KTO ZASTAVÍ DESAŤROČIA PLIENENÚ POTRAVINOVÚ BEZPEČNOSŤ SLOVENSKA?
Toľko politikov sa tu už desaťročia dušuje, ako dajú agrorezort do poriadku, no konca nevidno. Dnes som zachytil správu, že agrorezort zatiaľ nevie, kedy predstaví dlhodobú koncepciu poľnohospodárstva. Nevie kedy predstaví, alebo nevie čo predstaví?
Ako obyčajný občan im nezištne ponúkam spätnú väzbu, čo z môjho pohľadu treba v agrorezorte riešiť, aby sa potom nevyhovárali, že o tom nevedeli. Pridáte ďalšie postrehy priatelia?
_____________________________________________________________________
Pôda, je základom pre existenciu života a permanentnú potravinovú bezpečnosť. Krajina, ktorá má zdravú pôdu, dokáže dopestovať základné plodiny na obživu svojich obyvateľov aj v tých najťažších časoch. Z tohto pohľadu je Slovensko bohatou krajinou. A povedzme si rovno: „na toto bohatstvo doslova štát „kychá“…“.
Za posledných niekoľko desaťročí Slovensko stráca tu najcennejšiu pôdu. Každým rokom minimálne 500 hektárov zaasfaltuje a zastreší.
Slovenské poľnohospodárstvo, ako aj celý vidiek trápia aj iné problémy. Tá pôda, na ktorej sa nepostavili automobilky, alebo iné priemyselné parky leží ladom a nezamestnaní ľudia chodia nakupovať do obchodných reťazcov dovážané potraviny.
Najväčšia genocída za bývalého režimu bola spáchaná práve na vidieckej krajine. Rozoranie medzí a udržiavanie tohto stavu aj po páde bývalého režimu necháva poľnohospodársku krajinu spustnutú, málo diverzifikovanú, čo prispieva k rizikám, ako ubúdanie živín z pôdy, nadmerná erózia pôdy, rast povodní, súch i časté striedanie extrémov počasia. Jednoducho strata úrodnosti.
Slovenské poľnohospodárstvo je slabo pripravené odolávať prebiehajúcej klimatickej zmene, čo je značné riziko pre ekonomiku Slovenska i pre potravinovú bezpečnosť. Slovenské poľnohospodárstvo je málo atraktívne aj pre mladých ľudí. Preto celý vidiek Slovenska upadá a starať sa o poľnohospodársku krajinu v okrajových častiach Slovenského vidieka nemá kto.
Dlhodobo klesá podiel farmárov do 35 rokov. Vo všeobecnosti počet ľudí pracujúcich na vidieku dlhodobo klesá, čím sa znižuje kvalita života na vidieku, dochádza k likvidácii a úpadku zariadení poľnohospodárskej prvovýroby, objekty živočíšnej výroby chátrajú.
Kým v pôvodných krajinách Európskej únie (EÚ-15) klesla zamestnanosť v agrosektore za uplynulých 20 rokov o tretinu (31%), Slovensko prišlo v rovnakom období až o tri štvrtiny (73%) pracovných miest v poľnohospodárstve (o viac ako 150 tisíc). Poľnohospodárstvo nepriamo zodpovedá za približne 25% celkovej nezamestnanosti na Slovensku, ale celkovo tvorí len menej ako 3% pracovných miest.
Na Slovensko dovážame aj tie potraviny, ktoré sme si v minulosti dopestovali Najviac potravín na Slovensko dovážame z podobných, ako je Slovensko (Nemecko, Čechy, Poľsko). Podobná krajina ako Slovensko, kedysi zaostalé vidiecke hornaté Rakúsko patrí teraz medzi najvyspelejšie ekonomiky Európy.
