Vonku vládnu slnečné a horúce augustové dni, pandemické ukazovatele zatiaľ nie sú alarmujúce a tak, hoci strašidlo menom „Tretia vlna“ vraj nie je ďaleko, ešte stále si užívame pohodu a letné kultúrne podujatia.
Vo štvrtok 12. augusta 2021 sa v záhrade Knižnice Juraja Fándlyho v Trnave uskutočnila prezentácia dvoch nových kníh: zborníka Sedm + sedem / 14 povídek českých a slovenských autorů a knihy Františka Tylšara Záchranná brzda alebo Veselé príbehy zo železnice. Podujatie zorganizovala Knižnica Juraja Fándlyho v Trnave a jeho hosťom bol predovšetkým František Tylšar, predseda Jihočeského klubu Obce spisovatelů. Úlohy moderátora sa zhostil rozhlasový redaktor a novinár Martin Jurčo. O hudobné vstupy sa postaralo Duo Live Guitars – Pavel Opatovský (spev, dvanásťstrunová akustická gitara, ústne harmoniky, perkusie) a Jozef „Laci“ Pagáč (elektrická gitara, sprievodné vokály) – hrajúce zlaté hity hlavne zo 60. a 70. rokov 20. storočia. V záhrade bolo veľmi príjemne, nielen čo sa týka počasia, ale aj vďaka stretnutiam s dobrými priateľmi a známymi.
Podujatie sa začalo krátko po 17.00 hod. Martin Jurčo srdečne všetkých privítal na medzinárodnom, česko-slovenskom stretnutí, ktoré bolo o to príjemnejšie, že tieto dva národy majú odjakživa k sebe blízko. Tiež predstavil vzácneho hosťa Františka Tylšara, človeka s veľmi širokým poľom pôsobnosti. Je to český básnik, textár, akordeonista, lektor vzdelávania dospelých, železničný špecialista, podnikateľ a v súčasnosti vlakvedúci Českých dráh.
Nasledovala prvá pesnička Dua Live Guitars. Hudobníci zvolili českú pesničku Hvězdičko blýskavá a zožali za ňu veľký potlesk.
Ako povedal Martin Jurčo, prezentovaný zborník i kniha majú presah až do Trnavy. Františka Tylšara sa opýtal, čo bolo skôr – jeho členstvo v Jihočeském klubu Obce spisovatelů alebo jeho literárna tvorba. Hosť odvetil, že písať začal len pred približne desiatimi rokmi a že sa stále považuje za začínajúceho spisovateľa. Čo sa týka klubu, raz vraj do neho drzo prišiel a sadol si vedľa jeho predsedníčky Hanky Hosnedlovej. Zostal tam pôsobiť ako jej pravá ruka. Dnes je situácia podobná, iba funkcie si vymenili. František Tylšar tiež prezradil, že sa proti svojej vôli narodil ako Moravan v Šumperku: pre zimný nečas jeho mamu sanitka zaviezla tam, kam to bolo najjednoduchšie. Inak je však jeho život spätý s Juhočeským krajom. Svoju pracovnú kariéru napríklad začínal ako železničiar vo Veselí nad Lužnicí.
Martina Jurča zaujímalo, či sa hosť začal venovať skôr spisovateľskej alebo železničiarskej práci a čo má prednosť. Odpoveďou bolo, že František Tylšar je už železničiarom dlhé roky, má odborné skúšky takmer na všetky železničiarske profesie. Momentálne je vlakvedúcim. Jeho práca a tvorba sú však už nerozlučne previazané, vďaka práci na železnici má stále dosť materiálu na poviedky, je to nevyčerpateľná studnica príhod. S poslucháčmi v záhrade Knižnice Juraja Fándlyho v Trnave sa podelil aj s najnovšou príhodou, ktorá sa mu stala deň predtým pri cestovaní z Kútov: namiesto na vlak do Trnavy nasadol na vlak do Bratislavy.
Martin Jurčo sa vrátil ku knižke Záchranná brzda alebo Veselé príbehy zo železnice (Epika 2020) a zdôraznil, že je česko-slovenská. František Tylšar prisvedčil, že Trnavčanka Michaela Mondeková Mrvová, maliarka, karikaturistka, poetka a humoristka, ju ilustrovala. Na prezentácii knižky bola tiež prítomná, a tak porozprávala, ako sa k jej ilustrovaniu dostala. S Františkom Tylšarom sú kamaráti a sú v kontakte cez sociálnu sieť. V hre bolo, ako povedala, najskôr viac ilustrátorov, ale napokon sa šťastie usmialo na ňu. Vraj prvýkrát vo svojom živote niečo vyhrala. K práci na ilustráciách pristupovala veľmi zodpovedne. Knižku si najprv poctivo viackrát prečítala, potom starostlivo vyberala farby, aby ladili a aby obrázky pôsobili veselým, tvorivým dojmom.
