V bezpečnosti na cestách a dopravnom značení nás predbehli už aj Rumuni

Už niekoľko rokov poukazujeme na zaostávanie Slovenskej republiky za ostatnými krajinami v budovaní dôležitej infraštruktúry do veľkej miery financovanej z fondov Európskej únie.

Od Nežnej revolúcie na Slovensku žiadna z vlád nedokázala zabezpečiť dobudovanie diaľničnej siete zo západu na východ republiky a to napriek tomu, že Slovensko je dlhé ako napríklad 4 X a zo severu na juh 2X mesto Krivoj Roh na Ukrajine.

Pre reálne porovnanie použijeme novú krajinu EÚ Rumunsko, ktoré za  obdobie prístupu k fondom EÚ vybudovalo slušnú diaľničnú sieť prakticky cez celú krajinu a nielen to. Rumunsko hlavne za posledné tri až päť rokov významne zvýšilo bezpečnosť cestnej premávky vybudovaním moderných bezpečnostných prvkov nielen na diaľniciach, ale prakticky na všetkých hlavných cestách, ktorými je krajina doslovne popretkávaná zo severu na juh a z východu na západ.

Práve na Rumunsko si väčšina Slovákov spomína ako na úplne chudobnú krajinu, v ktorej sme počas našich ciest k Čiernemu moru do Bulharska v časoch socializmu hádzali otrhaným deťom popri železničnej trati z vlaku cukríky.

Túto dobu si pamätám osobne, no na rozdiel od väčšiny ľudí, ja som do Rumunska aj za socializmu nechodil len k moru, ale aj do Slovenského mesta Nadlak, či miest Arad, Cluj-Napoca či Oradea.

Áno, pred revolúciou, teda za čias diktátora Nicolae Cauchesca boli Rumuni skutoční chudáci s prídelovým systémom nielen na benzín, ale aj chlieb. A na lístky dostali chlieb z otrúb. Na prídel bola aj elektrina a v domácnosti boli na základe dekrétov vydaných prezidentom určené aj maximálne výkony žiaroviek, aby s elektrinou neplytvali. Aj v hoteloch voda prestala tiesť po 22. hodine, nakoľko odstavovali čerpadlá a vypínali elektrinu. (viac o Rumunsku za diktatúry v samostatnom článku)

Po revolúcii som do Rumunska chodiť neprestal. Asi pred 12 rokmi sme Rumunsko prešli snáď celé autom a to aj cestou do Istanbulu a späť. Ešte aj vtedy to bol skutočný cestovateľský zážitok. Práve v tom čase totiž začali s rekonštrukciami najhlavnejších cestných ťahov. V mestách a dedinách neboli výnimkou vedľajšie cesty bez asfaltu, len z ujazdeného blata. Už vtedy ale začínala významná rekonštrukcia ciest v celej krajine. Išli sme úsekoch v rekonštrukcii  dlhých aj 15 km a tak si to pamätáme veľmi dobre.

Následne nové úseky ciest nás potešili. Zastavili sme, skontrolovali škody na vtedy novom aute a po krátkom občerstvení sme pokračovali ďalej cez Rumunsko smerom do Bulharska a následne do Turecka.

Rumunské cesty dneška sú však úplne iné. Z Maďarska sa do Bukurešti dostanete po diaľnici s hraničným prechodom obchádzajúcim Nadlak. Toto nepotešilo ani majiteľa Slovenskej koliby – reštaurácie na začiatku mesta hneď za hraničným prechodom.  V reštaurácii sa zastavujeme vždy, keď prechádzame cez Rumunsko po tejto trase. Varia tu výborne a to hodnotíme stav počas asi 15 rokov za sebou. Úbytok hostí reštaurácia po otvorení diaľnice zaznamenala vysoký. Tranzit cez Rumunsko sa teda Nadlaku vyhýba.

