MPSVR SR |MM| V týchto dňoch celý svet vyjadruje solidaritu s rodičmi, ktorých deti sa z akejkoľvek príčiny nevrátili domov. Dôvodom nemusí byť iba skratové rozhodnutie dieťaťa utiecť z domu. Sú deti, ktoré sa stratili, narastajú počty rodičovských únosov. A práve nad slovenskými deťmi, ktoré neoprávnene premiestnil jeden z rodičov, drží ochrannú ruku Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže (CIPC).
K 31.12.2020 eviduje CIPC 609 prípadov neoprávneného premiestnenia alebo zadržiavania dieťaťa. „Aktuálna pandémia koronavírusu má dopad aj na rodičovské únosy. V minulom roku sme zaznamenali 38 nových prípadov, čo je o 17 menej ako v roku 2019. Dostať sa zo Slovenska do zahraničia alebo naopak, teda zo zahraničia na Slovensko, nebolo a ešte stále nie je, pre prísne protipandemické opatrenia, také jednoduché,“ povedala Edita Pfundtner, riaditeľka Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže.
Z 38 nových prípadov bolo 19 rodičovských únosov z našej krajiny do zmluvného štátu Dohovoru o únosoch a 19 prípadov zo zmluvného štátu Dohovoru o únosoch na územie SR. CIPC v takýchto prípadoch plní úlohy ústredného orgánu v oblasti únosov maloletých detí a s ústrednými orgánmi iných zmluvných štátov spolupracuje na zabezpečení urýchleného návratu dieťaťa.
O neoprávnenom premiestnení dieťaťa alebo zadržaní dieťaťa hovoríme v prípade, ak došlo k premiestneniu dieťaťa z krajiny jeho obvyklého pobytu alebo jeho zadržiavaniu v krajine, ktorá nie je krajinou jeho obvyklého pobytu bez súhlasu druhého rodiča. „Za krajinu obvyklého pobytu dieťaťa môžeme vo všeobecnosti považovať krajinu, v ktorej dieťa dlhodobo žije, v ktorej má svoje zázemie, rodinu, navštevuje v danej krajine predškolské alebo školské zariadenie, teda krajinu, ku ktorej ho viažu určité väzby,“ vysvetlila riaditeľka centra. O tom, kde je miesto obvyklého pobytu maloletého dieťaťa môže rozhodnúť len súd, a to v konaní o návrat.
Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže sa stretáva aj s prípadmi rodičovských únosov do krajín, ktoré nie sú signatármi Haagskeho dohovoru a Slovenská republika s nimi nemá uzatvorenú bilaterálnu zmluvu o spoluprácu pri neoprávnenom premiestnení, resp. zadržaní maloletých. „V tomto prípade musíme využiť iné spôsoby riešenia. Snažíme sa o zmierlivé riešenie a dobrovoľný návrat, využívame nástroje diplomatickej spolupráce, prípadne zapojenie orgánov činných v trestnom konaní,“ priblížila Edita Pfundtner. „Veľmi oceňujem, že moji kolegovia sú pripravení poradiť a nasmerovať žiadateľov aj v takých prípadoch, kde centrum nemá zákonné kompetencie.“
V roku 2020 CIPC riešilo aj 94 prípadov detí odobratých v iných krajinách, najviac ich bolo vo Veľkej Británii a v Rakúsku. „Je potrebné si uvedomiť, že v každej krajine platia iné pravidlá. V oblasti sociálnoprávnej ochrany sme často konfrontovaní výraznými odlišnosťami. Kultúrno-spoločenské rozdiely medzi krajinami vidieť aj v oblasti ochrany maloletých,“ upozornila riaditeľka E. Pfundtner.
Pri odobratí detí sa CIPC snaží napomôcť k repatriácii maloletých detí na Slovensko, najmä do ich biologických rodín. Vlani boli k svojim príbuzným navrátené 4 deti. V prípade, že návrat do biologickej rodiny nie je možný, centrum hľadá zariadenie, ktoré zodpovedá potrebám dieťaťa. Do slovenských zariadení bolo takto za uplynulý rok navrátených 14 detí.
Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže je orgán štátnej správy, ktorý pôsobí na území našej krajiny. Zriadilo ho Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR na zabezpečenie a poskytovanie právnej ochrany deťom a mládeži vo vzťahu k cudzine s účinnosťou od 1.2.1993. Pôsobnosť Centra vymedzuje zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele. Plní úlohy orgánu určeného na vykonávanie medzinárodných dohovorov a právnych aktov Európskej únie.
Od 1.12.2020 zastáva funkciu riaditeľky Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže Edita Pfundtner. „Jednou z mojich priorít po nástupe bolo zabezpečenie personálnej stability centra a zvýšenie odbornej úrovne zamestnancov. Tiež sme museli okamžite zlepšiť aj technické vybavenie centra. Mojím cieľom je riadne a včasné plnenie úloh centra ako orgánu určeného na vykonávanie medzinárodných dohovorov a právnych aktov EU najmä v oblasti vymáhania výživného, rodičovských únosov a medzištátnych osvojení,“ uzavrela riaditeľka, ktorá za veľkú výzvu do budúcna považuje zavedenie elektronickej evidencie spisov v CIPC. V súčasnosti sú totiž spisy vedené iba vo fyzickej podobe.
Viac informácií o činnosti Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže nájdete tu: Centrum | www.cipc.gov.sk
