Prezídium PZ SR |MM| Policajný zbor sa dezinformáciám aktívne venoval aj v roku 2020. Hlavným naratívom bola pandémia ochorenia Covid-19.
Boj proti dezinformáciám prostredníctvom ich vyvracania, a tiež preventívneho a edukatívneho prístupu patrili medzi úlohy Policajného zboru aj v roku 2020. Celosvetová pandémia zasiahla všetky oblasti ľudstva, svet bludov nevynímajúc. Z hľadiska počtu a masovosti šírenia hoaxov o ochorení Covid-19 išlo o jednu z najintenzívnejších dezinformačných kampaní za posledné roky.
„Dezinformácie sú od svojej podstaty nebezpečným nástrojom, ktorý dokáže ovplyvniť správanie a životy ľudí. O to viac sú nebezpečnejšie, keď sa týkajú zdravia a svojim nepravdivým charakterom môžu mať naň fatálne následky. Policajný zbor preto vzniknutú situáciu nepodcenil a na základe vlastnej činnosti a spolupráce s autoritami sa celý rok 2020 kontinuálne venoval dezinformáciám o novom koronavíruse. Vážim si, že verejnosť takéto pôsobenie polície privítala a náležite ho ocenila vysokým záujmom o zdieľané informácie. V našej činnosti budeme pokračovať aj v roku 2021,“ povedal dočasný prezident Policajného zboru Peter Kovařík.
Rekordný nárast sledovateľov
Polícia aktívne vysvetľovala dezinformácie na svojej špecializovanej stránke na Facebooku známej pod názvom „Hoaxy a podvody – Polícia SR“. Najexponovanejšie hoaxy a ich analýzy boli prezdieľavané aj na stránku „Polícia Slovenskej republiky“, stránky krajských riaditeľstiev Policajného zboru a účet „policiaslovakia“ na Instagrame. Dohromady majú všetky stránky spoločne takmer jeden milión sledovateľov.
Statusy svojím obsahom upozorňovali na masovo zdieľané dezinformácie, k čomu nechýbala analýza vo forme vysvetlenia, prečo sa daná dezinformácia nezakladá na pravde. Ak to bolo nevyhnutné, vysvetľujúci status bol doplnený o vyjadrenie príslušnej autority, napríklad z radov ministerstva zdravotníctva či ďalších spolupracujúcich odborníkov.
Pred rokom sa počet sledovateľov, t.j. odoberateľov obsahu špecializovanej stránky pohyboval pod hranicou 40 000. Extrémny nárast bol zaznamenaný počas prvej vlny pandémie a pokračoval až do konca roka 2020. K dnešnému dňu stránku sleduje viac ako 98 000 užívateľov, z ktorých sa medzi fanúšikov dobrovoľne zaradilo viac ako 90 000.
Motívy šírenia dezinformácií
Stránka „Hoaxy a podvody – Polícia SR“ je aktívne využívaná na komunikovanie hoaxov o koronavíruse od prvej vlny z jari tohto roka. V tom čase vypuknutie pandémie zaskočilo tvorcov a šíriteľov dezinformácií, ktorých počet a potenciálny vplyv bol na nižšej úrovni. Počas letného obdobia nastal dezinformačný útlm, po ktorom nasledovala explózia nielen počtu, ale aj dômyselnosti, kreativity a miery vplyvu dezinformácií.
Aj pri bludoch týkajúcich sa Covidu-19 platí, že slovenskí konšpirátori sa inšpirujú dezinformačnou scénou v zahraničí, preberajú/prekladajú hlavné myšlienky a takto ich šíria medzi slovenské publikum. Z tohto dôvodu je možné aplikovať dezinformačné tvrdenie konšpirátorov o pôsobení zahraničných síl na rôzne organizácie nasledovným spôsobom: slovenskí konšpirátori sú pravidelne dotovaní zo zahraničia, a to predovšetkým informačnou formou.
Ako už polícia viackrát uviedla, medzi základné motívy tvorby a šírenia dezinformácií patria hybridné útoky (operácie zahraničných tajných služieb alebo súkromných organizácií), ekonomické dôvody (tvorca hoaxu mu nemusí veriť, ale vie, že osloví časť publika a vie na ňom zarobiť, napr. mu takto nanúti svoj produkt) a uspokojenie vlastného ega (oživenie vlastného nudného prežívania publikovaním hoaxov, čím sa ľahko získa pozornosť časti publika a uznanie za „nič“).
