Ľubomír Veselický /15 NOV 2021/ Od roku 1993 si 17. november pripomíname ako deň boja za slobodu a demokraciu. A aj keď si to uvedomuje málokto, dnešnú realitu v konfrontácii s minulosťou +dokonale dokumentuje budovabývalého hotela Hutník. Spomeňme si. Po svojom otvorení sa Hutník stal centrom spoločenského života Serede. Svoje zlaté časy v ňom prežila napríklad skupina Ali Jazz Band.
Na silvestrovské a Katarínske zábavy spomínajú už iba pamätníci. Prevádzkovateľom hotela boli Reštaurácie a jedálne š. p. Galanta. Obdobie po roku 1989 môžem dnes pokojne označiť ako začiatok konca jeho existencie. Opakovane ponúkaná myšlienka, že všetko, čo bolo, bolo zlé a neekonomické, spôsobila celospoločenské zatmenie mozgov. Hromadne sme sa stotožnili s predstavou, že záchranou bude privatizácia. Lebo vraj najhorší vlastník je štát. V skutočnosti však išlo o to, že vidina zisku z predaja jedál a nápojov, plynúca dovtedy do štátnej kasy, bola dostatočne silným motívom pre získanie zabehnutých a fungujúcich objektov do osobného vlastníctva. Hutník bol teda sprivatizovaný. Žiadna prevratná zmena ale nenastala. Nejaký čas fungoval, a potom ho vlastník predal. Podľa ľudovej definície trhového hospodárstva : „Trhni čo môžeš !“ bolo zariadenie kuchyne rozpredané a hotel sa z mapy ubytovacích zariadení stratil. „Uspešní“ privatizéri Hutníka ostanú pre ďalšie generácie milosrdne utajení . Citujem z materiálu RIZIKO KORUPCIE V PROCESE PRIVATIZÁCIE /Analýza vývoja privatizácie v Slovenskej republike s dôrazom na príčiny a súvislosti rizika korupcie v tomto procese./ , ktorý napísal Ivan Mikloš v máji 1995. str. č. 22.: „III.2.2.2.1. Priame predaje vo vláde J. Čarnogurského (apríl 1991 – jún 1992) Počas tejto vlády boli všetky potenciálne privatizovateľné podniky rozdelené do dvoch skupín, do prvej vlny a druhej vlny. Pre podniky zaradené do prvej vlny bol schválený termín na predkladanie základných privatizačných projektov do konca októbra 1991, termín na predkladanie konkurenčných privatizačných projektov do konca novembra 1991. Bola prijatá zásada, že ak neexistuje reálny potenciálny záujemca o privatizáciu štandardnými metódami, je žiaduce pripraviť projekt na privatizáciu prostredníctvom kupónov. V prvej vlne bolo zaradených asi 700 štátnych podnikov (presné číslo neexistuje, pretože dochádzalo k preraďovaniu niektorých podnikov medzi vlnami, najmä z prvej vlny do vlny druhej). Verifikovanie počtu privatizovaných podnikov je niekedy problematické, aj preto, že počet výstupných jednotiek mohol byť a aj často bol vyšší ako počet vstupných jednotiek. Je to dané jednoducho tým, že jeden bývalý štátny podnik mohol byť v procese privatizácie rozdelený a privatizovaný po častiach. V období prvého polroka 1992 bolo vládou SR schválených 181 privatizačných projektov na priamy predaj. Existoval mechanizmus, ktorý túto metódu privatizácie premenil na istý zjednodušený systém verejnej súťaže. Princíp voľnosti vstupu do súťaže bol umožnený tým, že každý domáci i zahraničný subjekt mohol v určenom spoločnom a verejne známom termíne predložiť privatizačný projekt na priamy predaj (väčšinou pre seba, výnimočne aj pre inú právnickú, alebo fyzickú osobu).“
Preložím do zrozumiteľnej ľudskej reči. Vtedajší vládni predstavitelia požehnali svojimi rozhodnutiami chaos, ktorý umožnil získať bývalý štátny majetok hyenám, a tie sa bez ohľadu na možnosti získaného potenciálu, zamerali väčšinou na jeho vyžmýkanie, naplnenie si vlastného vrecka,a ponechanie trosiek sprivatizovaných objektov osudu. Podobným príkladom je aj budova niekdajšej výrobne sušeného mlieka MILEXU na Bratislavskej ceste. Torzá budov libanonského vlastníka budú pomníkom privatizácie až kým nespadnú. No a o kempingu je už škoda hovoriť.
