Občianske združenie SLOVENSKÉ ZDRUŽENIE PRÍRODA je pomerne mladou organizáciou, ktorá vznikla iba pred niekoľkými mesiacmi. Zakladateľkou je Mária Malaníková, ktorá prichádza so smelými plánmi – zrevitalizovať prírodu, ktorú familiárne Seredčania nazývajú PORONDA. Ide o lesík, ktorý sa tiahne od seredského kempingu až po Stredný Čepeň. Združenie chce z tohto územia, vytvoriť lesopark, vyčistiť mŕtve ramená Váhu a obnoviť cestu z Dolného Čepeňa cez Porondu až k Váhu. Vzniknúť by tu malo miesto pre aktívny oddych Seredčanov. Z projektu nie je vynechaná ani tzv. KAČIČÁREŇ, ktorá sa nachádza za záhradkárskou osadou v Čepeni.
Mária Malaníková vysvetľuje, kedy a ako táto myšlienka vznikla: „Pred časom som sa vybrala do Porondy aby som sa pozrela ako to vyzerá pri Váhu. Keď som prišla na koniec záhrad, bola som doslova zdesená. Videla som kamenné piliere a zatarasenú úzku cestu, ktorá skoro nikam neviedla Ani som nešla ďalej. Zabočila som doľava. Chcela som vidieť ako vyzerá Kačičáreň. Cez hustý porast som spočiatku ani nevidela vodu. Kúsok ďalej sa mi podarilo uvidieť vodnú hladinu a na nej labuť, ktorá bola zablatená. Mala som pocit, že tá voda je doslova hustá. Spomenula som si ako tam bolo, keď som chodila na základnú školu. Na kačičárni sme sa nekúpali, tá patrila husia a kačiciam.“
Dnes je z Kačičárne kus nedotknutej prírody, ktorá si žije vlastným životom bez zásahu civilizácie. Hoci je tu stále množstvo najmä vodných živočíchov, vodná plocha je zanesená nánosmi bahna, okolie zarastené bujným porastom, náletovými drevinami a prístup komplikujú aj popadané konáre či suché polámané stromy. Združenie si zobralo za cieľ, túto lokalitu vyčistiť a vytvoriť tu pre Seredčanov priestor na trávenie voľného času.
Mária Malaníková ďalej pokračuje: „Chceme vyčistiť vodu aj brehy tohto mŕtveho ramena. Použijeme prírodný prostriedok, baktériu, ktorá bahno odstráni a voda bude čistá. Myslím že na dne nájdeme aj nejaký odpad, ktorý tiež plánujeme odstrániť. Všetko budeme robiť pod dohľadom odborníkov, za pomoci brigádnikov a sympatizantov združenia, ktorí sú aj z okolitých dedín. Odbornú pomoc nám prisľúbil profesor Kuczman z katedry krajinnej architektúry a inžinierstva v Nitre. Bude nám robiť projekt celého územia od Dolnej Stredy /od parku/ až po Šúrovce. Po odstránení raždia a popadaných konárov, vysadíme okolo rastliny ktoré čistia vodu a odpudzujú komáre. Máme aj štúdiu o výskyte komárov. Na tomto území chceme odstrániť vysychajúce kmene stromov a vysadíme nové.“
To ale nie je všetko. Plány združenia zahŕňajú oveľa širšie ciele. Mária Malaníková pokračuje: „Radi by sme vysadili v blízkosti mesta lesopark a na niektoré miesta lúky pre včely. V spolupráci s včelárskym spolkom postavíme včelíny, ktoré by slúžili pre praktickú výuku o včelách a ich význame pre udržanie života na zemi. Aby deti, aj budúce generácie pochopili význam života včiel na zemi. Upravia sa chodníky pre bezpečnú prechádzku lesom a radi by sme, aby vznikli aj malé priestory na občerstvenie ako voda, čerstvé ovocie, včelie produkty, rybárske špeciality / v kempingu/. Chceme pomôcť aj rybárom a vybudujeme malé bazéniky a priestory na hranie pre deti, kým ich rodičia chytajú ryby. Vybudujeme aj zavlažovacie zariadenia, aby sme mohli polievať trávnaté plochy, ak to bude nutné, najmä v Strednom Čepeni. Radi by sme vybudovali malé plochy na cvičenie popri hrádzi, cvičnú lúku pre psov, upravíme chodníčky a lepšie označíme smerovky. Pokúsime sa obnoviť aj spomínanú štrkovú pláž.“
Smelé plány podporila aj bývalá profesorka na gymnáziu v Seredi Magdaléna Mazáková, ktorá sa tak stala prvou členkou tímu. V najbližšej dobe bude spustená webová stránka združenia a vyhlásená verejná zbierka. Práce si totiž budú vyžadovať nielen mnoho dobrovoľníkov, sponzorov ale aj financií. Chuť a elán zmeniť prírodu v okolí Serede zakladateľky združenia majú, teraz už zostáva iba na obyvateľoch mesta, či budú v prípade vyhlásenia brigád k dispozícii aj ďalšie pracovité ruky Seredčanov.
„Chceme vodu vyčistiť , pretože voda bola vo Váhu kedysi čistá . Keď sme vošli do vody, videli sme si nohy. A naši dedovia si vodou z Váhu mohli uhasiť aj smäd. Teraz by sme chceli, aby aj každý občan starý alebo mladý mohol ísť do nášho lesa a nadýchať sa čerstvého vzduchu. Aby ľudia cez zážitok z prírody pochopili, prečo ju majú chrániť. Lebo veľa sme už o tom počuli aj čítali len skutok sa niekde zastavil“, povedala na záver Malaníková.