WWF Slovensko |MM| Zmapovanie takzvaných kritických miest, teda bariér, ktoré bránia veľkým šelmám v bezpečnom putovaní krajinou, je jedným z výstupov medzinárodného projektu ConnectGREEN. Experti našli v Česku štyridsať takýchto miest a na slovenskej strane Západných Karpát ich našli päťdesiat. Pretože šelmy nie sú pri presunoch viazané hranicami štátov, pre ochranu ich migračných trás je potrebná medzinárodná spolupráca.
„Zdravé a silné populácie veľkých šeliem a iných živočíchov v Západných Karpatoch na Slovensku sú podstatné pre prežívanie a posilňovanie malých prihraničných populácií v okolitých krajinách a pre ich rozširovanie do ďalších vyhovujúcich oblastí. Tieto jadrové územia sú však ovplyvňované rýchlym rozvojom a výstavbou infraštruktúry, ktorá vytvára bariéry. Preto sme sa zamerali najmä na územie v oblasti Kysúc, ktoré je kľúčové pre prepojenie populácií v Česku a Poľsku. Je nevyhnutné, aby ochrana biokoridorov nebola „boj“, ale samozrejmosť. V tomto zmysle sme pripomienkovali návrh zákona o územnom plánovaní, ktorý sa u nás pripravuje [1],“ konštatuje Ján Kadlečík zo Štátnej ochrany prírody SR.
„Problém fragmentácie krajiny sa týka takmer celej Európy, ale rýchle tempo výstavby nových bariér ohrozuje aj doteraz málo dotknuté oblasti, ako sú Karpaty. V nich sme preto na základe modelovania vymedzili jadrové územia vhodné pre život veľkých šeliem a navrhli ich prepojenie systémom migračných koridorov [2] – tie sú totiž pre prežitie populácií úplne zásadné,“ hovorí Kristína Vlková z Výskumného ústavu Silva Tarouca pre krajinu a okrasné záhradníctvo (VUKOZ) v Prahe.
„Pre výskum sme vybrali štyri rôzne územia v celých Karpatoch a skúmali sme navrhnuté migračné koridory prepájajúce oblasti, v ktorých žijú veľké šelmy. Vymedzili sme tzv. kritické miesta, ktorých prekonanie je pre veľké šelmy z nejakého dôvodu ťažké. Kľúčové je, aby sa naše dáta dostali vo všetkých štátoch do územných plánov. Česká republika môže byť inšpiráciou pre ostatných – od roku 2020 sú u nás migračné koridory veľkých cicavcov záväzným podkladom pre prípravu územných plánov všetkých stupňov a musí sa s nimi počítať [3],“ hovorí Martin Strnad z Agentúry ochrany prírody a krajiny ČR.
Jedno z území, na ktorom prebiehalo mapovanie kritických miest, je práve česko-slovenské pohraničie. Kysuce ležia na západnom okraji Karpát a sú kľúčové pre zachovanie konektivity krajiny medzi Slovenskom, Českom a Poľskom. Najdôležitejšie hraničné biokoridory umožňujúce pohyb zveri do Čiech, Poľska a späť, prechádzajú cez dve kolízne miesta s dopravnou infraštruktúrou, a to v Skalitom a na Svrčinovci. Aj v samotnej CHKO Kysuce zostávajú priechodné len posledný koridory. „Údolím Kysuce od Žiliny až po hranice s Poľskom vedie frekventovaná cesta I/11, železnica a stavia sa tu diaľnica. Navyše, celé údolie je takmer súvisle zastavané. Tieto bariéry výrazne sťažujú priechodnosť krajiny pre živočíchy,“ hovorí Miroslava Plassmann z WWF Slovensko.
Zástavba v susedných Beskydoch zapĺňa úzky priestor okolo údolných riek. S rastúcim rozvojom sú obce často roztiahnuté do dĺžky niekoľkých kilometrov a napájajú sa jedna na druhú, čo predstavuje významnú bariéru. Modelovým príkladom z Moravy je údolie Rožnovskej Bečvy. „Údolím vedie cesta 1. triedy I/35 s hustotou dopravy presahujúcou 10 tisíc áut za deň. Na tridsaťkilometrovom úseku od Hornej Bečvy po Valašské Meziříčí na seba sídla nadväzujú tak tesne, že tu boli identifikované iba tri miesta umožňujúce migráciu zveri, ktoré navyše nedosahujú ani optimálnu šírku 500 metrov, „dopĺňa Daniel Mach z Agentúry ochrany prírody a krajiny ČR.
Pre prežitie veľkých šeliem v Karpatoch je preto zásadné dobre poznať všetky funkčné migračné koridory a dôsledne ich chrániť prostredníctvom územného plánovania. Projekt ConnectGREEN vytvoril odborný podklad a teraz bude záležať na tom, ako sa ho podarí vo všetkých karpatských krajinách premietnuť do praxe.
Poznámky:
[1] Na Slovensku je začlenenie migračných koridorov do územného plánovania doteraz dôležitou výzvou. Projekt ConnectGreen poskytol detailné vymedzenie migračných koridorov a kritických miest v celom cezhraničnom území. Výsledky projektu sú teda odborným podkladom pre začlenenie migračných koridorov do územného plánovania a mali by tak pomôcť ochrániť koridory a kritické miesta pred nežiadúcou zástavbou.
[2] Projekt ConnectGreen spojil trinásť partnerov zo šiestich štátov, na ktorých území ležia Karpaty. V rámci projektu bola navrhnutá sieť koridorov spájajúcich jadrové územia veľkých šeliem v celých Karpatoch. Súčasne bola ekologická konektivita riešená v štyroch pilotných územiach: v Rumunsku, na pomedzí Rumunska a Srbska, na hraniciach Maďarska a Slovenska a konečne, práve v území západných Karpát na hraniciach Slovenska a Česka.
[3] Územne analytický podklad, jav 36B. Práca s týmito údajmi je v ČR už zakotvená vo vyhláške k stavebnému zákonu a pre územné plánovanie je práca s ňou záväzná. Metodika k používaniu týchto údajov sa práve pripravuje, dáta sú každý rok aktualizované a spresňované vrátane informácií o kritických miestach. Ostatné partnerské krajiny sú teraz vo fáze, kedy ešte len budú zabezpečovať začlenenie migračných koridorov a jadrových území do územného plánovania, a to práve na základe odborného podkladu z Českej republiky.
