Vláda schválila návrh zákona o centrálnom registri účtov

MV SR |MM|   Povinnosť vybudovať centrálny register účtov nám vyplýva z európskych smerníc upravujúcich predchádzanie využívania finančných systémov na pranie špinavých peňazí a a pre tento účel upravujúcich pravidlá využívania finančných a iných informácií. EÚ totiž do budúcnosti ráta s medzinárodným prepojením centrálnych registrov svojich členov.

Návrh zákona z dielne ministerstva vnútra upravuje práva a povinnosti súvisiace s prevádzkou registra účtov, ktorý oprávneným orgánom verejnej moci umožní rýchly elektronický prístup k týmto informáciám.

„To, že centrálny register účtov dodnes nemáme, hodnotil výbor Rady Európy MONEYVAL ako významnú prekážku pri dosahovaní potrebnej úrovne efektívnosti  finančného vyšetrovania OČTK. Už niekoľko rokov je známe, že je to vyhodnotené aj ako zraniteľnosť v rámci hodnotenia rizík legalizácie príjmov trestnej činnosti a financovania terorizmu v našich podmienkach,“ uviedol minister vnútra Roman Mikulec.

Boj proti korupcii a praniu špinavých peňazí sú prioritnými oblasťami ministerstva vnútra v rámci Plánu obnovy a odolnosti. „Vzniknú nové oddelenia finančného vyšetrovania. Ich pôsobnosť samozrejme musí mať silnú oporu v legislatíve, preto sme vyvinuli značné úsilie dohodnúť sa na znení zákona o centrálnom registri účtov,“ doplnil Roman Mikulec.

Náklady na zriadenie registra majú byť tiež  financované z plánu obnovy. Správcom registra bude ministerstvo financií, do prevádzky ho uvedie 1. januára 2023. Podrobnosti o prihlasovaní a zasielaní dát do registra upraví všeobecne záväzný predpis, ktorý rezort financií vydá v lete 2022.

Zriadením centrálneho registra sa dosiahne rýchly, bezpečný a pritom jednoduchý spôsob získavania informácií o majiteľoch či disponentoch bankových a platobných účtov, bezpečnostných schránok a o konečných užívateľoch výhod. Súčasný spôsob získavania informácií trvá aj niekoľko týždňov, čo predlžuje jednotlivé konania či procesy pre OČTK a môže viesť až k ich zmareniu. Využitie dát z registra bude predpokladom pre následné zaistenia majetkov a výnosov pochádzajúcich z trestnej činnosti ako aj pre účinné predchádzanie, odhaľovanie a vyšetrovanie organizovanej trestnej činnosti, korupcie, legalizácie výnosov z financovania terorizmu a daňových únikov.

Banky budú povinné elektronicky zapisovať údaje do registra účtov na dennej báze a takisto budú zodpovedné za ich správnosť a úplnosť. Nesplnenie si tejto povinnosti bude správnym deliktom, za ktorý bude možné uložiť pokutu do výšky pol milióna eur.

Nový zákon si vyžiada zmeny aj v ďalších právnych predpisoch

Mení sa definícia neobvyklej obchodnej operácie v zákone č. 297/2008 o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a ochrane pred financovaním terorizmu, a to tak, aby banky nahlasovali aj obchody, pri ktorých existuje odôvodnený predpoklad, že výnosy z nich nielen boli či budú použité na financovanie trestnej činnosti, ale aj súvisia s trestnou činnosťou. Okruh politicky exponovaných osôb sa rozšíri o súrodencov ľudí, ktorí zastávajú významnú verejnú funkciu. Takisto pribudne povinnosť dôkladnejšieho preverenia konečného užívateľa výhod a tiež sa určí okruh údajov, ktoré budú musieť povinné osoby uchovávať pre prípadné spätné rekonštrukcie trestných činov.

V zákone č. 483/2001 o bankách sa v súvislosti s prevádzkou centrálneho registra účtov upravuje prelamovanie bankového tajomstva a to vo vzťahu ku Kriminálnemu úradu finančnej správy, ktorý bude poskytovať informácie Európskemu úradu proti podvodom /OLAF/. V tejto súvislosti finančnej správe pribudne povinnosť poskytovať OLAF všetky informácie o bankových účtoch vyžiadané na účely finančného vyšetrovania. Spôsob výmeny týchto informácií bude upravený novelou zákona č. 35/2019 o finančnej správe. V zákone č. 566/2001 o cenných papieroch sa v súvislosti s prevádzkou registra upravuje poskytovanie údajov o majiteľoch cenných papierov.

Účinnosť zákona o centrálnom registri účtov sa navrhuje od 1. mája 2022.