V stredu 7. októbra 2020 zneli trnavským kultúrnym centrom Malý Berlín jednoduché melódie. To však rozhodne neznamená, že by boli prvoplánové. Boli to skladby z albumu 10 Simple Melodies, pozitívne hodnoteného hudobnými kritikmi, ktorý je druhým (co)autorským projektom klarinetistu Branislava Dugoviča a jeho priateľov. Vyšiel v hudobnom vydavateľstve Real Music House.
Koncert sa konal v hlavnej sále a začal sa o 19.00 hod. Organizátorom bolo O. z. Hlava XXII. a podujatie z verejných zdrojov v rámci projektu Malý Berlín 2020 podporili Fond na podporu umenia, mesto Trnava a Trnavský samosprávny kraj. Fond na podporu umenia je hlavným partnerom projektu 10 Simple Melodies.
Live verzia albumu v Malom Berlíne zaznela v podaní vynikajúcich hudobníkov: Branislava Dugoviča – klarinet, basklarinet, akustická gitara, elektronika, Borisa Lenka – akordeón, bandoneón, gramofón, Jozefa Luptáka – violončelo, beatbox a Nikolaja Nikitina – tenorový saxofón, sopránový saxofón, klarinet, theremin. Okrem prednahratých samplov hudbu dopĺňal i vizuál, ktorého autorom je Róbert Szegény.
Väčšina kompozícií na albume 10 Simple Melodies je skladateľským i aranžérskym dielom Branislava Dugoviča, dve skladby vytvoril Nikolaj Nikitin. Sú tu tiež tri remaky skladieb (autori: Daniel Matej, Gyia Kancheli a Marian Lejava), na ktorých úprave sa okrem Branislava Dugoviča podieľali aj Boris Lenko a Eddie Stevens.
Hudba, vznášajúca sa v priestore hlavnej sály Malého Berlína, bola prirodzená ako dýchanie alebo rozjímanie. Jednoduchá, no pritom zložitá (a rozložitá) ako život. Zvuky hudobných nástrojov sa magicky prepletali a vytvárali rôzne nálady, či už to bola pomalá a zasnívaná skladba (obohatená napríklad aj vtáčím spevom) Nr. 2 alebo nepokojne pulzujúca skladba Oh Deep You Made Me Dig s nástojčivým zvukom bandoneónu. Kompozíciám však nechýbala ani hravosť a vtip, spestrili ich i také osviežujúce „úlety“ ako využitie gramofónu (La Studia In Mi Minore) či thereminu (That Good Old Bassclarinet Chant). Na začiatku už spomínanej skladby La Studia In Mi Minore sa vyskytol false start, zrejme len ďalší žartík veselých hudobníkov.
Vizuál, premietaný na plátno za chrbtami účinkujúcich, bol čiernobiely, nie krikľavý, a tak nepútal na seba pozornosť za každú cenu, tvoril len decentný doplnok k hudbe. Pripomínal mi zrniaci obraz čiernobieleho televízora z môjho detstva a animované príbehy. V skladbe Summer Šimon hudba veselo rámusila a pobavil ma obrázok slona, ktorý sa zrazu objavil vzadu na plátne. Napokon sa zo sampla ozvali i hlasy detí.
Koncert ukončila skladba Vánoce. V tej si Nikolaj Nikitin a Jozef Lupták aj trochu zaspievali.
Podujatie prebiehalo za prísnych protiepidemických opatrení, ale i tak na ňom panovala príjemná, priateľská a uvoľnená atmosféra. Obecenstvo tvorili zväčša mladšie ročníky. Hudbu odmieňalo srdečným potleskom. Koncert pôsobil ako balzam na dušu pre ľudí, hladných po kultúre. Trval necelú hodinku.
Okrem radosti z hudby na strane poslucháčov i hudobníkov ponúkol aj nádej, že tohtoročné „Vánoce“, napriek strašiacej pandémii, tiež prinesú radosť, pokoj a inšpiráciu. Hudba je taká. Snaží sa nás povzniesť a povzbudiť aj v ťažkých časoch.
