MŽP SR |MM| Klimatická konferencia v škótskom Glasgowe (COP 26) pokračuje expertnými vyjednávaniami. Po tom, ako svetové veľmoci, ale aj krajiny EÚ, vrátane Slovenska, podporili zastavenie odlesňovania, zúčastnené delegácie hľadajú efektívny spôsob, ako budú jednotlivé krajiny nahlasovať emisie skleníkových plynov, vypustených do ovzdušia.
Okrem technických záležitostí, ako je formát a frekvencia nahlasovania emisií, inventúry a ich kontrola, či revízia mechanizmu pre technológie sa v Glasgowe rokuje aj o citlivých témach. Experti ministerstva životného prostredia SR (MŽP SR) sa zúčastňujú diskusií o dlhodobom financovaní opatrení, zameraných na podporu rozvojových krajín. V súčasnosti je cieľ 100 miliárd amerických dolárov ročne. Jedna tretina by mala pochádzať z verejných zdrojov (príspevky rozvinutých krajín, vrátane Slovenska), jedna tretina zo súkromných a jedna tretina z iných zdrojov. „Krajiny tiež iniciovali rokovania o novom kolektívnom kvantifikovanom finančnom cieli po roku 2025. Mnohí vidia silný začiatok týchto diskusií ako kľúčový výstup, ktorý sa má dosiahnuť v Glasgowe,“ zdôraznil štátny tajomník MŽP SR Michal Kiča.
Počas celého trvania COP 26 sa delegácia MŽP SR aktívne zúčastňuje koordinačných a expertných stretnutí Európskej únie. Budúci týždeň generálna riaditeľka sekcie zmeny klímy MŽP SR Gabriela Fischerová spolupredsedá vyjednávaniu bodu programu s názvom „Prvé pravidelné hodnotenie technologického mechanizmu (podľa odseku 69 rozhodnutia 1. konferencie strán Parížskej dohody z 2016)“. Zároveň MŽP SR ako člen Európskej únie bude mať priame zastúpenie v jednom z orgánov konferencie „Platforma miestnych komunít a domorodého obyvateľstva“.
V nasledovných dňoch sa na COP 26 bude rokovať o problematike započítavania níženia emisií v jednej krajine do plnenia záväzku inej krajiny. Tento mechanizmus si vyžaduje robustné pravidlá, aby sa zníženie započítavalo len raz a aby k nemu aj skutočne došlo. Veľkou témou je tiež globálny cieľ pre adaptáciu. Zatiaľ čo pri znižovaní emisií je stanovenie cieľa pomerne jednoduché, pri adaptácii je to oveľa komplikovanejšie. Neexistuje totiž jednotný prístup pre tak rôznorodé krajiny, ako je napríklad Eritrea a Kanada, alebo Japonsko a Jamajka. „Dôležité je nastaviť cieľ a pravidlá tak, aby nevylúčili žiadnu krajinu a nezvýhodňovali niektoré iné,“ doplnila generálna riaditeľka sekcie zmeny klímy a ochrany ovzdušia Gabriela Fischerová.
Otvorené body z prvého expertného týždňa COP 26 budú predmetom rokovania konferencie strán Parížskej dohody za účasti ministrov životného prostredia počas budúceho týždňa. Na záverečnej plenárnej schôdzi, 12. novembra, sa predpokladá formálne prijatie dokumentov.
