Trnavská univerzita v Trnave |MM| „Múdrosť si vystavala chrám.“ Tieto slová sa skrývajú v názve novej publikácie Ústavu dejín Trnavskej univerzity Sapientia aedificavit sibi Domum s podtitulom Budovy Trnavskej univerzity v Trnave.
Sapientia aedificavit sibi Domum
Kniha editorky PhDr. Henriety Žažovej, PhD. z Ústavu dejín je rozdelená na dve časti: prvá sa venuje budovám spojených s Universitas Tyrnaviensis, ktorej 385. výročie slávnostného otvorenia si práve pripomíname. Čitateľ sa tak dozvie o historickej topografii, o formovaní univerzitného areálu, o hmotovo najmladšom objekte – seminári Rubrorum alebo o zaniknutom trnavskom lazarete. Prvá časť publikácie je výsledkom riešenia grantového projektu Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR a Slovenskej akadémie vied VEGA 1/0677/18 Sapientia aedificavit sibi Domum. Sídelné zázemie historickej Trnavskej univerzity (1635 – 1777).
Druhá časť publikácie predstavuje budovy obnovenej Trnavskej univerzity. Vedúci Ústavu dejín PhDr. Marián Manák, PhD. prináša prehľad o sídlach jednotlivých fakúlt a univerzitných pracovísk a o spôsobe ich nadobudnutia a využitia. V Trnave patrí do univerzitného kampusu aj budova študentského domova Petra Pázmaňa na Rybníkovej ulici a v budúcnosti sa po prestavbe plánuje využitie budovy bývalého kina Sloboda na Rázusovej ulici a Adalbertina na Ulici Jána Hollého. Kino Sloboda je vzácne zachovaným architektonickým objektom postaveným na účely prevádzkovania filmových predstavení v Trnave, v súčasnosti mimo prevádzky a spustnutý, ktorý Trnavská univerzita hodlá adaptovať na vzdelávacie účely.
Trnavská univerzita vlastní dva z historických objektov pôvodnej univerzity, Adalbertinum a budovu lekárskej fakulty, ktorá opätovne slúži medicínskemu vzdelávaniu – fakulte zdravotníctva a sociálnej práce. Slávnostné akademické ceremónie sa aj v súčasnosti uskutočňujú v Katedrále sv. Jána Krstiteľa a historickej sále Marianum, ktoré patria Trnavskej arcidiecéze. Navyše hlavné sídlo obnovenej univerzity na Hornopotočnej ulici je v susedstve historického areálu univerzity v centre Trnavy, v kultivovanom prostredí unikátneho architektonického komplexu.
Univerzita, to sú nielen budovy, ale najmä študenti a učitelia
Editorka novej knihy Henrieta Žažová však pripomína, že podstatu univerzity tvoria učitelia a študenti. „Sú intelektuálnou bázou, dušou rozvoja spoločnosti, kým diela architektúry a urbanizmu stelesňujú históriu ľudí, ktorí ich vytvorili. Prežívajú po stáročia, patria k základným pamiatkam minulosti a kultúrneho rozvoja národa. Zároveň sú dôkazom jeho ekonomickej a sociálnej stability. Trnavská univerzita, ktorá je verná etickým a morálnym princípom, rešpektuje humanitné tradície vysokoškolského prostredia v Trnave a ctí si hmotné kultúrne dedičstvo. Architektúra oslavuje život, vylepšuje ho zdôrazňovaním vnímania, ľahkosti a zmeny, ale najmä pretrváva a cieli do večnosti,“ píše v novej knihe H. Žažová.
S tým súhlasí aj rektor Trnavskej univerzity profesor René Bílik. „Životom budovy sú jej užívatelia. Len ich prostredníctvom plní svoje funkcie. Máme šťastie, že pre niektoré z budov historickej univerzity sa nám podarilo zachovať funkcie pôvodné a môžu byť znova, chcem tomu veriť, tým ‚chrámom múdrosti‘.“
Trnavská univerzita: architektonický areál, ktorý nemá obdobu
Impulzom pripraviť publikáciu Sapientia aedificavit sibi Domum bolo pre H. Žažovú nielen 385. výročie založenia historickej Trnavskej univerzity, ale aj rozhodnutie vedenia univerzity na vydaní samostatnej reprezentatívnej publikácie o budovách univerzity.
Do kolektívneho diela ôsmich autorov prispela H. Žažová svojím výskumom vo viacerých archívoch, napríklad v Štátnom archíve v Trnave, Centrálnom archíve Spoločnosti Ježišovej v Ríme či Maďarskom národnom archíve v Budapešti. „Objavovanie doposiaľ neznámych dokumentov k dejinám výstavby univerzity je vzrušujúca detektívna práca. Z každého nového faktu, ktorý nám osvetľuje minulosť, sa nesmierne teším, na strane druhej sa často stáva, že prejdem mnoho krabíc písomností a žiadne nové údaje sa k danej téme nepodarí objaviť,“ opisuje svoju prácu H. Žažová, ktorá sa už tri roky venuje práve jedinečnému architektonickému areálu Trnavskej univerzity zo 17. – 18. storočia. Ten nemá na Slovensku obdobu.