V Rakúsku hrubý domáci produkt na jedného obyvateľa presahuje 128% priemeru EÚ. Prečo? Lebo má vysoko rozvinutú diverzifikovanú infraštruktúru lesopoľnohospodárskej krajiny s priemernou plochou vidieckych fariem 19,2 hektára. Z týchto fariem má vo svojej podnikateľskej agende diverzifikované činnosti 37,3% fariem.
Slovensko, ktoré sa „chváli“ vysokou intenzifikáciou poľnohospodárskej výroby so 4 násobnou vyššou výmerou poľnohospodárskej farmy (77,5 ha) má iba 5,9% fariem iné činnosti vo svojej podnikateľskej agende, čo je viac ako 6 násobne nižšia úroveň stupňa diverzifikácie činnosti ako má Rakúsko.
Rozloha fariem právnických osôb na Slovensku je dokonca až viac ako 36 násobne vyššia ako v Rakúsku. Rozloha fariem právnických osôb na Slovensku dosahuje takmer 700 hektárov. Viac ako štvrtina diverzifikovanej činnosti na slovenských farmách má tzv. voľnočasové aktivity, čo z hľadiska zamestnanosti je úplne nepodstatné.
Z vyššie uvádzanej reality štruktúry poľnohospodárskej krajiny a úrovne diverzifikácie činností na farmách vyplýva, že slovenské poľnohospodárstvo je systémovo zlé nastavené a potrebuje zásadnú reformu. Pretože v tomto stave je Slovenské poľnohospodárstvo príveskom ekonomiky Slovenska a nie pridanou hodnotou.
V stave akom je, nedokáže vytvárať pracovné príležitostí, čím sa prírodný potenciál Slovenskej republiky trestuhodne nevyužíva a vidiecke regióny doslova vymierajú.
Na Slovensku vlastní 10,5 milióna ks družstevných podielnických listov (DPL) v nominálnej hodnote 350 miliónov eur približne 1,5 milióna ľudí. Bežné družstvo má teda niekoľko sto až pár tisíc podielnikov. Drvivá väčšina z nich bez možnosti reálneho vplyvu na spôsob využívania poľnohospodárskej krajiny.
Priemerná dotácia z verejných zdrojov na poľnohospodára je v SR dvojnásobná v porovnaní s priemerom EÚ. Každoročné agrodotácie v prepočte na jedno pracovné miesto v poľnohospodárstve predstavujú v roku 2015 subvenciu približne 15 tisíc eur. To preto, lebo neprebehla zásadná reforma využívania poľnohospodárskeho pôdneho fondu i krajiny, ale zaostávame v efektívnom nastavení motivačných nástrojov a súťaživosti pre farmárov.
Preto je dotácia štátu, teda z našich daní dvojnásobne vyššia, ako je priemerná mzda v poľnohospodárstve, a tiež dvakrát viac ako v prípade škandalóznych investičných stimulov ako Mondi SCP s prepočítanou dotáciou na 1 prac. miesto približne 6000 eur ročne.
Takže na vidieku všetkých zamestnancov financujú štátne dotácie a poľnohospodári majú „zadarmo“ zamestnancov, čo vlastne nebezpečne demotivuje zefektívňovať agrosektoru na Slovensku, aby bol pridanou hodnotou ekonomiky Slovenska a nie príveskom.
Pokiaľ ide o správu pôdy, Slovensko má historicky veľkú rozdrobenosť vlastníctva pôdy, čo zhoršuje podnikateľské prostredie a osobitne sťažuje začatie podnikania a investície. Zo štatistík vyplýva, že priemerný počet na jednu parcelu je 11,11 spoluvlastníkov (1 parcela = 11,11 spoluvlastníkov) a priemerný počet parciel na jedného vlastníka je 20,59 (1 vlastník = 20,59 parciel).
Takže na záver, páni funkcionári agrorezortu, my slamu nechceme žrať. Prestaňte už robiť mexické vlny mediálnych výstupov. Venujte sa seriózne politike, alebo odíďte a neničte Slovensko ďalšími mexickými vlnami. Slovensko už ich zažilo dosť.
Zdroj: FB
