Ministerstvo spravodlivosti SR |MM| Vláda dnes schválila návrh veľkého reformného ústavného zákona v oblasti justície, ktorý na rokovanie predložila ministerka spravodlivosti Mária Kolíková. Ide o kľúčový zákon, ktorým otvárame veľa bolestivých tém justície a ponúkame k nim konkrétne riešenia. Návrh zahŕňa napríklad previerky sudcov, zavedenie vekového cenzu pre sudcov, či zriadenie najvyššieho správneho súdu.
Presadzovanie systémových opatrení, nové nastavenie pravidiel pre kreovanie ústavného súdu a súdnej rady, vyvodzovanie dôslednej a včasnej zodpovednosti – to všetko vníma súčasné vedenie ministerstva spravodlivosti ako nevyhnutnosť pre navrátenie hodnôt do justície a ochranu ústavnosti na Slovensku. V záujme obnovy dôvery v právny štát pripravilo ministerstvo spravodlivosti pod vedením ministerky Márie Kolíkovej návrh ústavného zákona v oblasti justície. Materiál je zároveň aj naplnením Programového vyhlásenia vlády v časti Obnova dôvery v právny štát.
Ústavný zákon v oblasti justície zahŕňa:
- reformu zloženia Súdnej rady SR v podobe zavedenia regionálneho princípu pri voľbe jej členov sudcami tak, aby sa zvýšila jej reprezentatívnosť;
- previerky majetkových pomerov všetkých sudcov a previerky sudcovskej spôsobilosti;
- reformu zloženia Ústavného súdu SR s brzdami proti pasivite parlamentu pri nezvolení kandidátov na ústavných sudcov, ako aj s brzdou proti koncentrácii moci v rukách jednej politickej reprezentácie pre prípad, že by väčšina ústavných sudcov bola volená jednou politickou garnitúrou;
- zavedenie vekového cenzu pre zánik funkcie sudcu všeobecného súdu a sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky;
- zriadenie Najvyššieho správneho súdu SR, ktorý bude plniť aj funkciu disciplinárneho súdu pre sudcov a ďalšie právnické profesie.
Súdna rada Slovenskej republiky
Vládou schválený návrh zahŕňa pravidlo, podľa ktorého prezident/-ka, národná rada a vláda budú nominovať do súdnej rady len nesudcov. Zámerom je zabezpečiť rovnováhu pri prijímaní rozhodnutí pre celú justíciu, ale tiež nastaviť justičnému prostrediu skutočné zrkadlo a prispieť k zvýšeniu verejnej kontroly súdnictva, čo je jedna z ústavných úloh súdnej rady.
Zavádza sa tiež regionálny princíp pri voľbe členov súdnej rady sudcami. Jedného člena súdnej rady budú voliť sudcovia najvyššieho súdu a najvyššieho správneho súdu spomedzi seba a ďalších ôsmich členov súdnej rady budú voliť sudcovia ostatných všeobecných súdov vo viacerých volebných obvodoch s porovnateľným počtom sudcov, čím sa zabezpečí proporcionálne zastúpenie regiónov v súdnej rade.
Previerky sudcov
Návrh ústavného zákona pridáva súdnej rade novú ústavnú kompetenciu, a to konať vo veciach majetkových pomerov sudcu. Cieľom je odstrániť doposiaľ neželaný a z pohľadu kontroly riadneho výkonu súdnictva neefektívny právny stav, kedy súdna rada, ako orgán verejnej kontroly súdnictva, nie je oprávnená kontrolovať okrem majetkového prírastku samotný pôvod majetku a jeho statočnosť. Preverovať majetkové pomery sudcu a tiež prijímať stanoviská k sudcovskej spôsobilosti bude môcť súdna rada na základe vlastného konania a preverovania ňou zaobstaraných alebo od štátnych orgánov vyžiadaných podkladov a vyjadrenia dotknutej osoby. Súdna rada tak sama autonómne rozhodne, aké podklady potrebuje, aké informácie si od ktorých orgánov verejnej moci vyžiada a sama tieto informácie vyhodnotí. Preverovanie sudcovskej spôsobilosti vrátane majetkových pomerov môže vyústiť do disciplinárneho konania. To bude po novom viesť najvyšší správny súd, ktorý môže uložiť sudcovi najprísnejšiu sankciu – odvolanie z funkcie sudcu.
