Odpoveď je jednoduchá – samozrejme, že dá. Záleží ale na záľubách a možnostiach každého jednotlivca individuálne. Nie každý z nás má možnosti, priestor a záujmy rovnaké. Neviem ako vám, ale mne čas beží až priveľmi rýchlo a dni sú stále krátke na to, aby som stihol všetko, čo by som stihnúť chcel. Spoločného ale máme veľa – všetci musíme pracovať a už len na nás záleží, ako účelne si zorganizujeme svoj voľný čas. Preto niekoľko vlastných skúseností…
Už druhý lockdown trávim v štúdiu a nenudím sa. Od minuloročného konca leta, resp. od septembra mi pribudli nové povinnosti vyžadujúce si viac cestovania po Slovensku a zmysluplná práca, pri ktorej sú viditeľné výsledky v oblasti, ktorá ma zaujímala vždy. Aj teraz môžem našťastie povedať, že ďalšia pracovná aktivita ma baví a tak je aj mojou zábavou. Takže najskôr práca ktorá je prioritou a až následne zábava…
Voľný čas a relax je ale inou témou a veľa ľudí dnes dopláca na to, že doma vlastne nevedia účelne a zmysluplne ho tráviť, či užiť si ho. Ľudia prišli o fitneská, návštevu knižníc, herní či krčiem. Faktom je, že aj mne chýba klasická kaviareň, ktorú mi ale do veľkej miery nahrádza barový priestor štúdia. Takže až taká veľká tragédia to zase nie je. A okrem toho sa stále deje niečo, čo je potrebné dokumentovať. A zase práca, ktorú denne vidieť aj tu na SOL, či v iných médiách.
Najviac voľného času trávim pri triedení stoviek archívov fotografií uložených v digitálnej podobe na záložných diskoch a – po tridsiatych rokoch som sa konečne dostal aj k archívom diapozitívov doteraz starostlivo uchovaných v originálnych rámikoch a krabičkách. Nálezy cenných záberov ma samotného prekvapili natoľko, že uvažujem nad katalogizovaním farebných diapozitívov starých od spomenutých tridsať, do 45 rokov. Áno, už je to tak dlho, čo aktívne fotografujem…
Ďalšou perličkou na dnešnú dobu sú tématické albumy cestovania z čias socializmu a krátko po Nežnej revolúcii, kedy jediným spôsobom ako dokumentovať zážitky boli fotografie. Zo začiatku čiernobiele a neskôr farebné. Zaujímavé akcie aj na už spomenuté farebné diapozitívy.
V albumoch z cestovania som objavil množstvo materiálov, ktoré po zverejnení mnohým sereďanom pripomenú cestovanie niklovákov do Maďarska, Poľska, Nemeckej demokratickej republiky, Sovietskeho zväzu, ale aj do Bulharska cez Rumunsko. Tu niekedy sme vídavali tie otrhané rumunské decká žobrajúce cukríky pri vlaku stojacom v stanici, alebo len tak v roli na červenú… Aj v Rumunsku je to dnes už inak.
Cesty v tej dobe organizoval môj otec a myslím si, že na ne mám úžasné spomienky nielen ja, ale aj jeho bývalí kolegovia.
Fotografie ciest niklovákov budem zverejňovať postupne.
Mnoho z nafoteného (napríklad čiernobiele negatívy) poznajú už len staršie ročníky. Mladí ani netušia, o čo v živote prišli…
Samostatnou kapitolou je viac ako 5 ročný nevytriedený archív novín a časopisov.
Presnejšie išlo o 3,5 m nastohovaných novín, ktoré mi počas posledného viac ako mesiaca a pol prevažne v nočných hodinách prešli rukami. Každé noviny poctivo prelistované, zaujímavé materiály vystrihnuté a stovky z nich nafotené do archívu. Hlavne tie o Seredi a okolí. Fakt som znovu niekoho nepotešil? 😉
Doplnenie štúdia a ateliéru o ďalšie doplnky a rekvizity potrebné pre fotografovanie je len samozrejmosťou, takže je na čo tešiť sa už v blízkej budúcnosti.
Áno, každý z nás má iné záujmy. Chápem, že niekde v dvoj či troj izbovom panelákovom byte si človek nedovolí to, čo je možné v 4 metre vysokom plne vybavenom štúdiu o rozlohe cca 100 m2. No každý by si mal uvedomiť, že žijeme len raz a aj premrhaná hodina voľného času nám raz môže chýbať. Práve nútená izolácia nás môže naučiť čas tráviť účelne a nie v depresiách a konfliktoch medzi blízkymi.
Žiaľ, korona nás v miernejšej či prísnejšej izolácii bude držať pravdepodobne ešte mesiace. Je len na nás, ako účelne ich strávime.
Miloš, prístroj na digitalizáciu negatívov aj pozitívov ešte funguje?
Myslím ten môj.
Aj keď musím chodiť do roboty takmer každé ráno,na zášuby som si voľný čas našla.Ako ste napísal pán Majko najlepšie je pustiť sa do prác,na ktoré nebol čas.Už sa aj s deťmi tešíme na fotografie z dovoleniek niklovákov.Asi tam bude aj môj otec,ktorý už nežije.Aj on chodieval na dovolenky o ktorých ste napísal.
Príjemné spomienky na moju mladosť.Dnes žijúce deti táto história republiky nezaujíma.