keď dnes slávime Deň Európy, musíme sa vrátiť ku chvíľam, ktoré predchádzali vzniku Európskej únie. K Európe, ktorá mala za sebou najhroznejšiu vojnu v dejinách ľudstva a ako jej priamy dôsledok svet rozdelený na zóny slobody a neslobody. Európu v 50. rokoch minulého storočia rozdeľovala totiž železná opona. Takto označil britský premiér Winston Churchill v roku 1945 rozhodnutie komunistických vlád izolovať svojich občanov od výdobytkov demokratickej správy vecí verejných.
Odpoveďou európskych lídrov na povojnovú rozpínavosť komunizmu bol projekt užšej spolupráce európskych demokracií. Začiatky boli z dnešného pohľadu skromné. Pôvodné Európske spoločenstvo pre uhlie a oceľ sa však nakoniec rozrástlo do podoby dnešnej Európskej únie, ktorá je silným zoskupením spolupráce suverénnych členských štátov. A čo je najdôležitejšie, aj vďaka tomu je priestorom demokracie a prosperity.
Možno to znie ako samozrejmosť, ale nie je to samozrejmosť: Európska únia už 70 rokov zabezpečuje mierové spolužitie jej členských štátov.
Keď si pripomenieme krviprelievanie v 90. rokoch minulého storočia na Balkáne, vidíme ten ostrý kontrast. Vidíme, že myšlienky spolupráce, solidarity, kultúrneho, ekonomického i politického zbližovania, ktoré boli pri kolíske Európskej únie, odolali všetkým krízam a my dnes, v deň osláv Európy, môžeme hovoriť o úspešnom projekte.
Vážení občania,
od prvého mája 2004 sa na tomto úspešnom projekte zúčastňuje aj Slovenská republika. Od prvého mája je Európska únia naším životným priestorom. A právom sem patríme, pretože v tento deň sa zavŕšilo dlhoročné úsilie demokratických síl na Slovensku obstáť v náročných skúškach a splniť kritériá, ktoré od nás Európska únia pred prijatím vyžadovala.
Je bez akejkoľvek diskusie, že za mohutný ekonomický rozmach vďačíme nášmu členstvu v Európskej únii, solidarite jej členov. Ľúto mi je všetkých tých premrhaných eurofondov; za každým strateným eurom vidím premárnenú príležitosť zlepšiť život občanov na Slovensku. Už sa to nesmie nikdy zopakovať. Meníme preto ich nastavenie, aby sa stali mocným motorom nášho rozvoja a dobiehania vyspelých štátov únie.
Máme na to dnes ideálnu príležitosť aj vo forme Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky. Plán obnovy však nie je len razantnou reakciou Európskej únie na pandémiu koronavírusu. Je súčasne aj reflexiou situácie, keď sa v členských štátoch vrátane Slovenska prestali uskutočňovať zmeny nevyhnutné pre ich ďalší rozvoj. Pohyb vpred vystriedala stagnácia. Preto sa pozerám na plán obnovy s takou nádejou. Slovensko dlho spalo, naša vláda však začala tvrdo pracovať na zmenách, o ktorých sme všetci dlho vedeli, že ich treba urobiť, len predchádzajúcim vládam k tomu chýbala odvaha. My tu odvahu máme a verím, že s podporou občanov tieto zmeny pre lepšie Slovensko dosiahneme.
Vážení občania,
Európska únia predstavuje jednotu v rozmanitosti a my, občania Slovenskej republiky, ako jej relatívne noví členovia máme cennú skúsenosť. Skúsenosť, keď sme čelili útlaku, neslobode a museli sme o svoje miesto v Európe naozaj zabojovať. Aj preto dnes vieme podať pomocnú ruku národom Európy, ktoré sa snažia splniť prísne kritériá a stať sa členmi Európskej únie. Vieme im byť nápomocní a aktívne sa zúčastňovať na projekte jej zakladateľov – urobiť Európu silnou, bezpečnou a krásnou.
Dnešným dňom sa na európskej úrovni, ale aj u nás na Slovensku začína Konferencia o budúcnosti Európy, ku ktorej sme prijali spoločné vyhlásenie – maratón diskusií o budúcnosti Európskej únie. Široká demokratická diskusia s verejnosťou, hľadanie zhody je to, čo Európu vystihuje a na čom môžeme ďalej úspešne budovať európsku budúcnosť.
Aká bude?
Verím, že Európska únia bude naďalej:
priestorom slobody, demokracie a prosperity,
spoločenstvom dohody,
reálnym garantom mieru na európskom kontinente,
inšpiráciou pre svet svojou výkonnou ekonomikou i svojím zodpovedným prístupom k životnému prostrediu;
Jednoducho dobrým miestom pre život pre súčasné i budúce generácie.
Európa bude za chvíľku vďaka neschopným liberálnym idiotom, čoskoro prdeli. Najmä keď sem mimovládky neprestanú dovážať migrantov. Ako aj dnes, úžasný článok, na Lampeduse sa vylodilo 400 migrantov. Super a čo s nimi ďalej?
Som šťastný že o 50.rokov tu už nebudem. Nechcem sa dožiť toho ako islamskí zaostalci urobia z kostolov mešity a budú tu do zblbnutia vyblekovať „Alláhu akbar !“
To bude tá šťastná Európa ?
Škoda písať…
„Verím, že Európska únia bude naďalej:
priestorom slobody, demokracie a prosperity,
spoločenstvom dohody,
reálnym garantom mieru na európskom kontinente,
inšpiráciou pre svet svojou výkonnou ekonomikou i svojím zodpovedným prístupom k životnému prostrediu;
Jednoducho dobrým miestom pre život pre súčasné i budúce generácie.“.
A ešte tak tomu aj uveriť…