Ústavný súd Slovenskej republiky – ustanovenie sudcov
Navrhovaná reforma zloženia ústavného súdu zahŕňa:
- nanovo formulované podmienky pre vymenovanie sudcu ústavného súdu (bezúhonnosť, morálny kredit, právna prax),
- zvýšenie kvóra pre voľbu kandidáta na sudcu ústavného súdu (kvalifikovaná väčšina),
- verejné hlasovanie o kandidátoch na sudcov ústavného súdu.
Bezúhonnosť nebola doteraz podmienkou pre vymenovanie sudcu ústavného súdu, pričom ide o legitímnu podmienku pri akejkoľvek funkcii sudcu. Ďalšou požiadavkou je, aby doterajší život a morálne vlastnosti kandidáta na sudcu ústavného súdu boli zárukou, že svoju funkciu bude vykonávať riadne. Konanie sudcu ústavného súdu, ktoré by spochybňovalo jeho morálny kredit, bude môcť byť predmetom disciplinárneho konania, ktoré môže viesť až k návrhu na odvolanie sudcu ústavného súdu z funkcie.
Čo sa týka zvýšenia kvóra, navrhujeme, aby pre voľbu kandidáta na funkciu sudcu ústavného súdu bola potrebná absolútna väčšina všetkých poslancov parlamentu, t.j. aspoň 76 hlasov poslancov. Eliminuje sa tak riziko, že by na zvolenie kandidáta na sudcu ústavného súdu postačovalo len 39 hlasov. Na druhej strane – zvýšenie kvóra prispieva aj k zvýšeniu legitimity zvoleného kandidáta.
V súlade s programovým vyhlásením vlády je v návrhu zapracovaná aj požiadavka na verejnú voľbu kandidátov na sudcov ústavného súdu.
Návrh sa tiež vysporadúva s prípadnou pasivitou parlamentu pri nezvolení kandidátov na ústavných sudcov. Je neprijateľné, aby bol ústavný súd nefunkčný len preto, že politická garnitúra sa nedokáže zhodnúť na potrebnom počte kandidátov na sudcov ústavného súdu. Aj na základe diskusií a výsledkov medzirezortného pripomienkovania prichádzame s riešením, ktoré umožní prezidentovi vymenovať sudcov ústavného súdu aj v situácii, keď poslanci nezvolia v určených lehotách potrebný, teda dvojnásobný počet kandidátov na funkciu sudcu ústavného súdu. Ak parlament nezvolí potrebný počet kandidátov do dvoch mesiacov od uplynutia funkčného obdobia sudcu ústavného súdu alebo do šiestich mesiacov od zániku funkcie sudcu ústavného súdu z iného dôvodu (napr. odvolaním, vzdaním sa, smrťou atď.), prezident si bude môcť vybrať a vymenovať za sudcov ústavného súdu kandidátov, ktorí už boli zvolení potrebnou väčšinou v parlamente, a teda boli navrhnutí oprávnenými navrhovateľmi a zároveň aj vypočutí ústavnoprávnym výborom v národnej rade.
Návrh ústavného zákona tiež obsahuje mechanizmus, ktorý bráni koncentrácii moci v rukách jednej politickej reprezentácie pre prípad, že by väčšina ústavných sudcov bola volená jednou politickou garnitúrou. V takomto prípade sa funkčné obdobie sudcov ústavného súdu, ktorí boli ustanovení do funkcie v rámci jedného volebného obdobia, skráti podľa určeného kľúča na polovicu. Rozhodujúcim pri takomto určovaní dĺžky funkčného obdobia bude počet hlasov, ktoré kandidát na sudcu ústavného súdu získal vo voľbe.
Ústavný súd Slovenskej republiky – konanie
V predloženej úprave navrhujeme, aby sťažovateľ mohol na ústavný súd spolu s ústavnou sťažnosťou podať rovno aj návrh, na základe ktorého by senát ústavného súdu inicioval konanie o súlade právnych predpisov. Posilňuje sa tak ústavný systém ochrany ľudských práv, pretože ak sa senát na základe návrhu sťažovateľa bude domnievať, že zákon alebo iný predpis je v rozpore s Ústavou SR, bude sa môcť obrátiť na plénum ústavného súdu, ktoré posúdi súlad napadnutého zákona s Ústavou SR. S prihliadnutím aj na aktuálnu zaťaženosť Ústavného súdu SR navrhujeme odložiť účinnosť tohto inštitútu k 1. januáru 2025.
