Európsky parlament |MM| Z najnovšieho prieskumu verejnej mienky vyplýva, že podpora EÚ je stále vysoká, a to napriek pandémii, vplyv ktorej na vlastný príjem očakáva alebo už pociťuje viac než polovica Európanov.
Prieskum Eurobarometer, ktorý bol realizovaný v období od marca do apríla 2021, poukazuje na čoraz väčší dopad pandémie COVID-19 na osobný život a finančnú situáciu občanov. Osem z desiatich európskych respondentov pozná opatrenia alebo kroky EÚ v reakcii na pandémiu spôsobenú novým koronavírusom.
Občania EÚ si ako najvyššiu politickú prioritu pre Európsky parlament vybrali verejné zdravie, nasledujú opatrenia v boji proti chudobe, na podporu hospodárstva a vytvárania pracovných miest, ako aj opatrenia v súvislosti so zmenou klímy.
Jarný prieskum Európskeho parlamentu ukazuje silnú podporu občanov Európskej únii, ako aj široký konsenzus, že globálne výzvy – akou je aj pandémia ochorenia COVID-19 – sa najlepšie riešia na úrovni EÚ.
COVID-19: Vplyv na osobné financie pociťuje či očakáva vyše polovica občanov
Tridsaťjeden percent Európanov na konci prvého štvrťroku 2021 uviedlo, že koronavírus už mal vplyv na ich osobný príjem. Ďalších 26% očakáva, že sa tak stane v budúcnosti. Priemer EÚ – 57% – tak predstavuje jasnú väčšinu, výsledky sa však v jednotlivých krajinách líšia. Koronakríza už mala vplyv na osobný príjem 40% slovenských respondentov. Ďalších 29% vplyv na financie ešte očakáva. Dôsledky pandémie tak pocítilo alebo očakáva 69% Slovákov. Tridsať percent Slovákov si myslí, že pandémia nebude mať žiadny vplyv na ich financie, oproti priemeru EÚ 42%.
Vnímanie opatrení: Zdravotné prínosy prevažujú nad ekonomickými škodami
Napriek finančným dopadom pandémie sa väčšina respondentov EÚ (58%) domnieva, že zdravotné prínosy reštriktívnych opatrení v ich krajine prevažujú nad hospodárskymi škodami, ktoré mohli spôsobiť. S týmto sa stotožňujú respondenti vo väčšine krajín EÚ, čo naznačuje zmenu prístupu v porovnaní s druhou polovicou roku 2020, keď podľa údajov prieskumu EP vnímala mierna väčšina hospodárske škody ako dôležitejšie. V prípade Slovenska to neplatí – kým 46% slovenských respondentov si myslí, že prínosy pre zdravie sú väčšie ako ekonomické škody, podľa 51% ekonomické škody prevažujú nad zdravotnými prínosmi.
Osem z desiatich občanov vie o krokoch EÚ, iba polovica z nich ich schvaľuje
Európania si dobre uvedomujú úsilie Európskej únie v boji proti pandémii COVID-19 a jej dôsledkom: osem z desiatich Európanov, aj slovenských respondentov, počulo, videlo alebo čítalo o opatreniach alebo krokoch iniciovaných EÚ v reakcii na pandémiu. Takmer polovica všetkých občanov EÚ (48%) – a 38% Slovákov – vie, o aké opatrenia ide.
Napriek tejto vysokej úrovni informovanosti iba 48% občanov (priemer EÚ) tvrdí, že je s opatreniami Únie spokojných, kým 50% spokojných nie je. Naopak, u Slovákov spokojnosť s opatreniami EÚ prevažuje nad nespokojnosťou – spokojnosť vyjadrilo 54% respondentov, kým nespokojnosť 46%.
Mieru solidarity medzi členskými štátmi v boji proti pandémii považuje za uspokojivú 44% občanov EÚ. Slováci sú pri vnímaní miery solidarity pozitívnejší: 57% opýtaných je spokojných s prejavenou solidaritou medzi krajinami EÚ.
