SAŽP |MM| Kampaň Slovenskej agentúry životného prostredia (SAŽP) Zatoč s odpadom prichádza s treťou výzvou. V novembri sa verejnosti, žiakov ale aj jednotlivcov pýtame na obsah smetného koša v ich domácnosti. Zameriame sa najmä na objem vyhodených obalov.
Osvetová kampaň Zatoč s odpadom postupne ukazuje, ako svojimi každodennými rozhodnutiami vieme ovplyvniť tvorbu a nakladanie s odpadmi. V októbri sa do výzvy zapojilo 114 ľudí, ktorí sa aktívne hlásili k znižovaniu množstva potravinového odpadu (https://www.ewobox.sk/clanok/spolocne-zachranujeme-1-3). Inšpirujúcim príkladom môže byť nápad žiakov Strednej odbornej školy pedagogickej v Bratislave, ktorí sa zapojili do výzvy a vymysleli plán na obmedzenie plytvania jedlom v školskej jedálni. Ten neostal len na papieri, žiaci ho predložili vedeniu školy, ktoré na základe tohto návrhu zaviedlo viacero opatrení do praxe.
Iniciovať zmeny v našom okolí plánuje SAŽP aj novembrovou výzvou, ktorej cieľom je zamyslieť sa nad tým, čo máme v koši. Podľa štatistík každý občan vyprodukuje priemerne 435 kg komunálneho odpadu za rok (údaj z roku 2019), pričom toto číslo každoročne rastie. Zhruba polovicu jeho celkovej hmotnosti tvorí biologicky rozložiteľný odpad, ktorý môžeme „recyklovať“ aj sami. Druhú polovicu tvorí z veľkej časti odpad z obalov. Tých na Slovensku za rok vyprodukujeme pol milióna ton. V niektorých oblastiach majú obaly svoje opodstatnenie, napr. kvôli hygienickým predpisom. Väčšinou však ich použitie súvisí s marketingom, keďže „obal predáva“. Každý spotrebiteľ pritom môže prispieť k zlepšeniu situácie a začať od seba. Návodom mu pritom môžu byť tieto rady, ktoré sprevádzajú aktuálnu novembrovú výzvu zameranú na obaly:
- Vyskúšajte si aspoň mesiac žiť bezobalovo.
- Urobte si zoznam potravín, drogérie či iných výrobkov, ktoré tento mesiac potrebujete nakúpiť.
- Do zoznamu si napíšte EKO alternatívu, prípadne bezobalovú alternatívu, ktorú kúpite namiesto bežne kupovaných výrobkov (napríklad: čapovanú drogériu, strukoviny či cestoviny na váhu, plátenné vrecká atď).
Ďalšie užitočné tipy a rady k novembrovej výzve nájde verejnosť na stránke https://www.ewobox.sk/sazp/zatoc-s-odpadom/co-mame-v-kosi .
Účastník sa zapojením do kampane zaraďuje aj do súťaže o hodnotné ceny. Informácie o kampani Zatoč s odpadom a o postupe registrácie sú zverejnené tu: https://www.ewobox.sk/sazp/zatoc-s-odpadom.
Som za to, aby sa znižovalo množstvo odpadu. Je mnoho ľudí, ktorí keď sú obchody zatvorené 1-2 dni, nakupujú plné koše potravín, ako by mala vypuknúť 3. svetová vojna, alebo koniec sveta. Potom polovica je v kontajneroch. Ale zároveň musím povedať, že nie malým podielom zaviňujú tento odpad aj výrobcovia potravín. Zelenina, zemiaky, ktoré sú prané, vám za 2-3 dni v chladničke zhnijú. Mäso, z 1 kg je najmenej 30 dkg vody. Keby neboli igelitové vrecká a balilo by sa do papiera, za vami by tiekol Dunaj. Tak isto chlieb, za 2-3 dni je plesnivý. Potom ľudia musia častejšie kupovať a tak utrácať peniaze za nekvalitný tovar. Kvalitný tovar vyvážame a my sme tu ako prasce, ktorým sa dá zožrať všetko, len aby sa to nevyhodilo. Takéto potraviny by jedli napr. Nemci, Rakúšania…, alebo aj naši politici? Pre nás ostatných to stačí. Nech začnú predávať kvalitnú zeleninu, zemiaky, mäso a nie vodu, uvidia, že sa značné zníži aj množstvo odpadu.
vypestovat a kompostovat sa lahko povie, ale kto nikdy nepestoval a nekompostoval nevie aká je to otrocká práca.
To predsa robili ľudia vždy, ktorí mali záhradky. Vtedy sa tomu hovorilo hnojisko. Ale ja vidím problém v nekvalitných potravinách, ktoré nám predávajú v obchodoch, sú samá voda. Nemajú žiadnu trvácnosť a potom sa vyhadzujú. Drahú vodu kupujeme. Myslím si, že kompostovanie, keby sa robilo len zo zvyškov potravín od rodiny, by nemal byť taký problém. Ale kto to robí, vie najlepšie, čo to obnáša.
Z toho kompostovania by som vedu nerobil. Stačí to hádzať na kopu a pri rýľovaní / oraní hodiť do brázdy.