Vráťme sa ale do centra.
Po zateplení fasády názov hotela HUTNÍK zmizol . Logicky, veď hotelom už dávno nebol. Na internete je označený M. Holding ubytovňa a ako kontakt ponúka iba večne obsadené telefónne číslo 031 789 04 35. Niektorí Seredčania akoby s výčitkou (voči komu asi?) smutne konštatujú, že v Seredi nemáme hotel. Pýtam sa. A načo by nám aj bol? Päť minút cesty autom je v Dolnej Strede Mlyn a penzión Romantik. Jedenásť kilometrov od Serede v Sládkovičove hotel Tevel, penzión Grand a ubytovanie je aj na termálnom kúpalisku Vincov les. Zhruba rovnako vzdialené sú v Galante hotel City a hotel Galanta a medzi Galantou a Váhovcami v Únovciach hotel Kaskády.
Bývalý hotel Hutník je uzatvorená kapitola nášho mesta a skutočným hotelom už nikdy nebude. Jeho a strata ďalších spomenutých objektov je daňou za nový politicko-ekonomický status. Plakať za nimi je zbytočné. Historická skúsenosť by nás ale mala držať v strehu. Aby sa opäť nenaplnil Murphyho výrok, že každá zmena znamená zhoršenie. Lebo v týchto prípadoch to zhoršenie bolo.
zdroj: seredskenovinky.sk
No,to je len ten hotel,ale stredoslovenská energetika bola v ca že privatizácie predaná za niečo cez sto mil. Teraz sa má predať za niečo cez miliardu,to len toľko k tej privatizácii.
Sedemnasteho bude oslava zlodej revolúcie.
Milan 15. novembra 2021, 15:56 – cim konkretne mala byt podla Vas „zlodej revoluciou“?
Prosim vysvetlit konkretne, nejako totiz nechapem…
Dakujem.
Miloš ty toho nechápeš hodne
Všetko sa rozkráda pán Majko, stredodoslovenska energetika to dokazuje atď, ako prebehla privatizácia vieme, všetko sa predávalo pod cenu. Kam sa podelo 24 melónov to je čerstvé . Kuciak išiel po krku rozkrádačov štátu.
Myslin ze p. Veselicky si takouto uvahou striela do vlastnej nohy a nie len do vlastnej ale este aj do nohy svojho šéfa.
Milan 15. novembra 2021, 20:32 – plne SUHLASIM s tym, ze kazdy kto ukradol, tuneloval, podpisal nevyhodnu zmluvu pre obec, mesto ci stat, kazdy kto NEkona vo verejnom zaujme tam, kde tak konat je povinny – patri do basy !!
Ale co s tym ma revolucia v novembri ´89 ?
Tá akože revolúcia odštartovala to rabovanie
Si ko.kot alebo kráľ Šumavy?
Plynutie casu nie vzdy znamena postup vpred. Progres nie je automaticky. Niekedy dochadza aj k regresu. November 89 je to prikladom.
Trefa do čierneho! Prečo sú vo všetkých okolitých mestách a obciach ubytovacie kapacity? Lebo sú tam termálne kúpaliská a chodia tam turisti. A čo je v Seredi? Čierna diera, aj štadión už len ako ruina. Toto bude vizitka súčasného vedenia mesta… Už aj tie krčmy padajú jedna po druhej.. Klesá aj počet obyvateľov, na to mesto nereaguje? Opravia chodníky, aby sa aj ten zvyšok dochodcov nedorazil..
Co sa tyka stadiona nakoniec mozno pochopime, ze vlastne znovu islo len o biznis.
Spytame sa SMS s.r.o., teda vedenia mestskej eserocky, ako hospodari, kolko stal doteraz stadion a vlastne, ako si tam nazivaju, kedze uz to nie je len ta formalna mala firmicka s konatelom a uctovnickou kvoli setreniu DPH.