MŽP SR |MM| Slovensko si dnes na rôznych miestach pripomína 31. výročie Nežnej revolúcie. Jedným z takýchto miest je aj Ministerstvo životného prostredia SR na Námestí Ľ. Štúra v Bratislave. Z rúk ministra Jána Budaja – jedného z predstaviteľov Nežnej revolúcie a lídra hnutia Verejnosť proti násiliu – si ocenenia prevzali občianski aktivisti, ktorí sa mimoriadne pričinili o ochranu prírody a životného prostredia.
„Až do 17. novembra 1989 sme žili pod cudzou okupačnou mocou obkolesení Železnou oponou, bez slobody slova a iných občianskych práv. Ak dnes žijeme slobodne, potom preto, že sme sa o zmenu pričinili. Zvláštnosťou slovenskej cesty ku demokracii je, že tie skupinky odvážnych a aktívnych sa zbierali okolo zelených a ochranárskych tém. Nežná revolúcia mala na Slovensku zelený odtieň. Dnešných laureátov považujem za ľudí, ktorí menia svet k lepšiemu. Oceňujem ich občiansku aktivitu, pozitívnu inšpiráciu a nezištné konanie v prospech verejného záujmu,“ zdôraznil minister životného prostredia Ján Budaj.
Cenu ministra životného prostredia získali: Iniciatíva Klíma ťa potrebuje, Mária Filková a Kamil Procházka, Martina Barancová Paulíková, Juraj Lukáč a Daniel Lešinský (in memoriam).
Iniciatíva Klíma ťa potrebuje stojí za petíciou, v ktorej signatári – Marta Fandlová, Jakub Hrbáň, Natália Pažická, Zuzana Dudková, Michal Sabo a Jakub Filo apelujú na Národnú radu Slovenskej republiky, aby vyhlásila stav klimatickej núdze. Žiadajú zároveň, aby zaviazala vládu podriaďovať legislatívu a štátne politiky k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality do roku 2040. Ide o doposiaľ najväčšiu online petičnú akciu v histórii Slovenska (127-tisíc signatárov).
Mária Filková a Kamil Procházka patria do ochranárskeho hnutia z doby vydania publikácie Bratislava nahlas. V 80. rokoch 20. storočia sa ujali polozrúcanej, z historického hľadiska však vzácnej, horárne v bratislavskom Horskom parku. Založili Nadáciu Horský park, vďaka čomu sa im podarilo premeniť zdevastovanú poloruinu opustenej horárne na prívetivé komunitné centrum. Nadácia sa angažuje v aktivitách podporujúcich “zelenú“ Bratislavu a poskytuje priestor občianskym združeniam, iným občianskym iniciatívam a chráni hodnoty vnútorných hôr Bratislavy.
Martina Barancová Paulíková sa od prvej polovice 90. rokov venuje ochrane životného prostredia, podpore občianskych aktivít pri starostlivosti o mestské verejné priestranstvá, práci s deťmi a mládežou, ako aj ďalším projektom, nielen v meste Zvolen. Je spoluzakladateľkou Združenia Slatinka, ktoré je dodnes aktívne v ochrane vôd a vodných ekosystémov. Pomáha odstraňovať bariéry v komunikácii medzi štátom, samosprávou, občianskou spoločnosťou aj obyčajnými ľuďmi.
Juraj Lukáč založil v roku 1990 Lesoochranárske zoskupenie (LZ) VLK, jednu z najznámejších porevolučných organizácií na ochranu prírody nielen na Slovensku, ale aj v strednej Európe. Pod jeho vedením LZ VLK zrealizovalo viacero úspešných kampaní a projektov – napríklad Kúp si svoj strom, BIOMASAKER alebo Všetko pre nič, zameraných na ochranu lesa a podporu bezzásahových rezervácií. Významný je aj podiel LZ VLK na pozitívnych legislatívnych zmenách, ktoré umožňujú lepšiu kontrolu hospodárenia v lesoch a zabraňujú ich devastácii – napríklad zákaz holorubov, zákaz sťahovania dreva potokmi, zákaz dotácií na spaľovanie energetického dreva z lesov a posilnenie účastníctva mimovládnych organizácií v predmetných konaniach.
Minister Ján Budaj udelil cenu in memoriam aktivistovi a „advokátovi za čisté ovzdušie“ Danielovi Lešinskému. Založil a viedol občianske združenie CEPTA – Centrum pre trvaloudržateľné alternatívy. Bol presvedčený, že ak chce byť svet zdravý, nemôže prehliadať znečistenie ovzdušia. Jeho aktivity presiahli rámec Slovenska až do svojho predčasného odchodu (2020), apeloval za lepšie politiky EÚ v otázkach ochrany ovzdušia na mnohých európskych fórach aj pred zástupcami Európskej komisie. Cenu prevzali jeho najbližší spolupracovníci – mladší brat Michal Lešinský a Miloš Veverka.