Na otázku Martina Jurča, či sa chystá pokračovanie knižky, František Tylšar odvetil, že pokračovanie bude, hoci Michaela o tom ešte nevie.
Knižku s Trnavou spája nielen ilustrátorka Michaela, ale aj prekladateľka do slovenčiny – poetka, spisovateľka, humoristka a pesničkárka Beáta Vargová Kuracinová, ktorá sa tiež obecenstvu v záhrade prihovorila. Teší sa zo spolupráce českých a slovenských spisovateľov, na ktorom sa i ona aktívne podieľa. Pochválila Františka Tylšara, ako parádne hrá na harmonike, a tým spisovateľské stretnutia obohacuje hudbou. Čo sa týka prekladu, ako povedala, čeština a slovenčina sú si veľmi blízke, no niektoré slová a slovné spojenia môžu byť zradné. Preto jej s korektúrami slovenského textu pomáhala jej nevesta, Miroslava Kuracinová Valová.
Martin Jurčo sa zaujímal, koľko je v poviedkach Františka Tylšara skutočne zažitých príhod a koľko autorskej fikcie. Hosť vysvetlil, že kedysi ho oslovil na spoluprácu šéfredaktor časopisu Železničář. Spolupráca, teda písanie poviedok pre tento časopis, trvala dva roky. Pri písaní platili pre neho isté obmedzenia, napríklad nesmel prekročiť určitý rozsah textu a nemohol veľmi otvorene kritizovať nedostatky na železnici. Obecenstvu prisľúbil, že ďalšia knižka bude už bez takýchto obmedzení. Často si však vymýšľa rôzne postavy i prostredia, v ktorých sa dej odohráva, aby neprezradil, komu konkrétne sa stali mnohé príhody a „prúsery“.
Duo Live Guitars zahralo a zaspievalo ďalšiu pesničku, Okno mé lásky.
Ďalšia otázka Martina Jurča smerovala k tomu, kedy vlastne začal František Tylšar písať. Dozvedeli sme sa, že to bol prechod priamo od vzdelávania do literatúry. Ako lektor vzdelávania železničiarov musel totiž sústavne písať lekcie. Keď sa stal vlakvedúcim a už písať nemusel, zistil, že mu to chýba. Okrem vlastnej literárnej tvorby má aj iné aktivity. Pred ôsmimi rokmi sa pustil do knižného projektu – vydávania zborníka železničiarskej poézie a prózy Literáti na trati (Antologie píšících železničářů). Tento rok 5. októbra sa bude v Prahe na hlavnej stanici krstiť už ôsmy zborník, teda vlastne dva zborníky, jeden venovaný poézii a druhý próze. Už od roku 2018 je to takto, pretože autorov podstatne pribudlo. V príspevkoch do zborníkov je dovolená aj kritika železníc. Svoje miesto v nich majú literáti rôznych úrovní: od tých slávnych ako Vladimír Páral, Honza Bauer či Jiří Žáček až po začiatočníkov ako Mária Nevrlová, ktorá tiež na trnavskú prezentáciu zavítala. Do zborníkov prispievajú autori z celej Českej republiky, ale aj zo Slovenska, Nemecka, Švédska, Rumunska či Grécka. Podmienkou samozrejme je, aby bol príspevok na tému železnica.
František Tylšar tvrdí, že ešte nezaznamenal na svoju tvorbu negatívne reakcie. S humorom sebe vlastným hovorí, že ako lektor mal kedysi na starosti aj skúšky, a tak sa ho zamestnanci Českých dráh asi boja. Je však pravda, že kontroverzným témam sa vyhýba. Na otázku, čo má ešte „v zásuvke“, odpovedal, že zažil toľko neuveriteľných príbehov, že by to stačilo na desať kníh. Ako doložil, hocijakému vážnemu záujemcovi môže vydať knihu.
Následne došlo aj k predstaveniu česko-slovenskej knižky pre rodičov a deti Čti a maluj s námi / Čítaj a maľuj s nami. Jej autormi sú František Tylšar, Mária Nevrlová, Olga Novotná, Klára Bílková a posledným autorom je konkrétny detský čitateľ. Knižka totiž okrem básničiek v češtine aj v slovenčine ponúka i maľovanky. Mária Nevrlová dokáže tvoriť básničky i v slovenčine. Chodila totiž do slovenskej základnej školy a táto reč je jej blízka.
V podaní Dua Live Guitars sme si vypočuli pesničku Balada o poľných vtákoch.