Obyvatelia mesta sa ale potešili, lebo ustala hustá premávka kamiónov. Prejsť cez hlavnú cestu počas dňa bolo takmer nemožné. Pri jednej z našich návštev v Nadlaku v roku  2013, sme v Slovenskej materskej škole detičkám odovzdali malý darček k bezpečnosti ich pohybu na cestách – dvadsať reflexných vestičiek z projektu  Bezpečné mesto. Článok nájdete tu:

http://archiv.seredonline.sk/clanky/reflexne-vesticky-z-projektu-bezpecne-mesto-pouzivaju-uz-aj-skolkari-v-rumunskom-nadlaku/index.html

Návšteva skutočne pekne rekonštruovanej materskej školy priestormi prívetivej pre detičky, bola zážitkom aj pre nášho syna Denisa, ktorý si od Slovenských kamarátov z MŠ v Rumunskom Nadlaku odniesol aj darček.

Čím je dopravné značenie v Rumunsku iné a bezpečnejšie ako na Slovensku?

Rumuni v záujme spomalenia premávky na cesty často osádzajú bezpečnostné prvky obdobné retardérom, no vodič pri ich prekonávaní nemusí takmer zastaviť, ale rýchly prejazd samozrejme pocíti.

Rumuni majú dopravné značenie plne reflexné s využitím množstva reflexných bezpečnostných prvkov pred dedinami, priamo v mestách, ale aj v extraviláne. Veľké množstvo dopravných značiek, stĺpikov či bezpečnostných prvkov na cestách je svetelných. Výkonné  LED diódy už aj Rumuni začali používať skôr ako my. O intenzite umiestňovania týchto prvkov v porovnaní so Slovenskom je škoda hovoriť. V Rumunsku jednoducho ani v kritických a menej prehľadných úsekoch vodič napríklad do protismeru neprejde ani náhodou.

Reflexnými bezpečnostnými stĺpikmi sú výrazne oddelené aj chodníky pre chodcov vo frekventovaných úsekoch a obciach cez ktoré prechádzajú hlavné cesty.

Za významný prvok pasívnej bezpečnosti pre chodcov je potrebné považovať aj stĺpikmi výrazne označené priechody pre chodcov.

Špecialitou Rumunov je prehľadnosť smerových tabúľ s údajmi slúžiacimi na orientáciu a ich umiestňovanie  priamo do križovatiek tak, že ich vodič vidí nie len desiatky metrov pred križovatkou, ale aj priamo v križovatke, kedy je to pre orientáciu najdôležitejšie. Príklad si Rumuni zobrali pravdepodobne od Rakúska či Talianska.

Ďalšou perličkou sú betónové stĺpiky – kilometrovníky, ktorých museli v krajine vyhotoviť snáď stovky tisíc. Každý kilometrovník je osadený viditeľne z cesty, je rovnako ako dopravné značenie reflexný a obsahuje najdôležitejšie informácie o ceste a vzdialenosti  z východzieho bodu merania.

V Tulcei, kde začínajú bažiny – teda v podstate poslednom meste pred vlievaním sa Dunaja do Čierneho mora, je nultý kolometer označený podsvieteným kilometrovníkom.

Ďalším pre bezpečnosť cestnej premávky mimoriadne dôležitým prvkom je umiestnenie svetelnej signalizácie – semaforu do prostriedka križovatky, prípadne na opačnú stranu križovatky. Pri semafore je sekundový odpočet ukazujúci aká dlhá doba zostáva do zmeny farby na semafore. Viditeľnosť semaforu je výborná a semafor sa stáva ťažšie prehliadnuteľným. Takýto systém po desaťročia používajú v USA, je osvedčený a na Slovensku za ním motoristi môžu iba smútiť.

Ak príde k montáži napr. spomenutého sekundového odpočtu, tak len „na otestovanie“, lebo podľa správcov komunikácií, u nás sú asi sprostejší vodiči a to, čo je osvedčené všade vo svete, u nás potrebné nie je.

Dôležité vodorovné dopravné značenie aplikované priamo na vozovku, teda do prirodzeného zorného poľa vodiča opätovne podstatným spôsobom zvyšuje bezpečnosť cestnej premávky.

