Mária Diková, vedúca mestského múzea v Seredi /18 NOV 2021/
Počas výstavy Legionár – Návrat pomníka legionárov sme získali do zbierky Mestského múzea v Seredi vzácny exponát – dokument z rodinného archívu legionára Ondreja Horčičáka. V roku 1919 patril medzi ocenených československých vojakov, ktorým bolo udelené vyznamenanie za bojové vystúpenie na Slovensku v období bojov o samostatné Československo.
Z údajov, poskytnutých VÚA – VHA v Prahe sa v legionárskom spise nachádza aj osobná karta legionára, kde je uvedené, že Ondrej Horčičák sa narodil v Turzovke v Trenčianskej stolici 30. novembra 1895. Pracoval ako roľník a po vypuknutí 1. svetovej vojny nastúpil ako vojak do služby v rakúsko-uhorskej armáde do 45. pešieho pluku. Zajali ho 31. júna 1915 v obci Doberdo (obec severne od Terstu) v Taliansku. Do česko-slovenských légií v Taliansku vstúpil 27. apríla 1918 v Padule. Zaradený bol do 33. pluku česko-slovenskej légie. V légii slúžil ako strelec, bol vyznamenaný vojnovým záslužným krížom a z československej armády vystúpil 30. novembra 1919. O udelení morálneho ocenenia vojakovi svedčí dokument (dekrét), ktorý bol darovaný do zbierky múzea.
Dekrét v talianskom jazyku je evidovaný pod registračným číslom 1521, s hlavičkou Kráľovskej talianskej armády bol vydaný veliteľom Československého zboru z Talianska a bol vystavený vojakovi na základe kráľovského dekrétu z 19. januára 1918 č. 205. Vojnový záslužný kríž bol udelený Ondrejovi Horčičákovi v Bratislave dňa 24. mája 1919. Na dekréte sa nachádza podpis Vrchného veliteľa československých vojsk na Slovensku generála Piccioneho (taliansky generál, veliteľ československých légií v Taliansku), potvrdený je vtlačenou pečiatkou veliteľstva.
Ondrej Horčičák bol bratom krajčíra Adama Horčičáka, ktorý bol v Seredi veliteľom hasičov v 30. – 50. rokoch 20. storočia. Z rodinného archívu dokument priniesol a daroval do zbierky múzea pán Alexander Horčičák, za čo mu ďakujeme.
zdroj: seredskenovinky.sk
Aj obyčajní slovenskí muži mali životné príbehy, hodné hollywoodskeho filmového spracovania. Škoda, že na väčšinu sa zabudlo. Je len dobré, že občas sa nájde niekto, kto o niekom takom vie a podelí sa o informácie. Inak mega dobrodružný životný príbeh mal aj Móric Beňovský z Vrbového.