Sereď / Doba nám priniesla rýchly život plný fotografií a spomienok na sociálnych sieťach, množstvo selfíčok z každej činnosti vyhotovovaných hlavne mobilnými telefónmi, no s minimálnou kvalitou kompozície fotografie a umenia, ktoré si zhotovenie dobrej fotografie vyžaduje. Telefón jednoducho nie je fotoaparát…
Jedna reportáž za druhou, aby bolo dianie v médiách zaznamenané. A SOL nie je výnimkou.
Práve preto si neskutočne ceníme prácu fotografov, ktorí aj dnes chodia po uliciach, v prírode, popri Váhu či jednoducho po meste s profesionálnym fotoaparátom zväčša zrkadlovkou a vyslovene vedia, čo fotografujú. Vedia ako fotiť, a radi svoje celoživotné skúsenosti odovzdajú iným. Ich fotografie sú obohatením každých novín a ich archív nezabudnuteľnou a hodnotnou kronikou mesta.
Fotografie Jožka Čambála nájdete aj v archíve nášho média.
Začínal hlboko v časoch pred rokom 1989 klasickou fotografiou a jej výrobou tzv. „mokrým procesom“ v domácej fotokomore a ja sám som už niekedy počas základnej školy a hlavne strednej, s Jožkom trávil hodne času pri vyvolávaní čierno bielych fotografií, ich zväčšovaní. Práve on ma do jej tajov postupne voviedol.
Sú tomu necelé štyri dni, čo sa ako obyčajne Jozef niekedy pred 23. hodinou v noci zastavil v našom štúdiu a spoločne sme nielen hodnotili fotografie z posledného fotografovania v ateliéri, ale skúšali sme aj špeciálne nastavenia fotoaparátu pri fotografovaní so zábleskovými svetlami. Jeho odchody neskoro po polnoci boli bežné, času na rozhovor nebolo nikdy dosť.
Nielen v štúdiu sme sa stretali, ale aj na miestach, ktorých krásu vidí skutočne len fotograf. Vyhorené ruiny starých domov, medzi bezdomovcami…
Do nášho štúdia Jozef chodil často, dokonca ešte v čase jeho dobudovávania. Jeho rady sme brali do úvahy aj pri dolaďovaní detailov potrebných na fotografovanie. Neodolal a fotiť chcel ešte v čase, kedy bol priestor skôr skladom, ako štúdiom.
Technické vybavenie a interiérové možnosti na fotografovanie aj v zimných mesiacoch ho fascinovali. Asi nikdy nezostalo len pri rečiach, ale vždy vzniklo minimálne niekoľko fotografií.
Sú dni, ktoré prinášajú zlé správy. A sú články, ktoré sa píšu ťažko. Dokonca až tak ťažko, že ich napísanie autor odďaľuje po hodine na neskôr – snáď sa bude písať ľahšie…
Nie, nebude…
Dnes predpoludním sme sa dozvedeli smutnú správu. Už nám nebude mať kto poradiť ako nastaviť fotoaparát v manuálnom móde, ako popracovať so svetlom či kompozíciou pred stlačením spúšte fotoaparátu.
Odchodom Jožka Čambála sme stratili neúprosného kritika našich fotografií a naozaj výborného priateľa. A odišiel na mieste, kde sa cítil dobre, z ktorého začínali jeho vychádzky za fotografovaním a na ktoré sa tak rád vracal.
Venujme mu prosím spomienku a pripomínajme si ho jeho fotografiami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou dokumentovania diania v našom meste.
Ďakujem…
Foto zdroj: Miroslav Mierny a archív autora
Kamarát odpočívaj v pokoji.
Za takýmto človekom je všetkým veľmi smutno, najmä najbližším príbuzným. Nám ostatným zostatnú len svetlé spomienky na jeho prácu, ktorú iste miloval. Aj ja som jeho fotografie pozorne skúmal a obdivoval. Sereďská spoločnosť stratila človeka, ktorý sa nad ňou vynímal. Odpočívajte v pokoji pán Čambál.
Jožko odpočivaj v pokoji a svetlo nech ti svieti
Odpocivaj v pokoji 🙁
Rád spomínam na Jožka,pamätám na spoločné začiatky fotografovania,ako aj na dobrého kolegu z Niklovej Huty.Odpočívaj v pokoji.
Ďakujeme za fotografie a kamarátstvo
a odpočívaj v pokoji.
Pred niekoľkými rokmi „odišiel“ môj dobrý amigooo Olino, ktorý miloval hory ako ja. Často liezol v horách, do ktorých som sa nikdy nedostal. Nikdy som sa nedostal ani na Aľjašku, on tam bol a potešil ma krásnymi fotkami. Bol to človek plný entuziazmu ako ty, Jožkooo. Vždy, keď som mohol a prišiel som do „mojej“ Serede, zastavil som som sa u Mirka a v milovanom campe (keď sa dalo dalo, aj u Martina) a snažil som sa stretnúť aj s Tebou, priateľ môj… Moje motlidby budú patriť aj Tebe a verím, že sa spolu opäť stretneme a dokončíme našu debatu… Priateľ môj, odpočívaj v pokoji.
Velký šok pro mě 🙁
Doufám, že si sebou vzal i dlouhé sklo, aby nás mohl fotografovat i z nebe.
Vzpomínáme a myslíme na celou rodinu!