MŽP SR |MM| Na Slovensku sa vyzbiera približne 8,5 kilogramu elektroodpadu na jedného obyvateľa ročne. Výrobcovia elektronických zariadení však upozorňujú, že stále existuje časť elektroodpadu, ktorá nevstupuje do oficiálnych štatistík. O možnostiach efektívnejšieho zberu diskutovali dnes na pôde Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky (MŽP SR) štátny tajomník envirorezortu Juraj Smatana, zástupcovia výrobcov, samospráv, Republikovej únie zamestnávateľov a tretieho sektora.
V roku 2020 sa na slovenský trh uviedlo vyše 86-tisíc ton elektrozariadení. V tom istom roku sa vyzbieralo približne 46-tisíc ton elektroodpadu. Z tohto množstva elektroodpadu sa zhodnotilo cca 43 550 t (94,06 %), recyklovalo a pripravilo sa na opätovné použitie 43 240 t elektroodpadu (93,42 %).
Podľa štátneho tajomníka MŽP SR Juraja Smatanu je dôležité si uvedomiť, že sa nemôžeme uspokojiť s týmito číslami, pretože produkcia elektroodpadu stále stúpa. „Na Slovensku máme vysokú mieru recyklácie, na rozdiel napríklad od komunálneho odpadu. Napriek tomu sa stále viac a viac zahlcujeme elektroodpadom. Keď už odpad vyprodukujeme je kľúčové neustále vylepšovať systém zberu a v maximálnej možnej miere odpad recyklovať,“ zdôraznil štátny tajomník Juraj Smatana.
Na Slovensku máme momentálne 9 organizácií zodpovednosti výrobcov pre elektrozariadenia a 1 výrobcu, ktorý si plní vyhradené povinnosti individuálne. Práve tieto subjekty sú zodpovedné za nakladanie s elektroodpadom a prostredníctvom zmluvných vzťahov zabezpečujú zber, prepravu a spracovanie elektrooodpadu v 21 zariadeniach. Systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov prináša výsledky, pochvaľujú si ho výrobcovia a tiež samosprávy.
Podľa Radomíra Brtáňa, prvého podpredsedu Združenia miest a obcí Slovenska, je súčasný systém zberu elektroodpadu funkčný a takmer bezproblémový. „Zber elektroodpadu má však svoje limity, ktoré sú spôsobené rôznymi faktormi. Neduhom je napríklad výkup elektrických spotrebičov rôznymi pokútnymi firmami, ktoré zhodnotia z elektrozariadení užitočné časti a zvyšok skončí niekde na zbernom dvore, v horšom prípade na skládke,“ doplnil Brtáň.
Cieľom je dostať elektroodpad do oficiálnych zberov. Potvrdzuje to aj Jozef Kozák, výkonný riaditeľ spoločnosti SEWA, ktorá je autorizovanou organizáciou zodpovednosti výrobcov. „Dôležité je priblížiť obyvateľom oficiálne spôsoby zberu elektroodpadu, obmedziť podomových nelegálnych zberačov a zvyšovať environmentálne vzdelávanie,“ podčiarkol Kozák.
Popri osvete obyvateľstva je dôležité uvedomiť si tiež skutočnú hodnotu tovarov a služieb, vrátane elektronických zariadení. „Ľudia by si mali uvedomiť, či si kúpia smartfón za bezkonkurenčnú cenu. Možno to znie tvrdo, ale naša planéta má svoje limitované zdroje, ktoré nie sú nevyčerpateľné,“ dodal Jakub Hrbáň z Iniciatívy Klíma ťa potrebuje.
Viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov Mário Lelovský upozornil na nedostatok odborníkov na odpadového hospodárstvo na úradoch a tiež školách. Zároveň poukázal na fungujúcu konkurenciu v rámci rozšírenej zodpovednosti výrobcov. „Výrobca je ochotný platiť, ak si je istý, že do systému platia všetci. Ak sa nájdu tzv. freerideri, nastáva problém, ktorý treba riešiť. Kľúčové je posilniť inšpekciu, ktorá musí dohliadať na dodržiavanie legislatívy,“ uzavrel Lelovský. Práve materiálové a personálne posilnenie Slovenskej inšpekcie životného prostredia patrí medzi prvé kľúčové oblasti, ktoré naštartoval minister životného prostredia Ján Budaj.