Martin Jurčo potom prešiel k zborníku Sedm + sedem / 14 povídek českých a slovenských autorů (Epika 2021). Ako povedal, ten vznikol vďaka spolupráci medzi Českými Budějovicami a Trnavou. František Tylšar dopovedal zopár podrobností: on a niektorí ďalší juhočeskí literáti sa vo februári 2020 na každoročnom podujatí Dny slovenské kultury v Českých Budějoviciach stretli s delegátmi Spolku slovenských spisovateľov: s riaditeľom Knižnice Juraja Fándlyho v Trnave, spisovateľom a súčasne tajomníkom Trnavskej odbočky Spolku slovenských spisovateľov Pavlom Tomašovičom a so spisovateľom Igorom Válekom, ktorý je tajomníkom Žilinskej odbočky Spolku slovenských spisovateľov. František Tylšar si povedal, že vydávajú veľa zborníkov, a tak sa môžu pustiť aj do ďalšieho. V tomto zborníku má každý autor okrem svojej poviedky aj svoju fotografiu a polstranový medailón s informáciami o sebe (podobne ako je to v zborníkoch Literáti na trati). Martin Jurčo bol zvedavý, ako sa vyberali autori do zborníka Sedm + sedem. František Tylšar za českú časť odpovedal, že hocikto z členov Jihočeského klubu Obce spisovatelů mohol zaslať poviedku a komisia z nich napokon vybrala sedem, ktoré sa dostali do zborníka. Slovenská časť, ako vysvetlil Pavol Tomašovič, vznikla tak, že päť autorov poviedok je z Trnavskej odbočky (Štefan Kuzma, Zlata Matláková, Miroslav Danaj, Benjamín Škreko a Pavol Tomašovič) a dvaja autori sú zo Žilinskej odbočky (Peter Mišák a Igor Válek). Pavol Tomašovič podčiarkol, že je pre neho veľmi dôležité, aby bola česko-slovenská spolupráca zachovaná. Martin Jurčo sa spýtal, či sa pripravuje slovensko-český zborník. Pavol Tomašovič prikývol: je už vyhlásená výzva pre autorov, z nich sa vyberie sedem. Martin Jurčo poznamenal, že momentálne v záhrade Knižnice Juraja Fándlyho v Trnave prebieha niečo ako pilotné stretnutie k slovensko-českému zborníku. Opýtal sa, či bude aj stretnutie všetkých autorov v Trnave. Odpoveďou Pavla Tomašoviča bolo, že život nás učí múdrosti a skúsenosti: v pandemických časoch je leto obdobím, ktoré praje kultúrnym akciám. Preto pevne dúfa, že niekedy v júni, v júli či v auguste 2022 sa uskutoční čítačka z nového zborníka v Trnave alebo v Čechách. Predstava „hromadného výletu“ bola pre všetkých zúčastnených príjemná.
Martin Jurčo položil Františkovi Tylšarovi otázku, aké verejné prezentácie organizuje Jihočeský klub Obce spisovatelů. Hosť odpovedal, že usporadúvajú niekoľko akcií ročne, napríklad literárne súťaže, krsty kníh či autogramiády. Samozrejme, aj tieto aktivity negatívne ovplyvnila pandémia koronavírusu.
Pavol Tomašovič odľahčil vážnu atmosféru konštatovaním, že v Čechách sa hneď po prvom pive zrodil nápad na zborník, takže české pivo je dobré.
V záhrade Knižnice Juraja Fándlyho v Trnave dostali slovo i ďalší dvaja autori, ktorých poviedky sa objavili v zborníku Sedm + sedem: Zlata Matláková a profesor Miroslav Danaj. Poetka a spisovateľka Zlata Matláková prezradila, že o tomto zborníku písala aj recenziu do Literárneho týždenníka, v ktorej však nehodnotila kvalitu poviedok, ale zamerala sa napríklad na vymenovanie autorov a na informácie o Jihočeském klubu Obce spisovatelů. Prof. Miroslav Danaj, chirurg, básnik a spisovateľ, sa priznal, že jeho poviedka, ako aj iné jeho diela, sú tak trochu aj „podfarbené“, zaznieva v nich pravda, ktorú chceme počuť. Autorskú úpravu si často vyžaduje samotné lekárske prostredie, kde je realita niekedy veľmi krutá. No treba si uvedomiť, že za každou beznádejou sa skrýva nádej.
Po týchto slovách zahralo a zaspievalo Duo Live Guitars pesničku Dej mi víc své lásky. Oficiálna časť podujatia sa skončila a po poďakovaní účinkujúcim zaznela ešte pesnička Slzy tvý mámy a zopár ďalších, ktoré už tvorili hudobnú kulisu k neformálnym rozhovorom.
Podľa atmosféry na prezentácii a reakcií zúčastnených som presvedčená, že podujatie sa všetkým veľmi páčilo, ako literárna, tak i hudobná časť. Aj mne. Čeština mi, vďaka českým predkom, cudzia nie je, železnica tiež nie, pretože najčastejšie cestujem práve vlakom. No a o hudbe a o literatúre ani nehovorím. Pevne verím, že takýchto česko-slovenských stretnutí bude čo najviac. Veď vzájomné porozumenie má cenu zlata.
Ružena Šípková
