Polícia zamedzila ďalšiemu šíreniu troch nebezpečných hoaxov v súvislosti s COVID-19

Prezídium PZ SR |MM|  Policajný zbor sa už takmer dva roky venuje téme dezinformácií na samostatnej stránke na Facebooku pod názvom „Hoaxy a podvody – Polícia SR“. V priebehu posledných dní prostredníctvom tejto stránky zastavil šírenie troch masovo zdieľaných hoaxov.

Tri statusy plné nepravdivých a manipulatívnych informácií týkajúcich sa vírusu COVID-19 boli vyvrátené v priebehu piatich dní na základe aktívnej spolupráce Policajného zboru a Ministerstva zdravotníctva SR. Do svojho vymazania boli tieto statusy zdieľané viac ako päť tisíc krát, čo znamená, že odhadom sa dostali aj k viac ako 100 000 užívateľom sociálnej siete. Na základe označenia statusov za hoax a zverejnenia ich autorov na stránke „Hoaxy a podvody – Polícia SR“ ich autori pristúpili k ich vymazaniu vo veľmi krátkom čase. Pôvodné statusy sa tak automaticky vymazali zo všetkých viac ako piatich tisícok profilov, ktoré ich zdieľali medzi svojich priateľov. To, či je možné ich skúmanie v trestnoprávnej rovine posudzuje kriminálna polícia.

„Dezinformácie sú nebezpečným nástrojom na negatívne ovplyvňovanie názorov a reálneho konania u širokého spektra obyvateľstva, čo môže v najhorších predstavách vyústiť do bezpečnostného rizika. Preto je ich vysvetľovanie prioritou pre Policajný zbor na komunikačnej úrovni. Zvlášť v čase, kedy sme zaznamenali zvýšené počty infikovaných osôb nemôžeme situáciu podceniť a musíme aktívne komunikovať, prečo sú hoaxy nepravdivé,“ povedal dočasný prezident Policajného zboru Peter Kovařík.

Prvý status informoval o konkrétnom prípade, kedy malo dôjsť k úmrtiu príbuznej autorky textu. Lekárka mala príbuznú poslať domov a automaticky ju zaradiť medzi pacientov infikovaných novým koronavírusom bez akéhokoľvek testovania. V krátkom časovom slede malo dôjsť k smrti tejto osoby na cirhózu pečene. Po preverovaní v nemocnici a pohrebnej službe sa táto informácia potvrdila ako vymyslená. Cieľom hoaxu bolo presvedčiť verejnosť, že zdravotníctvo nezvláda aktuálnu situáciu, ktorú navyše umelo nafukuje falošným počtom infikovaných pacientov, čo v konečnom dôsledku znamená, že koronavírus buď neexistuje alebo je ľahkým ochorením ako chrípka.

Druhý status sa týkal povinnosti nosenia rúšok na druhom stupni základných škôl. Autorka textu tvrdila, že policajti hneď na druhý deň nového školského roka prišli do školy v Galante, kde kontrolovali povinnosť nosenia rúšok. Na základe preverenia bolo zistené, že žiadna takáto kontrola neprebehla. Cieľom tohto hoaxu bolo vytvorenie atmosféry „policajného štátu“, kde nekompromisne a až neľudsky dohliadajú policajti na nové nariadenia, pričom ihneď idú do škôl za neplnoletými osobami.

Tretí status informoval o papieri, ktorý by mali občania nosiť so sebou a preukazovať sa ním pri náhodných kontrolách ohľadom povinného nosenia rúšok. Text v troch bodoch informoval argumentmi, na základe ktorých žiadna povinnosť nosiť rúška sa nemôže aplikovať na žiadneho občana SR. Každý z troch argumentov bol vyvrátený stanoviskom kriminálnej polície. Cieľom tohto hoaxu bolo u istej časti obyvateľstva vytvorenie pocitu schopnosti vzdoru autoritám.

Na základe desiatok zanalyzovaných dezinformácií o novom koronavíruse je možné konštatovať, že všetky majú jedného spoločného menovateľa ohľadom motivácie ich šírenia – šíritelia nadobúdajú pocit, že svojim konaním odhaľujú prísne tajné informácie, ktoré sú zo strany autorít manipulované, zahmlievané, avšak šikovnosťou jednotlivcov dochádza k ich dekódovaniu, čo im dodáva pocit vlastnej dôležitosti. Motivácia u autorov hoaxov môže byť totožná, pričom často ide aj o dôvody cielenej manipulácie s vedomím, že ide o hoax, prípadne s cieľom finančného alebo iného zisku.