Stanovisko Ministerstva vnútra k novinárke Hospodárskych novín Jane Šimíčkovej

MV SR |MM|  Ministerstvo vnútra SR sa opakovane ohradzuje voči snahám novinárky Hospodárskych novín Jany Šimíčkovej nepresným a z kontextu vytrhnutým informovaním skresľovať objektívne skutočnosti a zavádzať tým verejnosť. Novinárka dlhodobo nedodržiava princípy objektivity a nestrannosti, ktoré sú základom profesionálnej práce novinára.

Vo štvrtok 29. júla redaktorka Hospodárskych novín zaslala na tlačový odbor Ministerstva vnútra mail: Dobrý deň, vzhľadom na aktuálne dianie si dovoľujem obrátiť sa na pána ministra s otázkami , ktoré sa týka konania policajného prezidenta Petra Kovaříka ktorý minulý týždeň prerušil zásah špecializovaného tímu na zadržanie troch obvinených podozrivých z krivej výpovede. Peter Kovařík tento zásah prerušil, čo dôvodil aj slovami:  ,,…V čase zásahu som bol požiadaný, aby som preveril zákonnosť zásahu…“ Požiadal minister vnútra Roman Mikulec policajného prezidenta, aby uvedený zásah preveril? Ak áno, prečo tak urobil? Kedy presne tak urobil? Na základe čoho dal pán minister zásah preveriť? Ako sa pán minister o zásahu dozvedel? Má policajný prezident dôveru ministra vnútra?

Redaktorka Hospodárskych novín dostala od riaditeľky tlačového odboru MV SR odpoveď, v ktorej bola vzhľadom na predošlé negatívne skúsenosti s jej interpretáciou faktov vopred požiadaná o správnosť a korektnosť informovania:

Minister vnútra žiadny pokyn prezidentovi Policajného zboru nevydal. Vzhľadom na to, že sa priamo na ministra vnútra obrátili viacerí novinári, ktorí od skorých ranných hodín monitorovali situáciu pred inšpekciou (a na ministra vnútra sa obracali s otázkami, prečo z inšpekcie vyrážalo 20 policajtov a vyšetrovateľov a pod.),minister vnútra požiadal dočasne povereného riaditeľa ÚIS, aby preveril situáciu pred budovou inšpekcie. Po tom, ako bolo zistené, že je realizovaná akcia ÚIS, na ktorú bola nasadená zásahová jednotka ÚHCP Sobrance (pričom tento útvar spadá pod PPZ), požiadal aj policajného prezidenta o preverenie okolností ich nasadenia, vzhľadom na to, že dočasne poverený riaditeľ ÚIS o okolnostiach ich nasadenia nemal žiadnu vedomosť.

Áno, prezident Policajného zboru má dôveru ministra vnútra.

Pre upresnenie a správnosť Vašej otázky ako aj korektné informovanie dodávam, že:

Prezident Policajného zboru nezastavil činnosť tímu vyšetrovateľky, ale len činnosť zásahovej jednotky, ako jednej z častí tímu. Vedúca tímu mala na vykonávanie zadržiavacích úkonov vyčlenené adekvátne sily a prostriedky Úradu inšpekčnej služby. Ich činnosť nebola rozhodnutím prezidenta žiadnym spôsobom ovplyvnená.

Výsledkom práce novinárky Šimíčkovej je však bohužiaľ opäť nevyvážený, no najmä zavádzajúci článok, ktorý dezinterpretuje skutočnosti už v samotnom titulku: „Mikulcovo priznanie v kauze zmareného zásahu. Vysvitlo, že Kovařík konal na jeho žiadosť“. Redaktorka bez akýchkoľvek dôkazov presvedčivo hovorí o tom, že policajná akcia bola „zmarená“ a „akciu mal svojím rozhodnutím zmariť Policajný prezident“ hoci v stanovisku MV SR sa explicitne píše, že „Prezident Policajného zboru nezastavil činnosť tímu vyšetrovateľky, ale len činnosť zásahovej jednotky, ako jednej z častí tímu. Vedúca tímu mala na vykonávanie zadržiavacích úkonov vyčlenené adekvátne sily a prostriedky Úradu inšpekčnej služby. Ich činnosť nebola rozhodnutím prezidenta žiadnym spôsobom ovplyvnená.“

Uvedený článok obsahuje množstvo ďalších zavádzajúcich informácií, z čoho vyvstávajú len dva závery. Novinárka nedokáže pracovať s informáciami a faktami a nerozumie stanoviskám, ktoré sú jej zasielané, alebo ide o účelovú manipuláciu s verejnou mienkou.

Voči novinárskej práci Jany Šimíčkovej sa v uplynulých dňoch ohradil aj Úrad špeciálnej prokuratúry, ktorý rovnako uviedol, že „vo svojich článkoch opakovane útočí na Úrad špeciálnej prokuratúry. Veľmi nás mrzí, že sa niektorí novinári rozhodli hrať mediálne hry, založené na očividných klamstvách a intrigách. Úrad špeciálnej prokuratúry sa dôrazne ohradzuje voči spôsobu práce niektorých novinárov, ktorí sa venujú citlivým kauzám.“

Ministerstvo vnútra SR zváži ďalšie kroky voči redaktorke HN Jane Šimíčkovej, vrátane miery a rozsahu komunikácie tlačového odboru s uvedenou novinárkou.

