Musím sa usmievať, keď si spomeniem, ako som sa pri písaní článkov v období pred pandémiou koronavírusu a v čase jej útlmu ustavične zaoberala počasím. Keďže na koncerty som cestovala vlakom a samotné vystúpenia často boli open-air, inak sa ani nedalo. Teraz je mi fuk, či vonku prší, sneží, alebo padajú tragače. Sedím pri počítači a je mi dobre.
Pri svojich novembrových potulkách po internete som natrafila na online festival AJ MY SME TU. Podporuje živú kultúru na Slovensku a snaží sa poukázať na aktuálne problémy ľudí, pracujúcich v kreatívnom priemysle. Každú sobotu o 18.00 hod. vysiela live stream.
V sobotu 28. novembra bol jedným z účinkujúcich gitarista, spevák a autor piesní Jerguš Oravec. Tak som sa dívala a počúvala som. Vysielalo sa zo štúdia Liptov Lab v Ružomberku. Ako prvý vystúpil mladý spevák Martin Císar, ktorý so sprievodom klaviristu Mareka Masarika spieval covery i niečo z vlastnej tvorby.
Po nich už pódium patrilo Jergušovi Oravcovi. Prišiel ako vždy moderne oblečený a sršiaci svojským humorom. Povedal, že koncert bude pozostávať z troch dejstiev. V prvom zaznejú hity, ktoré nikto nepozná, v druhom pesničky, ktoré snáď niekto pozná a v treťom pesničky, ktoré ešte nikto nepočul. Jerguš Oravec si pri svojom vystúpení so svojím speváckym i hudobníckym umením vystačil sám. V niektorých pesničkách hral na akustickej, v iných na elektrickej gitare, ba v jednej sa zhostil i hry na klávesoch. Jeho skladby ozvláštnil aj looper. Jerguš Oravec vtipkoval, že má nové gitarové efekty, a tak sa môže stať, že sa aj pomýli. Zahral a zaspieval však, ako vždy, vynikajúco a poslucháči to pochvalne okomentovali. Okrem dvoch coverov im ponúkol skladby zo svojej vlastnej tvorby s anglickými i slovenskými textami, ako (You Won´t) Get Away, Amadeus, Cry, Povedz či Srdcia. Skladbu Nechajme stromy rásť okorenil Jerguš Oravec aj hrou na ústnej harmonike. Ako sľúbil, predviedol aj svoju úplne novú pesničku so slovenským textom, ktorá zatiaľ nemá ani aranžmán.
V rozhovore moderátor Jerguša Oravca označil za veľkú slovenskú bluesovú hviezdu. Jerguš Oravec skonštatoval, že blues je celosvetovo menšinovým žánrom. On sám nechce byť čisto bluesovým interpretom, pretože tak by bol, podľa vlastných slov, iba performerom, a pre neho je dôležité ostať slobodným. V jeho hudbe však stále možno nájsť bluesové prvky. Pochvalne sa vyjadril o kapele The Youniverse, v ktorej je druhým zakladajúcim členom. Ako povedal, jej členovia fungujú spolu ako rodinná jednotka a na pódiu sa navzájom podporujú. Súčasná „koronová doba“ vlastnej hudobnej tvorbe Jerguša Oravca veľmi nepraje. Na to, aby mal inšpiráciu, totiž potrebuje kontakt s ľuďmi – interakcia s publikom ho poháňa dopredu. Radšej spieva a píše texty pesničiek po slovensky než po anglicky, na rozdiel od líderky a zakladateľky kapely The Youniverse Tammy Nižňanskej, ktorá v angličtine aj rozmýšľa. Napokon sa ešte Jerguš Oravec podujal zahrať na úplný záver koncertu nejaké čistokrvné blues, no po chvíli si to rozmyslel a koncert zakončil svojou vlastnou skladbou Real, ktorá však predsa len pochádza z jeho staršieho, viac bluesrockového obdobia.
Výhodou internetu je to, že človek môže zažiť koncert, napríklad z Ružomberka, bez toho, aby tam musel cestovať. Ďakujem životu za túto skúsenosť, ale popravde, sledovanie koncertu cez obrazovku počítača je veľmi neosobné. Preto mám úplne jasno v tom, čo si prajem v budúcom roku. Prijala by som už nejakú tú bluesovú hudbu naživo, aj keby som sa musela za ňou trmácať vlakom.