menejodpadu.sk |MM| Slovenské samosprávy čaká od začiatku budúceho roka povinnosť zabezpečiť zber a triedenie poslednej zložky bioodpadu – kuchynského odpadu. Z neho dokážu špecializované zariadenia vyrobiť kompost, vďaka ktorému využívame v poľnohospodárstve menej chemických hnojív. K zníženiu ich obsahu v pôde nás zaväzuje aj spoločná európska stratégia ,,Z farmy na stôl“, ktorá je súčasťou Európskej zelenej dohody. Otvára sa tak priestor na zvýšenie dopytu po prírodných hnojivách. Prírodný kompost spája v sebe viacero priaznivých účinkov, pretože prospieva samotnej pôde, šetrí peniaze a chráni životné prostredie a naše zdravie.
Za kuchynský odpad už platíme
Aj keď sa môže zdať, že zavedenie dôsledného zberu, triedenia a kompostovania biologického odpadu prináša zvýšené náklady, nie je tomu vždy tak. Ak vyprodukujeme menej odpadu, ktorý treba likvidovať na skládke, má samospráva na odpady nižšie náklady. Ušetrené peniaze môže využiť na zlepšovanie existujúceho systému. Do roku 2030 by sme ako členský štát Únie mali dosiahnuť zníženie používania chemických pesticídov o 50 percent a aspoň štvrtina poľnohospodárskej pôdy by mala byť hnojená organickými hnojivami. Dosiahnuť záväzky vyplývajúce zo spoločnej poľnohospodárskej politiky má pomôcť aj triedenie kuchynského odpadu v slovenských domácnostiach, ktoré musia samosprávy zaviesť od januára 2021.
„Neuvedomujeme si, že už dnes platíme za odvoz a likvidáciu kuchynského odpadu, ktorý vyhadzujeme medzi zmesový komunálny odpad. Zbytočne plytváme jeho potenciálom, aby sa stal prírodným hnojivom. Našou úlohou je, aby sme obyvateľov naučili triediť kuchynský odpad do inej nádoby namiesto vyhadzovania do tej so zmesovým odpadom. Vďaka tomu sa bioodpad stane cenným zdrojom živín pre životné prostredie,“ hovorí Marián Kobolka, odborník na komunálny odpad z portálu menejodpadu.sk.
Mnohé obce už začali pracovať na tom, aby si svoju zákonnú povinnosť splnili. Ak kuchynský odpad vyzbierajú, na jeho zhodnotenie môžu využiť už existujúce kapacity špecializovaných zariadení.
„Aj tento rok sme vo vybraných mestách zrealizovali fyzickú kontrolu odpadov v bytových domoch. Zistili sme, že až 45 percent z toho, čo vyhadzujeme, je biologicky rozložiteľný odpad. Najviac z neho tvorí kuchynský odpad a asi desatina je zelený odpad, ktorý vzniká napríklad údržbou zelene,“ hovorí Marián Kobolka.
Prírodný kompost – liek pre pôdu, klímu aj ľudí
Pravidelné využívanie prírodného kompostu má výhody pre pôdu – pozitívne vplýva na jej obnovu, zlepšuje jej štruktúru a mikrobiologickú aktivitu. Získaný prírodný kompost pomáha znižovať eróziu pôdy, zlepšuje jej kvalitu a vodozádržnú schopnosť. „Dažďová voda, ktorá sa dostane na jej povrch a nevsakuje sa dostatočne rýchlo, spôsobuje eróziu. Počas búrok dokáže prúd vody odplaviť vzácne živiny a látky, avšak kompost tomu pomáha zabrániť.“ vysvetľuje Marián Kobolka.
Kompostovanie a využívanie kompostov v pôde je nástrojom boja proti klimatickým zmenám. Kompost viaže veľké množstvo uhlíka, ktorý by sa inými formami likvidácie bioodpadov dostal do atmosféry. Taktiež pomáha zmierňovať, či znižovať nepriaznivé účinky zmien, ktoré sú dnes viditeľné v každej krajine – sucho a extrémne výkyvy počasia. Napríklad pri výdatných dažďoch dokáže pôda, ktorá obsahuje kompost, zadržať vodu a využiť ju neskôr v období jej nedostatku.
Prírodný kompost vyrobený spracovaním bioodpadu, ktorý neskončil na skládke alebo v spaľovni, pozitívne vplýva na rast rastlín a zvyšuje ich odolnosť voči chorobám, ktoré ich môžu znehodnotiť. Navyše rastliny, ktoré konzumujeme a sú vyživené prírodným hnojivom, poskytujú oveľa viac potrebných minerálnych látok a živín. Nezaťažujú náš organizmus zbytočnými chemikáliami a nespôsobujú napríklad alergie.
Produkcia menšieho množstva odpadov ide ruka v ruke s ochranou životného prostredia a teda s ďalšou výhodou kompostovania. Bioodpad, ktorý sa nespracuje na kompost, končí na skládkach, kde bez prístupu vzduchu hnije a vytvára najsilnejší skleníkový plyn metán.
Aj z tohto dôvodu nie je otázka, čo budeme s toľkým kompostom robiť namieste. Využívanie kompostu ako prírodného hnojiva je zásadné pre zlepšenie kvality oslabených pôd, slabej poľnohospodárskej produkcie, rastlín bez prirodzenej výživy, ochranu klímy a v konečnom dôsledku aj pre naše vlastné zdravie.
Že je toľko odpadu nie je sa čo diviť. Veď už aj samí výrobcovia aby konkurovali, vyrábajú niekedy až nezmyselné výrobky. Načo je toľko druhov chleba rôznymi semiačkami, syrov, jogurtov… Veď sa to nemôže ani zďaleka spotrebovať. A kam to ide? Aj ľudia. Keď sú obchody zatvorené jeden deň, čo je v obchodoch ľudí, ako keby mala byť vojna, čo toho nakupujú. A na druhý, tretí deň je to v kontajneroch. Bolo by treba naučiť gazdinky ako nevyhadzovať potraviny, ale ako ich spotrebovať, a tak isto naučiť deti jesť varenú stravu, aby ani v školských jedálňach sa toľko jedla nevyhadzovalo. Už tieto mladé gazdinky nevedia variť jednoduché klasické jedlá. Aj v televízii predvádzajú varenie so samých drahých surovín, ale jednoduché a z dostupných surovín nie. Musíme sa zaobísť s tým čo máme, lebo už v našom štáte sa nič nebude dopestovávať, všetko sa bude dovážať. Naša pôda sa rozpredáva aj cudzincom.
Tak,tak pravdu ste napísali