Už dávno mnohí občania na Slovensku prestali veriť v právny štát. V spravodlivosť a jej vymožiteľnosť na súdoch.
Za posledné dva roky vidiac stav justície a prepojenie niektorých sudcov na mafiu a kriminálne podsvetie, sa niet čo čudovať. Rozsudky na objednávku skorumpovaných oligarchov, politikov a kriminálnikov kupujúcich si sudcov za úplatky, dovolenky či drahé kabelky, sa stali pravidlom takmer všade tam, kde siahali záujmy týchto mocných ľudí s kontaktami.
U bežného človeka neuveriteľné odhalenia médií vzbudili pochybnosti o tom, či na Slovensku rozsudky vynášajú súdy, alebo mafia.
Zvykne sa hovoriť, že „ryba smrdí od hlavy“. V tomto prípade lepšieho prirovnania niet…
Do redakcie sa nám ozvali ľudia, ktorí rovnako ako my všetci čakajú na zmeny ako v polícii, tak na prokuratúrach, a – v justícii. Zaslali nám materiál, ktorý znovu významným spôsobom poukáže na ich nevyhnutnosť.
Materiál zverejňujeme bez akýchkoľvek úprav a zásahov a autor článku je redakcii známy.
Jankovskej spolubovinený sudca rozhodoval, kto bude sudcom. Súdna rada je kľúčová
„JUDr. Ľuboš Sádovský sa v rokoch 2015 až 2018 zúčastnil na 15 neverejných zasadnutiach, na ktorých sa rozhodovalo o predpokladoch sudcovskej spôsobilosti kandidátov na funkciu sudcu,“ odpovedala našej redakcii Kancelária Súdnej rady SR na našu otázku, či bývalý predseda Krajského súdu v Bratislave hlasoval v minulosti o tom, ktorí z kandidátov na sudcov prejdú schválením cez Súdnu radu a stanú sa raz sudcami.
JUDr. Sádovský bol členom súdnej rady v rokoch 2012 až 2017 a dosadila ho tam Ficova vláda podľa pravidla, že troch členov tohto mimoriadne dôležitého orgánu menuje vláda. (Súdna rada pozostáva z 18 členov, z ktorých 9 členov si volia samotní sudcovia, troch členov volí parlament, troch menuje vláda a troch prezident).
Sádovský sa vo významnej funkcii udržal dlhých päť rokov a rozhodoval tak svojím hlasom o desiatkách osôb, či spĺňajú alebo nespĺňajú predpoklady sudcovskej spôsobilosti. Bez toho, aby osoba spĺňala predpoklady sudcovskej spôsobilosti sa žiadna osoba nemohla v posledných rokoch stať sudcom.
Paradoxne, tak o spôsobilosti budúcich sudcov rozhodoval v minulosti sudca, ktorý je dnes po akcii NAKA s názvom „Búrka“ obvinený z trestného činu zasahovania do nezávislosti súdu. Tým vznikli aj otázniky, či všetky hlasovania v súdnej rade v minulosti boli alebo neboli s kostolným poriadkom?
Ako tiež uviedla kancelária súdnej rady, tak súdna rada v rokoch 2015-2018 preverila na základe podkladov zabezpečených Národným bezpečnostným úradom v roku 2015 – 41 kandidátov, v roku 2016 – 62 kandidátov, v roku 2017 – 109 kandidátov a v roku 2018 -101 kandidátov na sudcov.
V roku 2015 až 2018 celkovo len piati kandidáti nesplnili podľa súdnej rady predpoklady sudcovskej spôsobilosti na funkciu sudcu. Z celkového počtu preverovaných kandidátov v predmetnom období, tak súdnou radou prešlo bez výhrad takmer 99 % kandidátov. Medzi schválenými kandidátmi na sudcov boli viacerí rodinní príslušníci vtedajších sudcov a vplyvných politikov. Minulých aj súčasných.
Snáď najznámejšími prípadmi nových sudcov sú syn exministra spravodlivosti za HZDS Štefana Harabína, Branislav a tiež syn primátora Michaloviec Viliama Záhorčáka (Smer-SD).
Súdna rada zohráva kľúčovú úlohu v očiste justície. Uvedomuje si to aj ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí), ktorá „vyjadrením nedôvery“ voči R. Huszárovi, Pohančeníkovi, Havlátovi, Jablonkovi a Hromcovej dosiahla, že všetci piati, dnes už bývalí členovia súdnej rady, zvolení minulým parlamentom a minulou vládou na svoje funkcie rezignovali. Rezignáciou tejto vládnoparlamentnej päťky tak nastal stav, že v súdnej rade z celkového počtu 18 členov zostalo už len 12 členov. Ešte skôr ako títo piati členovia súdnej rady rezignovali na svoje funkcie, sa totiž členstva v súdnej rade vzdal aj advokát Mišík. (Mišíka do súdnej rady zvolil parlament a rezignoval zo svojej funkcie člena súdnej rady až po tom, čo obmudsmanka Patakyová upozornila predsedníčku súdnej rady Praženkovú, že u advokáta Mišíka je konflikt záujmov, lebo zastupuje v trestnom konaní sudkyňu Zuzanu Maruniakovú a ako člen člen súdnej rady túto skutočnosť rade neoznámil).
