikovanou na základe vyjadrenia Okresnej volebnej komisie v Galante ste si prečítali hodne diskusných príspevkov. Prekvapil vás postoj niektorých diskutujúcich?

Keď som si prečítal prvotný článok tak mi nedalo neprečítať si aj komenty. Naozaj sa musím zasmiať nad niektorými ľudmi čo dokážu napísať. Je im v podstate úplne jedno čo napíšu.
Je jedno aká je téma článku, podstatné je že to komentujú. Je to také slovenské, hneď nastupujú invektívy, ktoré nemajú nič spoločné s článkom.

V nedeľu boli známe výsledky vyšetrení, ktoré ste absolvoval. Nákaza koronavírusom sa u vás nepotvrdila a popoludní ste bol prepustený do domáceho liečenia. Ako hodnotíte túto osobnú skúsenosť?

Na druhý deň v nedeľu mi bola oznámená dobrá správa. Nepotvrdil sa u mňa koronavírus, čo mi samozrejme dosť odľahlo. Hneď som si zbalil veci a odišiel domov doliečiť sa.

A čo mi hovorí táto skúsenosť ?
Určite by som nekonal inak, je potrebné si chrániť svoje zdravie.

Ten, kto cestuje vie, že pred vírusmi (a nejedná sa len o koronavírus) nie sme chránení nikde. Myslíte si, že obavy ľudí a reakcie na podozrenie u chorého človeka sú adekvátne?

Bohužiaľ je už dlho známe a aj historicky dané že to čo pozabíja veľké množstvo ľudí sú vírusy.
Nie je možné sa chrániť na 100%. Svet je až príliš globalizovaný, aby vedel zastaviť vírus.

Považujete za potrebné, aby ľudia mali dostatok informácií o spôsobe zvládania situácií, do akej ste sa dostali, alebo si myslíte, že informácie je potrebné tajiť?

Ľudí je určite potrebné informovať o každom prípade koronavírusu. Kvôli nim samotným, aby vedeli že je to tu a aby sa vedeli čo najlepšie chrániť.

Čo by ste chceli ľuďom odkázať?

Veď si všetci musia uvedomiť že samotný vírus je už príliš blízko Slovenska a nie je otázkou či to bude u nás.
Ale otázka znie – KEDY ?

Ďakujeme za rozhovor.

V súvislosti s hospitalizáciou Ľuboša sme oslovili aj Fakultnú nemocnicu v Trnave. Táto nám poskytla všeobecné informácie, ktoré by mal vedieť každý z nás. Prinesieme ich v ďalšom samostatnom článku.