V nedeľu 2. augusta 2020 bol vo farskom kostole sv. Jána Krstiteľa v Seredi uvedený do úradu farára farnosti Sereď a do úradu nového dekana seredského dekanátu Vsdp. Mgr. Ing. Ján Hallon, kanonik Kolegiálnej kapituly sv. Mikuláša v Trnave a honorárny assessor. V nasledujúcich riadkoch Vám prinášame rozhovor, v ktorom nám porozprával niečo o svojom živote.
Kedy a kde ste sa narodili a aké bolo Vaše detstvo?
Narodil som sa v Bratislave v roku 1965, pokrstený som bol vo farskom kostole Bratislava – Blumentál, ale korene má naša rodina v Nitre, odkiaľ pochádzali obidvaja moji rodičia. Vyrastal som v novom bratislavskom panelovom sídlisku Ružová dolina, kde bolo v tom čase veľké množstvo mladých rodín s deťmi. Bývali sme v dvojizbovom byte – rodičia, môj starší brat a otcova mama. Po babkinej smrti som mal s bratom spoločnú detskú izbu. Výhodou tohto nového sídliska bolo to, že jeho okolie ešte nebolo veľmi upravené a zastavané, takže sme mali neobmedzené možnosti na indiánky, prestrelky a naháňačky. Navyše vedľa nášho činžiaku bolo futbalové ihrisko, takže mi v tom čase učaril futbal, ktorý som ako žiak hrával aj súťažne.
Čo vás priviedlo k rozhodnutiu stať sa kňazom?
Moje rozhodnutie dozrievalo postupne. V prvom rade, za dôležité pri zrode môjho povolania pokladám prostredie rodiny z ktorej pochádzam. Rodičia, aj napriek prenasledovaniu, mne aj bratovi odovzdali dar viery a dali nám pekný príklad kresťanského života. Ďalším dôležitým momentom bolo moje duchovného obrátenie z tradičnej, zdedenej viery, k osobnej viere. Bolo to cez prázdniny medzi strednou a vysokou školou, na príhovor Panny Márie. Presne si na ten moment pamätám. Odvtedy, od devätnástich rokov, každý deň pozorujem, že Boh je skutočne živým Bohom. Od tohto obdobia vo mne začala dozrievať túžba celkom sa zasvätiť Bohu a deliť sa s druhými ľuďmi o Božiu lásku. Takto som prežil štúdium na Strojársko-technologickej fakulte v Trnave, ktoré som ukončil v roku 1989. Potom prišla novembrová revolúcia a začali sa celkom nové možnosti pre život kresťanov. Podnik Tesla elektroakustika v Bratislave, kde som pracoval, bol neďaleko blumentálskeho kostola. Každý deň som začínal účasťou na svätej omši a odtiaľ som išiel do práce. A z práce potom do duchovných aktivít – na kresťanské mládežnícke stretnutia, aktivity v rámci farnosti a rôzne mládežnícke akcie.
Aké boli ohlasy Vášho okolia keď sa dozvedeli, že ste sa rozhodli zasvätiť svoj život v Bohu?
Ako som už spomínal, moji rodičia boli praktizujúci kresťania katolíci. Keď som im oznámil správu, že by som chcel ísť študovať teológiu a stať sa kňazom, prijali to s dojatím a veľkou radosťou. Veľkou oporou pre mňa bol môj brat, pretože rodičia boli v tom čase už na dôchodku a on financoval moje štúdia.
Kde ste študovali?
Ja som študoval na Cyrilometodskej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Býval som v Kňazskom seminári sv. Cyrila a Metoda, kde bohoslovci dostávali duchovnú formáciu.
Nikdy ste nepochybovali o svojom kňazskom povolaní?
Keď som sa ako 27– ročný prihlásil na štúdium na bohosloveckú fakultu a do kňazského seminára v Bratislave, bol som presvedčený o tom, že ma volá Boh. Iste, každé povolanie prechádza menšími či väčšími skúškami a duchovnými zápasmi počas formácie v kňazskom seminári alebo aj v samotnej kňazskej službe. Nikdy som však nepochyboval o svojom kňazskom povolaní. Bohu som dal svoje „áno“ na celý život.
V ktorých farnostiach ste doteraz pôsobili?
Po kňazskej vysviacke, ktorú som prijal v r. 1996, prvé dva roky kňazskej služby som pôsobil ako kaplán v Dunajskej Strede a v Galante a potom som bol dvanásť rokov správcom farnosti Šúrovce v seredskom dekanáte. Za tým nasledovali dva roky v Kňazskom seminári v Bratislave, kde som bol vo funkcii špirituála, čiže kňaza, ktorý sa podieľa na duchovnej formácií bohoslovcov, ktorí sa pripravujú na kňazstvo. V roku 2012 ma Mons. Ján Orosch povolal na Arcibiskupský úrad v Trnave do funkcie riaditeľa Arcidiecézneho školského úradu, pod ktorého spadajú cirkevné školy zriadené Trnavskou arcidiecézou. K tejto službe mi v roku 2015 pán arcibiskup pridal ešte miesto farára v Trnave – Modranke, kde sme slúžili dvaja kňazi. V týchto pozíciách som bol až do príchodu do farnosti Sereď.
Dá sa povedať, či Vám niektorá z farností prirástla k srdcu viac ako ostatné? Ktorá a prečo?
Každá farnosť je jedinečná. Nechcel by som žiadnu uprednostniť, pretože všade som sa cítil veľmi dobre a na každé kaplánske aj farárske miesto rád spomínam.
Čo Vám prebehlo hlavou, keď ste sa dozvedeli skutočnosť, že opúšťate doterajšie pôsobisko a nastupujete do Serede?