Architektonický areál starobylej Trnavskej univerzity nemá na Slovensku obdobu.
„Samozrejme, už v minulosti bol predmetom bádania historikov, ale posledné desaťročia sa historickému výskumu archívnych dokumentov nevenovala pozornosť. Aj vďaka skúsenostiam z výskumu pamiatkových objektov som sa rozhodla nadviazať na výsledky predchádzajúcich výskumov a v spolupráci s ďalšími odborníkmi z radov architektov, archeológov či historikov umenia skladať mozaiku príbehov a faktov z dejín tohto komplexu. Títo nemí svedkovia našej minulosti sú predmetom záujmu aj mnohých lokálpatriotov a návštevníkov mesta. Výsledky našich bádaní tak využije nielen odborná, ale aj laická verejnosť.“
Oddnes môžete na prvom poschodí rektorátu tiež nájsť novú výstavu 12 panelov s fotografiami, ktoré zobrazujú architektúru i atmosféru nielen historickej, ale aj obnovenej Trnavskej univerzity v Trnave. Pripravili ju taktiež pracovníci Ústavu dejín.
foto: Trnavská univerzita/Barbora Likavská
– – –
Poznáme nositeľov Ceny Martina Palkoviča za rok 2020
Cena Martina Palkoviča putuje najlepším pedagógom Trnavskej univerzity vždy pri príležitosti Dňa učiteľov. Tento rok bol výnimočný a kvôli pandémii sa oceňovanie presunulo na november pri príležitosti 385. výročia slávnostného otvorenia Universitas Tyrnaviensis.
Dnes si Cenu Martina Palkoviča prevzali z rúk rektora Reného Bílika piati ocenení pedagógovia zo všetkých fakúlt Trnavskej univerzity. Cenu udelil rektor ako znak uznania a ocenenia v pedagogickej oblasti.
Ocenenie je pomenované po piatom rektorovi Universitas Tyrnaviensis Martinovi Palkovičovi (1650-1652, 1655-1657), rodákovi z neďalekej Chtelnice, ktorý pôsobil ako dekan filozofickej a teologickej fakulty. Martin Palkovič bol profesor filozofie, teológie, Svätého písma, ďalej pracoval ako kancelár a špirituál, riaditeľ knižnice, rektor seminára a riaditeľ kníhtlačiarne.
Pedagogická fakulta: prof. PhDr. Ľubomír Held, CSc.
Profesor Ľubomír Held pracuje na Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave už od roku 1995. Bol vedúcim katedry chémie a v rokoch 2001 až 2004 bol prodekanom Pedagogickej fakulty. Niekoľko funkčných období viedol akademický senát Pedagogickej fakulty a jedno funkčné obdobie bol aj predsedom akademického senátu Trnavskej univerzity v Trnave.
Okrem vedenia prednášok a seminárov z didaktiky chémie sa profesor Ľubomír Held vo svojej pedagogickej praxi podieľa aj na vzdelávaní doktorandov pedagogickej fakulty v oblasti metodológie pedagogického výskumu, od roku 2008 až do súčasnosti je garantom sociálno-vedného základu všetkých učiteľských programov realizovaných na fakulte, takže garantovaním zabezpečuje študijné programy takmer polovici študentov pedagogickej fakulty.
Profesor Ľubomír Held získal ocenenie za svoju dlhoročnú obetavú pedagogickú činnosť na Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave.
Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce: doc. PhDr. Miriam Slaná, PhD.
Na našu zdravotnícku fakultu putuje ocenenie do rúk doc. PhDr. Miriam Slanej, PhD., ktorá pôsobí vo vysokom školstve už viac ako 23 rokov. Cenu Martina Palkoviča získava docentka Miriam Slaná za zásluhy o rozvoj odboru sociálna práca na Fakulte zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity, s ktorou ju spájajú aj študentské časy, aj pôsobenie v akademickom senáte.
Habilitovala sa v roku 2005 a v odbore sociálna práca získala vedecko-pedagogický titul docent. Je garantkou študijných programov v rôznych stupňoch štúdia, navyše najnovšie garantuje aj nový bakalársky program rozvoj dieťaťa a štúdium rodiny. Je členkou štátnicových komisií doma i v zahraničí, rovnako sa zúčastňuje aj rigoróznych komisií či príprav akreditačných spisov študijných programov. Úspešne riešila viaceré grantové úlohy, je členkou edičnej komisie na fakulte zdravotníctva a tiež členkou redakčnej rady časopisu Kontakt indexovanom v databáze Scopus.
