Tomáš Račák /13 SEP 2021/
Podobne, ako minulý rok, po náročnej sezóne odohratej v Nitrianskej hokejbalovej lige, sme využili možnosť odreagovať sa a zregenerovať naše sily. A to v podobe kondičného sústredenia vo Vysokých Tatrách. Za finančnú podporu sme vďační organizácii TJ Rozkvet, ktorá nám umožnila toto sústredenie aj s finančnou podporou mesta Sereď.
Na sústredenie sme sa vydali v piatok ráno. Naša cesta sa začala na vlakovej stanici v Seredi, s poslednou zastávkou Poprad Tatry. Z tejto zastávky sme následne cestovali do našej destinácie, srdca Vysokých Tatier, do Tatranskej Lomnice. Po príchode sme sa najskôr ubytovali v príjemnom prostredí miestneho hotelu. Po ubytovaní sme sa vybrali do rekreačného parku. Spočiatku sme boli v postoji voči parku skeptickí, nakoľko sa sústreďoval najmä na detské zábavky. No nakoniec sme v ňom našli jednu záľubu, a to šport, tzv. vzdialený príbuzný hokejbalu, minigolf. Poviem vám, tá hra nás chytila za srdce! Pri jej hraní sme strávili najmenej dve hodiny a cibrili sme našu presnosť, trpezlivosť a cit pre loptičku. Za nás môžem len odporučiť.
Druhý deň, v sobotu, sme sa rozhodli podstúpiť dosť náročnú túru, a preto sme si museli ráno, na naše pomery, privstať. Náš turistický pochod sme začali od Štrbského plesa, ďalej na Popradské pleso, odtiaľ už len náročnou spleťou vysokohorských chodníkov, pod ktorými sa nám neustále lámali nohy, na Rysy. Výstup na Rysy sme začali s dostatočnou časovou rezervou, pretože cesta na vrchol je v tomto prípade veľmi náročná. Po zdĺhavom a nekonečnom stúpaní, sme si konečne mohli oddýchnuť na najvyššie položenej chate vo Vysokých Tatrách, na Chate pod Rysmi (2250m.n.m.). Je to najvyššie položená chata, kde sa dá občerstviť. To sme nemohli odmietnuť. Skvele občerstvení sme sa vydali na záverečný výstup. Po namáhavom výstupe sme mali štít priamo pod nohami. Musíme však priznať, že za odvedenú drinu sme čakali, že nám Tatry ponúknu panorámu, ktorá nám vyrazí dych, žiaľbohu sme nemali šťastie a výhľad na Poľskú stranu Tatier nám zastrela hmla. Našťastie spätný pohľad dolu na Chatu pod Rysmi a menšie plesá, ktoré sme míňali počas výstupu, bolo vidieť perfektne.
Nasledujúci deň po výstupe na štít sme v nohách cítili snáď úplne každý prejdený kamienok. Po výdatných a neskorých raňajkách sme sa rozhodli, že deň strávime príjemným spôsobom. Keď sme sa konečne zhodli na tom, že najlepšie bude zregenerovať sa formou wellness, našli sme hotel, ktorý ponúkal wellness aj pre iných, ako ubytovaných hostí. Nasledovala vytúžená odmena po náročnom predchádzajúcom dni v teplých bazénoch a saunách. Vo wellness sa nachádzali tri druhy sáun, samozrejme sme ich všetky vyskúšali. Príjemný teplý oddych netrval dlho a museli sme vyraziť späť domov. Cestou domov sme sa zabávali kartami a kochali sa pohľadom z okna na majestátne štíty. No najčastejšie spomíname na chvíle strávené v prírode. Domov sme pricestovali až v neskorých večerných hodinách s krásnym a zaslúženým pocitom zadosťučinenia, veď predsa len netrávime každý víkend v nádhernom horskom prostredí.
Na záver by sme sa chceli srdečne poďakovať našej dlhoročnej a výbornej športovej organizácii, TJ Rozkvet, pretože bez nich by sme nemali možnosť podstúpiť naše sústredenie. Veľká vďaka! Samozrejme ďakujeme aj mestu Sereď, ktoré prostredníctvom dotácií finančne organizácii a aj nám pomáha. My sa už teraz môžeme ďalej pripravovať na novú sezónu v Nitrianskej hokejbalovej lige, kde sa budeme snažiť dosiahnuť čo najlepšie výsledky a zodpovedne reprezentovať TJ Rozkvet, ako aj mesto Sereď.
zdroj: seredskenovinky.sk
