Rok 2021 sa blíži ku svojmu koncu a ja si spomínam na posledné živé hudobné podujatie, ktoré som v ňom mala možnosť navštíviť:
Organizátori žánrového hudobného festivalu Blues Moods z Trnavskej hudobnej spoločnosti, o. z. ma príjemne prekvapili oznámením, že tohto roku sa festival predsa len, napriek nepriaznivej pandemickej situácii, uskutoční. Tak sa aj stalo, pravdaže, za dodržiavania všetkých protiepidemických opatrení.
Podujatie Blues Moods 2021 sa konalo v sobotu 13. novembra v hlavnej sále kultúrneho centra Malý Berlín na Štefánikovej ulici v Trnave. Festival z verejných zdrojov podporilo mesto Trnava.
Hosťom festivalu bol jug band Veteráni zo Salon Doré. Táto kapela samu seba označuje aj ako „vokálno-inštrumentálne salónne kvinteto“. Založil ju priekopník slovenského blues Ján Litecký-Šveda st., ktorý je na Slovensku v tomto žánri legendou. Dlhé roky je prezidentom Slovenskej bluesovej spoločnosti (a jedným z jej zakladateľov). Vystupuje nielen ako sólista, ale založil tiež viacero hudobných formácií, ako napríklad Víťazný traktor, Slovenskú disharmóniu Jug Band či Vlčie mlieko. Skladá vlastné pesničky a je autorom článkov o blues a viacerých kníh (píše napríklad slovenské bluesové texty, poéziu či eseje).
V ten sychravý novembrový večer sa v kultúrnom centre Malý Berlín zišli skalní fanúšikovia blues. Festival prebiehal v komornej a srdečnej atmosfére. Začal sa o 20.00 hod. krátkym príhovorom Andreja Haladu, predsedu Trnavskej hudobnej spoločnosti, o. z. Všetkých návštevníkov privítal na 11. ročníku festivalu Blues Moods, kde, ako povedal, bola pred nami hodinka dobrej muziky.
Potom zhasli svetlá v sále a za zvuku tajomnej westernovej zvučky pomaly prichádzali na pódium členovia kapely Veteráni zo Salon Doré. Mali na sebe aj neodmysliteľné kožené kabáty a na hlavách klobúky – súčasť imidžu kapely. Zahrali však už na osvetlenom pódiu a bez kabátov. Zostava bola nasledovná: Ján Litecký-Šveda st. – spev, gitara, kazoo, Juraj „Dura“ Turtev – mandolína, gitara, spev, Peter Stojka – ústne harmoniky, Ján Litecký-Šveda ml. – baskanister (wash tub), džbán (jug) a Pavel Sojka – rumpľa (washboard).
Hneď prvá pesnička Corn Bread, Peas And Black Molasses navodila atmosféru z čias jug bandov na juhu Spojených štátov (z 20. – 30. rokov 20. storočia). Aj nástrojové obsadenie zodpovedalo tejto tradícii: v jug bandoch sa hrávalo obvykle na tom, čo bolo lacné a často aj podomácky vyrobené. Zvlášť ma zaujala rytmika: baskanister, džbán a rumpľa, na ktorej sa hralo príborovými vidličkami. Druhá pesnička Mreže pochádzala už z autorskej dielne frontmana kapely, hlavného autora jej repertoáru. Hudba bola bezprostredná, energická a táto skladba patrí k tým bluesovkám, ktoré znejú naozaj veselo. Nie nadarmo otvára debutový eponymný album Veteránov zo Salon Doré, vydaný v lete tohto roku. Z neho je aj pesnička Dobro Blues, zložená na počesť rodáka z Dolnej Krupej Jána Dopjeru (Johna Dopyeru). Ten sa preslávil v USA ako vynálezca rezofonických gitár, konkrétne aj gitary zvanej dobro. Ján Litecký-Šveda st. k tejto skladbe pridal aj príbeh, ako sa život občas pripodobňuje umeniu: krátko po tom, čo ju zložil a Dolnú Krupú v jej texte prirovnal k Mississippi, kde „mútna voda berie brehy“, rozvodnený potok v Dolnej Krupej takmer odniesol krčmu. Tá zhodou okolností patrila manažérovi kapely Víťazný traktor. Skladba sa mi páči, len škoda, že v nej nikto nehral na dobre. Pôsobivo v nej však znel výrazný hlas frontmana a jeho slajdovanie na gitare, a tiež jemný zvonivý zvuk mandolíny Juraja „Duru“ Turteva. Ten si na koncerte zahral nielen na dvanásťstrunovej mandolíne, ale aj na gitare. Zaspieval si v skladbách The Moon Is Full, Je to fajn (Georgia Jelly Roll) a Walk On. K poslednej menovanej Juraj „Dura“ Turtev doložil, že ju s priateľmi hrával ešte kedysi u Adriána Pullmanna v kultúrnom dome. Adrián Pullmann ich objavil ako hudobníkov a posunul ich ďalej. A teraz bol prítomný aj v publiku na Blues Moods 2021. Členom kapely Veteráni zo Salon Doré je okrem iných aj Peter Stojka, vedúci sekcie blues Trnavskej hudobnej spoločnosti, o. z. Skladby usilovne obohacoval peknými harmonikovými sólami. Veteráni zo Salon Doré zahrali niektoré pesničky, ktoré sa nachádzajú na ich albume, ale aj také, ktoré na ňom nie sú. To vraj preto, aby poslucháči zistili, že všetky tie pesničky sú dobré, no tie na albume sú predsa len o čosi lepšie. Iko-Iko bola výletom do New Orleans, avšak so slovenským textom. Pri pesničke Skús zastaviť pokrok mi napadlo: keby už tú potvoru koronu dokázal ktosi zastaviť! Po pesničke Dark Road sme sa z bavlníkových plantáží preniesli na slovenskú dedinu so skladbou Princezná na hrášku. Zazneli i spirituály: Slávny deň (I´ll Be Rested (When The Roll Is Called)) a Čierny kôň (When The Saints Go Marching In), ktorý je u nás známy skôr z oblasti tradičného jazzu, už od 60. rokov 20. storočia. Po tejto skladbe Ján Litecký-Šveda st. predstavil členov kapely, a osobitne „domáceho pána, ktorý celý koncert spískal“ – Petra Stojku. Skladbou na rozlúčku bola klasika, bluesový evergreen, tiež pretextovaný do slovenčiny: Feferónky.
Následne Peter Stojka poďakoval zvukárom, podporovateľom, kapele i obecenstvu, vďaka ktorým sa festival mohol konať a vydaril sa. Dodal, že vo vestibule je možnosť zakúpiť si cédečká Veteráni zo Salon Doré, ako aj festivalové tričká. Navyše, Pavel Sojka, tajomník Slovenskej bluesovej spoločnosti, mal so sebou aj svoj čarovný bluesový kufrík s bohatou ponukou ďalších cédečiek.
Publikum, natešené zo živej hudby, však nechcelo hudobníkov pustiť z pódia, a tak, už zase oblečení do kožených kabátov, museli pridávať. Prídavky boli napokon až dva: poetická i rezká pesnička Struny dažďa a nová pesnička Blues zelenej vrtule.
Peter Stojka na záver zdôraznil, že dúfa, že sa všetci uvidíme na festivale Blues Moods aj na budúci rok. I ja dúfam, pretože na hudobné podujatia určite plánujem chodiť aj naďalej. Sebe pre radosť a korone na zlosť. Ako spieva Juwana Jenkins (ktorá s veľkým úspechom vystúpila na Blues Moods 2018): The Blues Keeps You Alive.
Ružena Šípková