Priznám sa, že som to nečakal. Počas koronakrízy sa pôvodne neplánovali zmeny farárov. Ale keďže sa od mája začala situácia rapídne zlepšovať, pán arcibiskup sa rozhodol, že vyhovie žiadosti doterajšieho dekana vdp. Libora Škriputu a preloží ho na menšiu faru. Tým sa uvoľnilo miesto dekana v Seredi. Keď mi pán arcibiskup zatelefonoval do Modranky a predložil mi svoj návrh, napriek tomu, že som to nečakal, cítil som v srdci hlboký pokoj, až som bol z toho prekvapený.
Ako znášate zmeny? Predsa len nové mesto, nové bývanie, noví ľudia …
Vďaka Bohu, doteraz som nikdy nemal problém zvyknúť si na nové prostredie. Pre mňa je dôležité, že plním Božiu vôľu. Biskup ma poslal do Serede, dal mi svoje poverenie a cez neho sa prejavuje Božia vôľa.
Tiež mi veľmi pomohol odchádzajúci pán dekan, ktorý mi odovzdal celú farskú agendu, dal mi kontakty na aktívnych ľudí a ochotne mi poradil, keď som potreboval pomoc.
Aký máte celkový dojem z našej farnosti? Čo vás tu oslovilo, možno potešilo alebo naopak sklamalo?
Treba tiež povedať, že farnosť Sereď nie je pre mňa celkom neznámou. Počas pôsobenia vo farnosti Šúrovce som sem chodil na kňazské rekolekcie a vysluhovať sviatosť zmierenia pred vianočnými a veľkonočnými sviatkami, prvým svätým prijímaním aj birmovaním. Od tých čias sa poznám s viacerými farníkmi a žije tu aj veľa rodákov zo Šúroviec.
Prvý dojem z farnosti je veľmi dobrý. Je tu mnoho obetavých ľudí, ktorí žijú pre farnosť a majú záujem o kňaza. Tiež tu funguje viacero spoločenstiev, ktoré obohacujú farské spoločenstvo, máme tu rehoľnú komunitu sestier sv. Cyrila a Metoda, troch bohoslovcov, kvalitnú Cirkevnú základnú školu sv. Cyrila a Metoda. Táto farnosť má obrovský ľudský a duchovný potenciál.
Plánujete zavádzať do seredskej farnosti nejaké novinky, zmeny, prípadne moderné prvky?
V prvom rade by som sa chcel hlbšie zoznámiť s históriou farnosti a so životom v nej. Ďalej nadviazať na činnosť kňazov, ktorí tu pôsobili predo mnou. Každá farnosť má svoje špecifiká a nedajú sa automaticky preniesť pastoračné modely z mojich predchádzajúcich pôsobísk. Skôr vidím dôležitosť v tom, aby som pokračoval v tom, čo je už vo farnosti vybudované, žiť medzi ľuďmi a vnímať ich potreby. Dôležitým poslaním kňaza je modliť sa za farníkov a počúvať vanutie Ducha Svätého. Tiež špecifikom mestskej farnosti je, že okrem farára slúži vo farnosti aj pán kaplán. Chcel by som, aby sme sa navzájom dopĺňali a žili kňazskú jednotu. Čiže zo začiatku sa budem skôr učiť.
Mnoho ľudí nevie čo obnáša práca farára. Mohli by ste povedať o časovom rozvrhu Vášho dňa?
Každý deň začínam modlitbou. Je to pre mňa veľmi dôležitá časť dňa, pretože Bohu treba dať ten najlepší čas. Ostatný program služby farára je daný farským direktóriom, to znamená slávenie sv. omše striedavo ráno alebo večer, úradné hodiny vo farskej kancelárií v utorok a vo štvrtok, vysluhovanie svätej spovede každý deň a vo väčšej miere v prvopiatkovom týždni, podľa okolností pochovávanie na cintoríne, vo večerných hodinách stretnutia so snúbencami, v sobotu dopoludnia príprava na sviatosť krstu a vysluhovanie sviatostí. Tento program mám rozdelený s pánom kaplánom. Chcel by som sa tiež zúčastňovať na živote cirkevnej školy a na stretnutiach jednotlivých spoločenstiev. K úlohe farára ďalej patrí starať sa o kostol, farskú budovu, farskú agendu a o hospodárenie farnosti. Večer si väčšinou nájdem čas na dobrú knihu alebo prehľad tlače a koniec dňa opäť patrí Bohu.
Ako trávite voľný čas? Máte nejaké koníčky, záľuby?
Voľný čas trávim väčšinou pri knihe alebo športe. Zo športov najradšej hrám futbal a bicyklujem. V zime si občas idem zabehať na lyžiach a posledné roky som bol na horách na zjazdovkách. Veľmi rád si pozriem v televízií futbalový alebo hokejový zápas. Cez dovolenku najradšej trávim čas na horách.
Čo by ste na záver chceli povedať svojim farníkom?
Keď som ako študent začal čítať Bibliu, hlboko ma zasiahla časť zo Skutkov apoštolov, ktorá podávala správu o živote prvej kresťanskej komunity. Hovorilo sa tam o tom, že „množstvo veriacich malo jedno srdce a jednu dušu.“ (Sk 4,32) Bolo to pre mňa niečo celkom nové, pretože som vyrastal vo veľkej anonymite Bratislavy a počas prenasledovania Cirkvi. Chcel by som, aby aj naša farnosť bola takouto veľkou rodinou. K tomu je potrebné, aby sme využívali svoje talenty, ktoré sme dostali od Boha a dali ich pre spoločné dobro. Verím, že to s pomocou Božou a spoločným úsilím dokážeme.