Policajný zbor sa vo vzťahu k externej komunikácii dezinformácií venoval ekonomickým a egoistickým dôvodom. Oba motívy spolu úzko súvisia, čo bolo možné badať na raketovom vzraste popularity istej osoby, ktorá sa postavila do úlohy „spochybňovačky“ čohokoľvek súvisiaceho s pandémiou. Na počiatku mala veľký počet stúpencov, z ktorých sa väčšina zaraďovala do skupiny šíriacej dezinformácie s motívom uspokojenia svojho vlastného ega – bez ich podpory by bola dodnes neznámou osobou. Len čo si uvedená skupina uvedomila skryté (ekonomické) pohnútky tejto osoby, začala na ňu verejne útočiť a odčlenila sa od nej.
Viac ako 110 vyvrátených hoaxov
Policajný zbor zverejnil a vysvetlil od vypuknutia pandémie doposiaľ viac ako 110 dezinformácií. Ich obsah sa vyvíjal, čo platilo aj pre potenciálny zásah ďalších osôb – zatiaľ čo počas prvej vlny prevažovali príspevky so zásahom maximálne v desiatkach tisíc užívateľov, na jeseň boli „bludy“ zdieľané v takom počte, že sa zobrazovali stá tisícom ľudí na sociálnych sieťach.
Základným naratívom prvej vlny sa stalo spochybňovanie ochorenia a vyvolávanie paniky o mimoriadnych opatreniach, ktoré mali napríklad hermeticky uzavrieť Bratislavu. V protiklade so spochybňovaním následkov pandémie stáli neskôr tvrdenia ponúkajúce alternatívnu formu liečby či prevencie, ktoré medzi sebou zahrňovali aj tie ohrozujúce ľudský život. Ďalším protikladom k spochybňovaniu boli zábery na maloleté osoby zranené v konflikte v Sýrii, čo podľa konšpirátorov boli trpiace deti na koronavírus.
Silná vlna dezinformácií zasiahla aj ochrannú schopnosť rúšok, legálnosť dodržiavania mimoriadnych opatrení alebo čipovanie občanov zúčastňujúcich sa plošného testovania. Často zdieľaný naratív hovoril o finančných odmenách, ktoré mali dostať pozostalí za to, že budú súhlasiť, aby ako príčina úmrtia ich príbuzného sa uviedol „koronavírus“. Napriek opakovaným previerkam zo strany polície sa takáto skutočnosť nepotvrdila. V osobnej konfrontácii autori takýchto statusov nevedeli poskytnúť žiadne relevantné informácie, iba výhovorky a zahmlievanie. Rovnako nepravdivé boli správy o smrti 11-ročného chlapca na následky antigénového testovania.
Ďalšie príklady dezinformácií a očkovanie
Koncu roka 2020 dominovali hoaxy týkajúce sa očkovania. Hlas odporcov očkovania o tom, ako sa očkovať nedajú zostal nepovšimnutý, keďže vakcinácia nie je povinná. Z toho dôvodu sa snažili na seba upútať pozornosť absurdnými dezinformáciami. Niektoré hovorili o podanej placebo látke, ktorá spôsobí smrť, čo zároveň popiera význam slova placebo (ktoré niektorí konšpirátori uviedli ako placido). Pomyselných päť minút slávy si užila aj ihla injekčnej striekačky, ktorej princíp fungovania spochybňovali tisíce ľudí, čo si vyžiadalo odborné vysvetlenie zdravotníkov.
Ďalšie dezinformácie súvisiace s koronavírusom: fotografia z cvičenia zo zahraničia, kde zdravotníci v oblekoch nesú figurínu a konšpirátori hovoria, že ide o umelé navyšovanie počtu infikovaných; falošné zvyšovanie počtu samovrážd kvôli mimoriadnym opatreniam; zábery zo zavretých odberných miest, ktoré boli schválne vyhotovené počas obednej prestávky alebo mimo prevádzkovej doby s cieľom poukázať na umelé navyšovanie infikovaných; fotomontáž, ktorá prerobila skutočnú fotku z pochovávania obetí pandémie v zahraničí na fotku, ktorá akože bola odfotená vo filmovom štúdiu; vymyslený postrek armádnymi vrtuľníkmi neznámou látkou; útok policajtov počas verejného zhromaždenia ako provokácia a iné.
