Miroslav Košírer / Bratislava/ Hlavné mesto začína práce zamerané na obnovu Pamätníka Slavín, ktorý je najväčším vojnovým pamätníkom v strednej Európe. Práce budú prebiehať v troch etapách priebežne do konca roka 2022. V prvej etape rekonštrukcie pôjde hlavne o prípravu projektovej dokumentácie, hydroizolačné a sanačné práce, o obklady pylóna a reštaurátorskú obnovu sochy vojaka na vrchole pylóna.
Proces verejného obstarávania na reštaurátorské práce na pylóne pamätníka a na bronzovej soche vojaka na jeho vrchole bol ukončený. Na pamätníku v posledných dňoch pribudlo lešenie, ktoré umožní reštaurátorom pracovať popri soche a pylóne tak, aby sa mohli dostať ku každému detailu tohto 50-metrového monumentu. Reštaurátorské práce na tejto časti pamätníka predpokladáme v dĺžke približne troch mesiacov. Nakoľko je Pamätník Slavín národnou kultúrnou pamiatkou, všetky práce sú realizované pod dohľadom Krajského pamiatkového úradu Bratislava.
Čo všetko sa uskutoční počas prvej etapy obnovy pamätníka Slavín:
- reštaurátorská oprava bronzovej sochy vojaka
- oprava alebo vo nevyhnutných prípadoch výmena žulového obkladu pylónu
- obnova škárovania pylónu
- komplexná GO všetkých troch striech pamätníka pod pylónom
- demontáž a následná montáž 36 osvetľovacích prvkov nasvietenia pylóna
- reštaurátorská obnova umelecky hodnotnej sklenej mozaiky – vitráže architekta Castiglioneho v pietnej miestnosti pamätníka vrátane diagnostiky jej stability
- výstavba oceľovej plošiny – závesnej a manipulačnej lávky nad mozaikou pre statické zabezpečenie vitrážovej klenby, jej nového nasvietenia s možnosťou jej využitia na potrebný vstup do vnútornej časti pylónu
- sanačné, stabilizačné s dostužovacie činnosti na 1. ochodzi a kontrola spevnenia pilierov podzemia vrátane sanácií prasklín a dilatácií
Súčasťou obnovy bude aj zriadenie expozície 2. svetovej vojny na Slavíne. Práce prvej etapy obnovy sú vo výške 575-tisíc eur a predpokladáme s ich ukončením do konca novembra 2020. Ďalšie práce budú vychádzať z návrhov vypracovanej štúdie, kde po získaní ďalších finančných prostriedkov budú dopracované realizačné projekty. V 2. a 3. etape, plánujeme v rokoch 2021-2022 realizovať odstraňovanie porúch hlavnej vyhliadkovej terasy, nakoľko zateká do podzemných častí pamätníka, odstraňovanie porúch schodísk, ako aj všetkých identifikovaných poškodení v celom areáli Slavína. Posledná etapa bude zhŕňať aj komplexnú revitalizáciu zelene vojnového cintorína a Pamätníka Slavín. Finančné prostriedky na obnovu pamätníka z 80% poskytne Ministerstvo vnútra SR a zvyšných 20% bude hradiť hlavné mesto/mestská organizácia Marianum zo svojho rozpočtu. Celkovo je tak na komplexnú obnovu vyčlenených 1,73 milióna eur. Dnešný kopec Slavín sa pôvodne nazýval Himmelsberg a s okolitými kopčekmi tvoril od stredoveku jadro vinohradníckej oblasti Bratislavy. Jednotlivé vinohrady vlastnili mešťania a vinohradníctvo patrilo k najvýnosnejším komoditám obchodnej činnosti mesta. Po zániku vinohradov koncom 19. storočia ostal kopec nezastavaný až do polovice 20. storočia. Vzhľadom na svoju dominantnú polohu nad mestom bol v 50-tych rokoch 20. storočia vybraný ako miesto posledného odpočinku sovietskych vojakov.
Počas oslobodzovacích bojov Bratislavy v apríli 1945 vznikali v meste a v jeho okolí frontové cintoríny Červenej armády, v ktorých boli pochovávaní padlí sovietski vojaci. Najznámejšie z nich boli situované na Hodžovom námestí, v Slávičom údolí a na Floriánskom námestí. Koncom 40-tych rokov sa rozhodlo o vybudovaní centrálneho vojnového pamätníka. Prípravné práce sa uskutočnili v 50-tych rokoch a pamätník (s novým názvom Slavín) bol slávnostne odhalený v roku 1960 pri príležitosti 15. výročia oslobodenia mesta. V rámci jeho výstavby sem bolo prenesených z Bratislavy a okolia 6 845 tiel príslušníkov Červenej armády, ktoré sú uložené v jednotlivých a spoločných hroboch. Pamätník bol navrhnutý ako urbanistický komplex, ktorý sa člení na tri časti. Vstupnú časť tvorí slávnostný nástup s dvojramenným schodiskom, zdobený reliéfom „Prísaha nad bojovou zástavou“ od akademického sochára Ladislava Snopka. Strednú časť pamätníka tvorí rozsiahla plošina s hrobmi vojakov. Po bokoch prístupovej cesty sú situované súsošia s dvojicami ženských postáv od národného umelca Jozefa Kostku. Tretiu – dominantnú – časť komplexu tvorí obradná sieň s pylónom, obkolesená kolonádou. Vstupnú bránu do obradnej siene navrhol národný umelec Rudolf Pribiš, sochy po bokoch vstupu sú od akademického sochára Tibora Bártfaya a zaslúžilého umelca Jána Kulicha. Vrcholovú sochu Víťazného vojaka vytvoril sochár Alexander Trizuljak.
Foto: Miroslav Košírer