MŠVVŠ SR |MM| Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie (VÚDPaP) zriadil telefonické aj e-mailové linky pomoci. Rodičia sa počas pracovných dní môžu bezplatne poradiť so psychológom, ale aj špeciálnym pedagógom.
„Zatiaľ si ešte nevieme úplne presne predstaviť, aké dopady môže mať aktuálna situácia na psychiku detí,“ hovorí psychologička Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie Beáta Sedlačková. Podľa jej vyjadrení v podcaste Nahlas o deťoch sú deti v dôsledku dlhodobého dištančného vzdelávania apatickými a psychológovia evidujú zvýšený výskyt ich depresívnych prejavov práve v dôsledku sociálnej izolácie.
„S dlhodobými následkami sa budeme ešte veľmi dlho zaoberať, pretože deťom chýbajú sociálne vzťahy. Škola je pre nich sociálnym spoločenstvom – potrebujú niekam patriť a byť súčasťou sociálnej skupiny. Online vyučovanie nedokáže plnohodnotne nahradiť vzájomnú interakciu v triede, vzťah medzi učiteľom a žiakom a už vôbec nie medzi žiakmi navzájom. Počas dištančného vzdelávania žiaci strácajú pracovné návyky, nemajú presne stanovený režim dňa. Vieme o tom, že mnoho detí sa vzdeláva v posteli a v pyžame,“ hovorí Beáta Sedlačková.
Škôlkari či deti vo funkčnej rodine podľa nej netrpia. Ohrozené sú však deti v konfliktných a nefunkčných rodinách. Tie sú vystavené najčastejšie domácemu násiliu či hádkam. V súčasnosti však majú problém aj deti ohrozené generačnou chudobou. Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie preto zriadil telefonické aj e-mailové linky pomoci. Rodičia sa tak môžu počas pracovných dní poradiť so psychológom, ako aj so špeciálnym pedagógom.
„Robíme všetko, aby sa deti a žiaci, čo najskôr ako nám to umožní situácia, vrátili do škôl. Dovtedy je potrebné dbať na to, aby mali doma prostredie, v ktorom dokážu zvládnuť vzdelávať sa dištančne z domu, a aby sa cítili dobre, kým sa nevrátia späť do škôl,“ vysvetlil minister školstva Branislav Gröhling.
Podľa zástupkyne riaditeľky VÚDPaP Aleny Kopányiovej kontaktujú odborníkov dva typy rodičov. Sú to buď rodičia, pre ktorých je už situácia v niečom neudržateľná a bojujú s pocitom, že niečoho je už veľa a nevedia si s tým dať rady. Alebo riešia zlozvyky, disciplínu a motiváciu dieťaťa. „V poslednom čase zaznamenávame však aj telefonáty od rodičov, ktorí prežívajú veľmi silné emócie v rodine v dôsledku úmrtia alebo hospitalizácie blízkeho na COVID-19. Cítia úzkosť a chcú vedieť, ako sa s tým vysporiadať a ako to sprostredkovať dieťaťu,“ približuje Alena Kopányiová.
Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie pripravuje k týmto témam špeciálnu sériu podcastov Nahlas o deťoch, rovnako však od stredy spúšťa aj odborný kanál pre odborníkov pod názvom Odborne na slovíčko. Informácie sú denne aktualizované aj na Facebooku Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie.
„V súvislosti s pandémiou sme realizovali viaceré výskumy. Boli zamerané na edukáciu detí v domácom prostredí, psychické zdravie detí a rodičov počas pandémie a zaujímali sme sa aj o slovné hodnotenie žiakov na školách. Výsledky výskumov a ich význam pre prax chceme tiež prezentovať aj formou podcastu,“ uviedla psychologička a projektová manažérka NP Usmerňovať pre prax Karolína Kurnická.
Kontakty pre rodičov, ktorí potrebujú poradiť:
V pracovných dňoch od pondelka do piatka od 9.30 – 16.00 je bezplatne k dispozícii psychológ na čísle 0910 234 860, konzultovať problémy so špeciálnym pedagógom môžu rodičia v utorok a stredu na čísle 0910 361 252.
Tak ja viem akú ťažkú dobu prežívame ale nehnevajte sa že za každú prkotinu sa uteká psychológom. Pre boha živého teraz si to aj dnešný rodičia uľahčuju, len aby oni sami nemuseli sa s deťmi porozprávať a konečne začať komunikovať a žiť normálne ako ich rodičia žili a fungovali.
Súhlasím.
Nedržte deti doma a nebudú potrebovať , ani psychológa.