Napriek rozdielom zostáva podpora EÚ vo všeobecnosti veľmi silná
Pozitívne hodnotenie EÚ je v súčasnosti na jednej z najvyšších úrovní za posledných desať rokov, a to napriek krátkodobým kolísaniam či rozdielom medzi krajinami. Takmer každý druhý občan (EÚ priemer – 48%) vníma Úniu pozitívne. Ďalších 35% má k EÚ neutrálny postoj, 17% vyjadruje na Úniu negatívny názor. Tento prieskum potvrdzuje nastúpený pozitívny trend, pokiaľ ide o názor na EÚ za posledných desať rokov, ktorý sa posilňuje a zostáva silný napriek pandémii a jej dôsledkom na život európskych občanov.
Kombinácia niekedy kritického pohľadu občanov na konkrétne opatrenia zamerané na riešenie krízy s dlhodobým pozitívnym trendom vyjadrenia zásadnej podpory Európskej únii tiež poukazuje na jasnú a aktuálne prítomnu výzvu na reformu EÚ: 70% respondentov EÚ v prieskume uvádza, že sú všeobecne za EÚ. Ale menej ako štvrtina Európanov (23%) je za fungovanie EÚ ako doposiaľ (pokles o 4 percentuálne body oproti novembru/decembru 2020). Takmer polovica respondentov (47%) vyjadrila podporu Únii, nie však jej aktuálnej podobe či spôsobu fungovania.
Zdravie, vakcíny a ďalšie krízové kompetencie sú kľúčovými prioritami EÚ
Sedemdesiatštyri percent Európanov (61% občanov Slovenska) si želá, aby EÚ mala viac právomocí na riešenie kríz, akou je pandémia COVID-19, vrátane 28% opýtaných, ktorí s týmto postojom úplne súhlasia.
EÚ by sa pri riešení pandémie mala podľa respondentov zamerať najmä na zabezpečenie rýchleho prístupu k bezpečným a účinným vakcínam pre všetkých občanov EÚ (39% priemer EÚ, 38% Slovákov). Medzi ďalšie priority patrí investovanie väčšieho objemu finančných prostriedkov do vývoja liečby a vakcín (29% priemer EÚ, rovnako výsledok za Slovensko), vytvorenie európskej stratégie pre riešenie podobných kríz v budúcnosti (28%, priemer EÚ, 23% Slovákov) a vytvorenie európskej zdravotnej politiky (25% priemer EÚ, 22% občanov Slovenska). Pre Slovákov je však treťou prioritnou oblasťou presadzovanie prísnejších kontrol na vonkajších hraniciach EÚ (29%).
EP by sa mal zamerať na verejné zdravie, ale i boj proti chudobe a zmene klímy
Pokiaľ ide o očakávania od Európskeho parlamentu, občania EÚ požadujú, aby nimi zvolení zástupcovia venovali prioritnú pozornosť oblasti verejného zdravia (priemer EÚ – 49%, očakávania Slovákov 51%). Nasleduje boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu (priemer EÚ – 39%, názor Slovákov – 37%), opatrenia na podporu hospodárstva a vytváranie nových pracovných miest (priemer EÚ – 39%, Slovensko – 37%), ako aj opatrenia proti zmene klímy (34% priemer EÚ, 28% – Slovensko). Slováci však ako štvrtú prioritnú oblasť uviedli spravodlivú a udržateľnú poľnohospodársku politiku (29%).
Súvislosti
Eurobarometer Európskeho parlamentu z jari 2021 sa uskutočnil medzi 16. marcom a 12. aprílom v 27 členských štátoch EÚ na vzorke 26.669 respondentov EÚ. Prieskum bol realizovaný osobne a v prípade potreby v dôsledku pandémie aj online rozhovormi.
V Europarlamente si väčšinu svojich záujmov presadia iba Nemci a Francúzi. Ten zvyšok je iba tolerovaní. A ako inštitúcia sú na tom obdobne s OSN, neschopná nemotorná, byrokratická organizácia, plná darmožráčov a neschopákov, ktorí len kecajú, kecajú a kecajú ale skutek utek. Bojujú s chudobou? Ako? kde? V Rakúsku, v Nemecku v Holandsku? Podporujú vytváranie prac. miest? Akých? Za pásovými linkami v muklárňach, kde za 1 nemecký plat sú zaplatený 3 Slováci, alebo Česi? EU sa rozšírila lebo potrebovali nové trhy a lacnú prac. silu, nič viac. Oni nás majú u prdele, nikdy nás nebudú rešpektovať, lebo pre západ sme furt len východný blok a na tom sa nezmenilo nič od 1989.
Tento článok mohol napísať jedine vyšinutý jedinec !