Právnická fakulta: JUDr. Róbert Dobrovodský, PhD., LL.M
Laureátom Ceny Martina Palkoviča 2020 za právnickú fakultu je JUDr. Róbert Dobrovodský, PhD., LL.M, ktorý pôsobí na katedre občianskeho a obchodného práva. Ocenenie si prevzal za vynikajúcu pedagogickú prácu pri vzdelávaní mladých právnikov a právničiek.
Róbert Dobrovodský v roku 2005 ukončil vysokoškolské štúdium v odbore právo na Právnickej fakulte TU v Trnave, kde úspešne absolvoval aj doktorát. V roku 2007 absolvoval jednoročné postgraduálne štúdium nemeckého súkromného a trestného práva na Univerzite v Tübingene v Nemecku a bol mu udelený akademický titul Master of Laws (LL.M.).
Pedagogická prax JUDr. Dobrovodského zahŕňa viac ako desať rokov výučby. Na katedre sa podieľa na výučbe predmetov občianske právo hmotné, ochrana spotrebiteľa v slovenskom a v európskom práve a comparative family law.
Pravidelne je školiteľom a oponentom záverečných (bakalárskych, diplomových, dizertačných) a rigoróznych prác na fakulte.
Róbert Dobrovodský pôsobí v Európskej komisii ako národný expert pre európske rodinné právo, je členom expertnej skupiny pre práva dieťaťa a odbornej skupiny pre verejné obstarávanie. V rámci pôsobenia pre Európsku komisiu je členom riešiteľských kolektívov medzinárodných projektov a je členom riešiteľských kolektívov domácich projektov VEGA a APVV.
Rovnako pôsobí v Centre podpory študentov pri Trnavskej univerzite v Trnave, kde spolu s ostatnými právnymi poradcami ponúka študentom právnu pomoc v ťažkých životných situáciách.
Podľa návrhu právnickej fakulty má R. Dobrovodský výnimočnú schopnosť vysvetľovať zrozumiteľným spôsobom aj abstraktné a náročné témy: „Uvedomuje si, že majstrovstvo dobrého lektora nespočíva vo ‚vyťahovaní‘ sa na študentov ‚chrlením spŕšky‘ cudzích a odborných slov k téme výkladu.“
Teologická fakulta: Doc. PhDr. Miroslav Karaba, PhD.
Doc. PhDr. Miroslav Karaba, PhD. patrí k popredným a dlhoročným pedagógom Teologickej fakulty Trnavskej univerzity. Vo svojej pedagogickej a prednáškovej činnosti sa zameriava na vzťah viery a vedy, čím zotiera často umelo vykonštruovaný rozpor medzi týmito oblasťami.
Teologická fakulta navrhla docenta Miroslava Karabu na Cenu Martina Palkoviča ako jedného zo svojich popredných pedagógov, ktorý sa orientuje na problematiku filozofie a metodológie vedy, filozofie prírody, ale okrem toho sa aktívne zaoberá interdisciplinárnou problematikou vzájomného vzťahu medzi prírodnými vedami, filozofiou a teológiou. Už počas svojho doktorandského štúdia získal výročnú cenu inštitútu Metanexus, ktorá mu bola udelená univerzitou vo Philadelphii.
Osobitný prínos doc. PhDr. Miroslava Karabu, PhD. je v tom, že sa významne zaslúžil o získanie akreditácie na doktorandské štúdium v odbore systematická filozofia, kde pôsobil od roku 2011 ako kogarant. Pre rozvoj Trnavskej univerzity v Trnave a jej teologickej fakulty je dôležitý jeho prínos práve v garantovaní odboru systematická filozofia, čo umožnilo nielen rozvinúť doktorandské štúdium, ale aj habilitácie a inaugurácie v odbore systematická filozofia a tým vytvoriť vlastný káder garantov.
Filozofická fakulta: Mgr. Iveta Schusterová, PhD.
Za vynikajúcu pedagogickú prácu pri vzdelávaní mladých psychológov bola ocenená Mgr. Iveta Schusterová, PhD. z katedry psychológie, kde pracuje ako odborná asistentka od roku 1995. Tam vyučuje mnohé predmety ako ontogenetická psychológia, aspekty aplikovanej ontogenetickej psychológie, sociálna patológia, pomoc obetiam násilia, poradenstvo obetiam násilia, navyše zabezpečuje odbornú prax pre študentov psychológie.
Od roku 2001 sa angažuje v poradni Pomoc obetiam násilia Trnava. Za jej dlhodobú všeobecne-prospešnú službu pre obete násilia ju vlani na ministerstve vnútra vymenovali za externú expertku pre špeciálnu psychologickú činnosť (etablovanie kontaktných bodov pre obete trestných činov vo verejnej správe).
Za odbornú gesciu dvojročného medzinárodného projektu MUSAS II týkajúceho sa práce s detskými obeťami trestných činov dr. Ivetu Schusterovú ocenila nadnárodná organizácia Victime Support Europe v Paríži v roku 2009.