V Rumunsku nájdete priamo na vozovke výstražné, ale aj zákazové dopravné značky,  priechod pre chodcov budete okrem klasickej dopravnej značky budete v dostatočnej vzdialenosti upozornený bielymi trojuhoľníkovými symbolmi po stranách vozovky a červenou výraznou plochou priamo pred priechodom, kruhové objazdy sú zvýraznené dokonca aj reflexne a to po celom obvode a obdobne sú ohraničené aj ostrovčeky.

Na dôpežitých križovatkách sú na asfalte dokonca názvy miest, aby vodič dostatočne zavčasu vedel, kam sa má zaradiť.

V kritických a na predbiehanie nebezpečných úsekoch, prípadne  v dostatočnej vzdialenosti pred zákazom predbiehania na cestách v Rumunsku budete upozornený šípkami  ukazujúcimi, že je čas zaradiť sa do svojho jazdného pruhu.

Určite si každý vodič jazdiaci po cestách na Slovensku všimol množstvo ostrovčekov rozbitých autami. Jeden z nich sa nachádza medzi Sereďou a Gáňom. Jeho zvýraznenie najmä v nočných hodinách je prakticky nulové a to napriek tomu, že ide o pomerne hlavnú cestu s hustou premávkou ako osobných áut, tak kamiónov.

V Rumunsku sú ostrovčeky riešené takto:

Nové a moderné dopravné značenie nielen na diaľniciach je prehľadné. Viditeľnost dopravného značenia je výborná a tabule s dôležitými údajmi sú opakované dostatočne často na to, aby nezablúdil ani cudzinec.

Začiatok a koniec obce je označený nielen názvom obce, ale aj tabuľkou informujúcou o maximálne povolenej rýchlosti či iných dôležitých informáciách.

Začiatok a koniec obce je označený nielen názvom obce, ale aj tabuľkou informujúcou o maximálne povolenej rýchlosti či iných dôležitých informáciách.

Začiatok a koniec obce je označený nielen názvom obce, ale aj tabuľkou informujúcou o maximálne povolenej rýchlosti či iných dôležitých informáciách.

Aby návštevník Rumunska napriek publikovaným pozitívam nebol prekvapený prípadne negatívne, uvádzame vysokú pravdepodobnosť stretnutia konského povozu kdekoľvek na ceste a to aj takej, kde to dopravné značenie zakazuje. Toto vyplýva zo zvykov rumunských kočovných skupín obyvateľov a ich prístupu k autám. Zpravidla ide o nižšie ekonomicky a sociálne situovaných občanov. Na Slovensku ani v minulosti vozy ťahané koňmi na rozdiel od Rumunska úplne bežné neboli.

Vodiča hlavne v nočných hodinách môže prekvapiť stádo kráv idúce po celej ceste. Stačí zastaviť auto a nerobiť paniku. Aj keď to tak možno na prvý pohľad nebude  zdať, kravy auto obídu. Možno s chvostom niektorá švihne o spätné zrkadlo, ale zatiaľ nám cez auto neprešla ani jedna.  😉  Rovnaký zážitok môžete mať s koňmi.

Tu okrem fotografií vkladáme aj videozáznam natočený pri nočnej ceste Rumunskom do Istanbulu. Kolega vodič sa dosť hodne nechal uniesť a tak je videozáznam vhodný výlučne pre osoby nad 18 rokov.

Z uvedeného možno vidieť, že Rumunsko sa nevybralo cestou tunelovania fondov  EÚ a predražovania zákaziek cez nalievanie peňazí firmám „svojich ľudí“, ale finančné prostriedky investovali v prospech všetkých občanov, ale aj turistov. A to je potrebné si zobrať za vzor, aj keď dobehnutie Rumunska pre nás bude v súčasnej dobe problematické, ak nie nereálne.

A vidieť, že Rumunsko akoby si vybralo z mnohých krajín v bezpečnosti cestnej premávky to najlepšie a následne bezpečnostné prvky skutočne aplikovalo do praxe.