Tému koronavírusu a dezinformácií polícia komunikovala aj vďaka spracovaným bannerom od Svetovej zdravotníckej organizácie a vlastným bannerom ukazujúcich na absurdnosť myšlienkových záverov šíriteľov konšpirácií.
V menšine oproti dezinformáciám o koronavíruse stáli hoaxy týkajúce sa škodlivých účinkov novej 5G siete, presunu armád cudzích vojsk ako dôkaz obsadenia krajiny, výšky sociálnych dávok, nečinnosti polície pri riešení dopravného priestupku, pokusov o detské únosy či tajných symbolov zlodejov značkujúcich si miesta pred vlámaním. V súvislosti s falošnými detskými únosmi a pátraním po nezvestných osobách sa polícia tejto téme venovala komplexne prostredníctvom niekoľkých statusov pri príležitosti Medzinárodného dňa nezvestných detí.
Klamlivé informácie ako nástroj pre online podvody
Polícia na stránke „Hoaxy a podvody – Polícia SR“ varovala aj pred klamstvami, ktorých účelom bolo získanie finančných prostriedkov od užívateľov sociálnych sietí. Sledovatelia stránky boli opakovane počas roka 2020 upozorňovaní na podvody zneužívajúce mená Slovenskej pošty či doručovateľskej spoločnosti DHL, na fiktívne profily amerických vojakov alebo na telefónne čísla, z ktorých volali falošní zamestnanci spoločnosti Microsoft poskytujúci vymyslenú technickú podporu. Medzi zneužitými menami sa ocitli známe slovenské osobnosti z radov športovcov či moderátorov, v ktorých mene boli ponúkané výhry, avšak s povinnosťou úhrady poplatkov vopred.
Samostatnou kapitolou boli stránky, ktoré publikovali status o súťaži, pod ktorú sa mali užívatelia sociálnej siete označovať vzájomne. Podvodníci tak získali zadarmo databázu účtov, ktoré postupne oslovovali a oznamovali im „výhru“. Aj oni mali vopred uhradiť istú čiastku poplatkov, prípadne poskytnúť číslo svojej kreditnej karty.
Cieľom podobných pokusov o podvod bolo vylákanie menších, ale aj väčších finančných súm od dôverčivých osôb. Napriek neustálemu pripomínaniu podobného modusu operandi sa naďalej nájdu občania, ktorí sa stávajú obeťami podvodného konania. Je preto dôležité zdieľať zverejňované varovania a v prípade starších osôb s nimi o tejto téme diskutovať v rámci rodiny a priateľov. Preventívnej činnosti sa v tomto smere venujú v teréne a osobnom styku aj preventisti Policajného zboru. Je nutné si uvedomiť, že vo väčšine pokusov o podvod ide o osoby operujúce zo zahraničia, čím sa sťažuje ich trestné stíhanie a vymožiteľnosť odcudzených prostriedkov.
Poďakovanie verejnosti
Polícia sa chce poďakovať za spoluprácu aktívnym občanom, ktorí pravidelne zasielajú tipy na masovo šírené dezinformácie na rôznych stránkach a skupinách. Poďakovanie patrí celej verejnosti za zvýšený záujem o sledovanie špecializovanej stránky a za zdieľanie jej obsahu pre ďalšie potenciálne publikum, čím prispievajú k šíreniu osvety. Polícia ďakuje médiám, aktivistom, ďalším štátnym inštitúciám a autoritám, ktoré sa na komunikácii dezinformácií v roku 2020 podieľali.
Policajný zbor o vývoji dezinformačnej scény na Slovensku a svojej činnosti informuje pravidelne svojich zahraničných partnerov, od ktorých získal za svoj postup viackrát uznanie. Zástupcovia polície sa taktiež zúčastňujú odborných seminárov, školení a stretnutí pracovných skupín.