Súdna rada má na najbližšom rokovaní 27. apríla 2020 voliť novú hlavu Najvyššieho súdu. Funkcia predsedu je už dlhšie obdobie neobsadená, no od 2. októbra 2019 Najvyšší súd fakticky riadila Jarmila Urbancová ako podpredsedníčka Najvyššieho súdu. Tá sa však takisto po akcii NAKA s názvom „Búrka“ a obvinení z podplácania vzdala funkcie sudkyne a odišla do dôchodku s niekoľko desaťtisícovými eurovým odstupným.
Novými kandidátmi na hlavu Najvyššieho súdu sú JUDr. Rumana a JUDr. Šikuta. O tom, ktorý z nich sa stane hlavou slovenskej justície tak rozhodne najmenej desať hlasov členov súdnej rady. Výsledok je ale neistý o to viac, že vláda ani parlament stále nedovolili ďalších šesť členov súdnej rady, ktorých hlasy môžu rozhodnúť, ktorým smerom sa bude ďalej uberať slovenská justícia. Na voľbu nových členov zostáva už len niekoľko dní. Jediným oficiálne potvrdeným kandidátom na nového člena súdnej rady je expredseda Ústavného súdu Ján Mazák.
Hneď po voľbe predsedu Najvyššieho súdu bude súdna rada na ďalšom zasadnutí rozhodovať o ďalších dôležitých otázkach v súdnom stave.
Piatym bodom zasadnutia rady bude rozhodovanie Súdnej rady Slovenskej republiky o predpokladoch sudcovskej spôsobilosti kandidátov na funkciu sudcu. Súdna rada Slovenskej republiky bude pri preverovaní sudcovskej spôsobilosti kandidátov postupovať ďalej v súlade s Postupom Súdnej rady Slovenskej republiky pri rozhodovaní o splnení predpokladov sudcovskej spôsobilosti kandidáta na vymenovanie za sudcu a harmonogramom rozhodovania o predpokladoch sudcovskej spôsobilosti platného od 28. januára 2020.
V minulosti rozhodovala súdna rada o splnení predpokladov sudcovskej spôsobilosti kandidáta na vymenovanie za sudcu podľa Postupu, ktorý súdna rada schválila na 33. zasadnutí Súdnej rady Slovenskej republiky, ktoré sa konalo 23. – 24. júna 2015 v Omšení. Paradoxne sa zasadnutia súdnej rady v Omšení okrem napríklad JUDr. Jána Havláta, JUDr. Ľuboša Sádovskyého a JUDr. Imricha Volkaia zúčastnila aj v tom čase aj štátna tajomníčka Ministerstva spravodlivosti SR JUDr. Monika Jankovská.
Vypočujte si prejav sudkyne a štátnej tajomníčky Jankovskej zo zasadnutia súdnej rady v Omšení v roku 2015 v čase od 2:23:30 – https://zasadnutia.sudnarada.sk/33-zasadnutie-sudnej-rady-sr/ -TU je zvukový záznam
Bývalá štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti za Smer a sudkyňu Krajského súdu Bratislava s prerušenou funkciou Monika Jankovská (toho času vo väzbe) je obvinená z trestných činov korupcie a podplácania.
JUDr. Sádovský ešte ako predseda Krajského súdu v Bratislave podporoval prestup Moniky Jankovkej zo súdu v Trenčíne na súd v Bratislave. Jankovská požiadala súdnu radu o prestup zo súdu v Trenčíne do Bratislavy 6.3.2019, čo zdôvodnila „výrzanou zmenou osobných pomerou – presťahovanie (ako píše portál plus7dní: „Monika Jankovská si za svoje hniezdočko na bývanie vybrala jednu z najdrahších bratislavských novostavieb. Tá leží v samom srdci Starého Mesta, priam v intímnom kontakte s bralom Bratislavského hradu. Štvorcový meter v tejto bytovke ponúkal developer za 3 360 až 4 080 eur. Jankovská má v byte právo doživotného užívania, keďže bytje písaný ne jej synov. Hodnotu bytu je približne 625-tisíc eur!“
„V súčasnosti sa v databáze kandidátov na funkciu sudcu, ktorú vytvára Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky nachádza 50 kandidátov na funkciu sudcu. K týmto kandidátom Súdna rada Slovenskej republiky sumarizuje podklady tak, aby o ich predpokladoch sudcovskej spôsobilosti mohla Súdna rada Slovenskej republiky rozhodovať na svojich zasadnutiach v roku 2020,“ uviedla kancelária súdnej rady SR.
Na náš dopyt, či súdna rada pri preverovaní kandidátov na sudcov bude spolupracovať s NBÚ, kancelária súdnej rady neodpovedala.
Viacerí nami oslovení právnici nám potvrdili, že súdna rada zohráva kľúčovú úlohu, ktorým smerom sa do budúcna vydá slovenská justícia. Mnohé kontorverzné rozhodnutia súdnej rady v minulosti totiž nepomohli zvýšiť dôveryhodnosť slovenskej verejnosti v súdny systém na Slovensku. Na pánované zmeny v súdnej rade sa budeme pýtať aj novej ministerky spravodlivosti.