Návrh ústavného zákona ďalej ruší možnosť tzv. procesného zamietania návrhu na začatie konania, t.j. možnosti „dohodnutia sa na nedohodnutí“. Účelom navrhovaného nového znenia je predchádzať prípadom odmietnutia spravodlivosti. Tým pádom povinnosťou Ústavného súdu SR v pléne bude nájsť dohodu a kvórum pre pozitívne alebo negatívne rozhodnutie o danom návrhu (či už sudcu spravodajcu, alebo samotného navrhovateľa).
Vekový cenzus a status sudcov
V tomto prípade návrh ústavného zákona zavádza vekový cenzus sudcov všeobecných súdov (65 rokov s možnosťou predĺženia do 68 rokov) a sudcov ústavného súdu (72 rokov), pri ktorého dosiahnutí bude nasledovať zánik funkcie sudcu.
Okrem toho sa ruší rozhodovacia imunita sudcov všeobecných súdov. Nie je totiž dôvod zachovávať široko koncipovanú imunitu sudcov, ktorá ich chráni aj pred svojvoľným výkladom práva hraničiacim so zneužitím moci. Takáto úprava je bežná aj v právnych poriadkoch iných krajín. Imunita sudcu pri rozhodovaní sa bude týkať len právneho názoru vyjadreného pri aplikácii veci za predpokladu, že sudca svoj záver formuluje na základe riadneho uváženia argumentov a náležite ho vysvetlí. V takom prípade sudca nemôže byť zodpovedný a takto je to aj jasne formulované v predloženom návrhu. Sudca však má byť disciplinárne a v odôvodnených prípadoch aj trestne zodpovedný za konanie a rozhodovanie, ktoré je svojvoľné, ničím nepodložené, ignorujúce znenie právnych predpisov, judikatúru a pod.
V súlade s programovým vyhlásením vlády sa tiež navrhuje zrušiť doterajšiu právnu úpravu udeľovania súhlasu zo strany ústavného súdu so vzatím do väzby sudcu všeobecného súdu a generálneho prokurátora. V praxi to bude znamenať, že o vzatí sudcu alebo generálneho prokurátora do väzby bude rozhodovať ten súd, ktorý je príslušný na konanie a rozhodovanie v prípravnom konaní, t.j. okresný súd alebo Špecializovaný trestný súd. Proti rozhodnutiu o vzatí do väzby je prípustný opravný prostriedok, a teda je zabezpečený aj prieskum rozhodnutia prvostupňového súdu.
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Do sústavy súdov navrhujeme zaradiť Najvyšší správny súd SR, ktorý bude mať v hierarchii všeobecných súdov rovnocenné postavenie s Najvyšším súdom SR. V Slovenskej republike tak budú pôsobiť dve najvyššie súdne inštancie, pričom najvyšší správny súd bude najvyššou súdnou inštanciou pre oblasť správneho súdnictva a najvyšší súd bude najvyššou súdnou inštanciou pre oblasť občianskoprávnych, obchodnoprávnych a trestných vecí. Okrem všeobecnej pôsobnosti najvyššieho správneho súdu v oblasti správneho súdnictva sa navrhuje, aby najvyšší správny súd plnil funkciu disciplinárneho súdu pre sudcov všeobecných súdov, prokurátorov a v zákonom ustanovenom rozsahu aj pre iné profesie.
Z hľadiska postupu zriadenia najvyššieho správneho súdu navrhujeme, aby k zriadeniu najvyššieho správneho súdu došlo ku dňu účinnosti zákona, pričom reálne začne svoju činnosť vykonávať až v druhej polovici roka 2021. Bude tak priestor pre vykonanie všetkých úkonov potrebných pre zabezpečenie riadneho fungovania tohto súdu, vrátane jeho personálneho obsadenia.
Účinnosť právnej úpravy sa navrhuje od 1. januára 2021.
