Miriam Farská /27 DEC 2021/
Náš oddiel Paprade a Machy cez letné prázdniny, po odmlke jedného roku kvôli pandémii, opäť mohol organizovať letný tábor pre včielky a vĺčatá. Ako takýto tábor mohol prebiehať? Ako sme zistili, tak byť pračlovekom nie je až také ľahké, ale jedno je isté, na tento jeden týždeň to bola veľká zábava. Živili sme sa lesným ovocím, maľovali jaskynné maľby, zakladali oheň s kameňmi, vypestovali obilie, vytvorili si zo živočíchov a rastlín skameneliny, stavali sme si príbytky ale aj mini modely neobyčajných pravekých obydlí. Vyrobili sme si praveké oblečenie, oštepy a kamenné sekery a lovili sme potom s nimi „divú zver“, a všetko sme to zakončili pri táboráku scénkami, tancami a hraním na primitívnych hudobných nástrojoch, ktoré sme si sami vyrobili. Áno, toto všetko a ešte viac sa nám podarilo na našom letnom skautskom tábore zažiť a skúsiť. A ako sa toto letné praveké dobrodružstvo celé začalo?
Cestovali sme spoločne zo Serede do Novej Lehoty autobusom. Vystúpili sme pri známom „kakaovníku“ zo seriálu Horná, Dolná. Peši sme ďalej pokračovali na lúku, kde už stál postavený skautský tábor. Po ceste na táborisko sme objavili pri ceste aj paprade a machy, ku ktorým sme si hneď niečo povedali a počas týždňa sme sa s nimi ešte viac stotožnili. Keď sme po rýchlo prebehnutej pol hodinke prišli na táborisko, privítali nás starší skauti, ktorí tam ostali ešte z prvého týždňa táborenia a prípravy táboriska. Vďaka nim sme v najbližších 7 dňoch mali kde táboriť a spať.
Náš tábor začal organizovaným nástupom, na ktorom sme sa spoločne privítali pokrikmi aj so skautmi zo Šale, ktorí zdieľali tábor s nami. Zaspievali sme si skautskú hymnu a vztýčili slovenskú vlajku na stožiari. Vedúci nás rozdelili do podsád, malých vojenských domčekov, v ktorých sme celý týždeň táborenia spali. Starší skauti nás potom zobrali na prehliadku táboriska. Povedali sme si kde sú latríny a ako fungujú, ukázali sme si umyvárku a poľnú kuchyňu postavenú pri nej. Nasledovala sprcha, veľké vojenské stany hangáre a stan tee-pee. Táborisko bolo také veľké, že nás po prehliadke už poriadne boleli nohy. Energie nám však ostalo dosť aj na ďalšie aktivity a program počas celého týždňa.
Naše rozhorúčené telá sme si počas tábora chladili v potôčiku, ktorý bol hneď za naším podsadovým kruhom. Skákali sme do potoku gumákmi aj holými nohami. Bolo to miesto, kde sme sa mohli jednoducho vyblázniť. Snažili sme sa zistiť odkiaľ až kam ten potok tečie, ale aj keď sme prešli veľké vzdialenosti, tak začiatok a koniec potoka sme neobjavili. Potok neslúžil však len na chladenie našich tiel ale taktiež aj chladenie nápojov, čo bolo dosť luxusné. Bola to naša vlastná prírodná chladnička. O naše hladné bruchá sa starali obetaví kuchári, ktorí varili chutné jedlá aj v neľahkých podmienkach . Zásobovači sa starali o nákupy a pitnú vodu, zdravotníčka o naše zdravie.
Zdolávali sme aj rôzne výzvy ako napríklad výzvu Červený kvet, ktorá je inšpirovaná príbehom Mauglí a knihy Džunglí. Ide o to, že určitý úsek lesa sme po tme museli prejsť len s lampášom v ruke. Všetci sme to zvládli. Potom sme sa mohli zapojiť aj do ťažších výziev ako napríklad strávenie 12 hodín na jednom mieste alebo výzvu silák, pri ktorej sme po dobu 5 dní museli cvičiť a zvládnuť rôzne typy cvikov.
Čo bolo ale úplne najviac skvelé, boli scénky. Stretli sme sa v nich s naozajstnými pravekými ľuďmi, ktorí mali zohnuté telá, malé mozgy a správali sa naozaj ako z inej doby. Čo sa nám na nich páčilo, bolo, že vždy držali spolu ako rodina, preto sme aj my vytvorili rodiny. Prvý deň sa skrývali, báli sa tmy a ukázali nám ako dobre sa spí v spacej hromade. Ďalší deň sme išli na lov a zháňali sme si potravu. Čo sme o pravekých ľuďoch ďalej zistili bolo to, že sa naozaj báli tmy a tak sme sa naučili spolu vytvoriť oheň. Situáciu na táborisku nám ale skomplikovalo zemetrasenie a usúdili sme, že sa asi blíži koniec sveta. Rozhodli sme sa teda putovať a prekonávať rôzne prekážky, len aby sme prišli do sveta, kde bude všetko lepšie a krajšie. A na konci cesty sme si spolu zaspievali: „My sme predsa rodina a svetlo v nás nezhasína, tak poď nemaj strach, tak poď nemaj strach.“
zdroj: seredskenovinky.sk
