MŠVVŠ SR |MM| Menej encyklopedického memorovania, dôraz na praktické využitie poznatkov, bádanie a získavanie informácií. To má za cieľ reforma obsahu vzdelávania, ktorá je súčasťou balíka troch reformných zákonov z dielne rezortu školstva, ktoré schválil parlament. Väčší dôraz bude kladený na kritické myslenie, vzdelávanie prírodných vied prostredníctvom bádania a experimentov, rozvoj komunikačných zručností a posilní sa aj finančná gramotnosť, ktorá bude súčasťou viacerých vyučovacích predmetov.
Dlho požadované zmeny v učive zo strany rodičov aj učiteľov sa stávajú realitou. Nový obsah vzdelávania tvorí približne 300 učiteľov, odborníkov z praxe aj akademikov. Spoločne pracujú na novom modernom učive, ktoré má zohľadňovať potreby 21. storočia.
„Našim hlavným cieľom nie je to, aby sa učivo odškrtlo v evidencii ako prebrané, ale to, aby ho žiak pochopil a vedel v živote použiť. S týmito zmenami školám a učiteľom priamo v praxi pomôžu skúsení učitelia a riaditelia,“ zdôraznil šéf rezortu školstva Branislav Gröhling. V novom učive ustupuje od nadmerného memorovania bez porozumenia a do učiva sa dostáva praktické uplatnenie vedomostí, kritické myslenie či rozvíjanie schopností žiakov. Do popredia sa dostávajú aj témy ako finančná, environmentálna či digitálna gramotnosť.
Zmeny vo výučbe sa majú dotknúť slovenského jazyka a literatúry. V súčasnosti sa žiaci učia množstvo teoretických pojmov a definícii, na úkor praktického využitia jazyka. „Ako slovenčinárku ma vždy trápilo, keď som mala učiť žiakov abstraktné informácie, ktoré v ich veku ťažko chápali. Napríklad v 7.ročníku mali rozlišovať medzi zastaranými slovami, historizmami a archaizmami. Alebo v 6. ročníku mali určiť, či je prísudok slovesný alebo slovesno-menný. To znemožňovalo vyučujúcim venovať pozornosť skutočne dôležitým aspektom jazyka. Napríklad rozvíjať schopnosť komunikácie, spracovať informácie, čítať a diskutovať o prečítanom diele, vnímať krásu jazyka alebo vedieť na úrovni a rozumne vyjadriť svoj názor,“ priblížila Anna Chlupíková, riaditeľka Odboru predprimárneho vzdelávania a základných škôl.
Rozvoj finančnej gramotnosti je dôležitou oblasťou, ktorá bude začlenená do povinného obsahu vzdelávania už od prvých ročníkov. Žiaci by sa mali tak postupne narábať s financiami či poznať pojmy ako úver, zisk či odvod. Finančná gramotnosť bude súčasťou viacerých predmetov, ale vzniknú aj osnovy pre finančnú gramotnosť ako samostatný predmet.
Zároveň je potrebné odstrániť súčasné nedostatky dnešného učiva. „Dnes máme v učive nelogické prvky. Napríklad na fyzike má žiak používať vzorce, ktoré sa učí na matematike až o rok. Učivo preto musíme medzi predmetmi prepojiť, aby na seba logicky nadväzovalo. Rovnako aj samotný žiak by sa mal v škole naučiť poznatky medzi predmetmi spájať a dávať do súvislostí,“ popisuje zmeny Gröhling.
Jedným z cieľov je preto do škôl dostať aj moderné a inovatívne metódy výučby. Medzi ne patrí napríklad medzipredmetová výučba, v ktorej sa prepájajú a spoločne učia poznatky z viacerých predmetov – napríklad prírodoveda so zemepisom, fyzika s matematikou a podobne. Minister zdôrazňuje, že ide o náročnú úlohu, ale jej cieľom je to, čo spoločnosť v školstve dlhodobo požadovala – učivo, ktoré dáva zmysel, je prepojené naprieč predmetmi a je podporené inovatívnymi učebnými metódami. S prechodom na nový systém výučby pomôžu tímy skúsených učiteľov z praxe.
„Reforma obsahu vzdelávania nebude iba na papieri. Po prvýkrát je vytvorený systém, ako ju preniesť do praxe a do škôl. V regiónoch postupne pribúda 40 regionálnych centier, v ktorých pôsobia riaditelia a učitelia z praxe, ktorí majú na starosti to, aby školám pomohli s prechodom na nové učivo a nový systém výučby. Učiteľov tak už nebudú učiť úradníci, ale ich kolegovia – učitelia a riaditelia z praxe,“ uzavrel šéf rezortu školstva. Na Slovensku takto postupne vzniká 40 regionálnych centier, ktoré budú poskytovať mentoring pre učiteľov, pričom dve z centier už fungujú.