– – –

Nestáva sa často, aby sa Ministerstvo vnútra SR muselo opakovane ohradiť voči konkrétnym novinárom a ich práci. Prácu novinárov si úprimne vážime a považujeme ju za mimoriadne dôležitú. Napokon, nebolo to tak dávno, keď doslova suplovali bezpečnostné zložky tohto štátu. Zašlo to tak ďaleko, že museli vyhasnúť životy dvoch nevinných mladých ľudí, novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. V spoločnosti sa udiali obrovské zmeny, ktoré ovplyvnila táto tragédia. Zmenu kurzu dejín Slovenskej republiky paradoxne nezačal politik alebo politická strana, ale Ján Kuciak, novinár, človek, ktorý hľadal pravdu a chcel pre túto krajinu spravodlivosť.

Mrzí nás, že nie všetci vnímajú prácu novinára ako poslanie a hazardujú so zodpovednosťou, ktorú majú pri dohliadaní na spoločenské dianie. Novinárka Jana Šimíčková z Hospodárskych novín dlhodobo a pravidelne svojím nepresným a z kontextu vytrhnutým informovaním skresľuje objektívne skutočnosti a zavádza verejnosť. Svojou neprofesionálnou prácou, ktorá je v príkrom rozpore s Etickým kódexom novinára pritom neznižuje iba svoju profesionálnu povesť, ale aj hodnovernosť média, v ktorom je zamestnaná.

Ministerstvo vnútra je presvedčené, že Jana Šimíčková systematicky nerešpektuje niekoľko bodov Etického kódexu novinára, ktorý ako hlavné zásady novinárskej práce definuje nestrannosť, vyváženosť, objektivitu, čestnosť, pravdivosť, zodpovednosť a dôsledné overovanie faktov. Novinárka buď nedokáže pracovať s informáciami, faktami a nerozumie stanoviskám, ktoré sú jej zasielané alebo, v horšom prípade, ide o účelovú manipuláciu s verejnou mienkou. Nasvedčujú tomu aj posledné dva články venované manažmentu a vedeniu Prezídia Policajného zboru, konkrétne: „Policajné prezídium má nového odborníka. Hamran ho prijal na tlačový odbor, kde poberá plat ako šéf NAKA“ a „Morálny kompas šéfa polície: Na dovolenku cestoval v luxusnej, štátom zapožičanej limuzíne. Aj so svojou podriadenou.“

V prípade článku „Policajné prezídium má nového odborníka. Hamran ho prijal na tlačový odbor, kde poberá plat ako šéf NAKA,“ ide o tendenčný nadpis, ktorý má za cieľ vyvolať vášne a pocit, že nové vedenie PZ výrazne zvýhodňuje prichádzajúcich zamestnancov. Riaditeľ komunikačného odboru má podstatne nižší plat ako riaditeľ NAKA, ale o pravdu pani Šimíčkovej nešlo ani v tomto prípade. Verejnosť sa ju dozvie len v prípade, ak má prístup k platenému obsahu HN. Až v uzamknutej časti článku totiž novinárka píše o základnej platovej triede, ktorú majú spomínaní riaditelia rovnakú, tá je však len jednou z viacerých zložiek výsledného platu. To však už zrejme nie je podstatné.

V článku „Morálny kompas šéfa polície: Na dovolenku cestoval v luxusnej, štátom zapožičanej limuzíne. Aj so svojou podriadenou“ píše o dočasne poverenom policajnom prezidentovi Štefanovi Hamranovi, viceprezidentovi policajného zboru Damiánovi Imrem a ich kolegyni z Útvaru osobitného určenia. Považujeme za neprijateľné, aby bola do článku menovite včlenená aj civilná zamestnankyňa Útvaru osobitného určenia bez jej predošlého súhlasu. Slová ako etika a morálka, na ktoré sa Jana Šimíčková vo svojich článkoch odvoláva (keďže právne ani iné pochybenia nenachádza), v jej prípade vyznievajú nedôstojne, nedôveryhodne a bulvárne. Považujeme za neprijateľné, aby bol v demokratickej krajine policajný prezident, či iní zamestnanci ministerstva vnútra vystavení verejnému pranieru za to, že odcestoval na dlhodobo plánovanú dovolenku, na ktorej absolvoval aj niekoľko pracovných stretnutí a ktorú si hradil z vlastných financií. S ohľadom na bezpečnostnú situáciu a povahu práce, ktorú vykonáva, má na uvedené vozidlo nárok. Rovnako ako mnohí ďalší štátni zamestnanci v súlade s internými predpismi.

Je zaujímavé, že pani Šimíčkovú v rámci jej snahy o objektívne informovanie nezaujímalo, aké vozidlá užívali predošlí policajní prezidenti či viceprezidenti. Absolútnu bodku za tendenčnosťou tohto článku dáva aj výber respondenta, ktorý má jedinú úlohu – potvrdiť Šimíčkovej snahy o vyvolanie dojmu z papalášizmu. Peter Krajčírovič ako bývalý riaditeľ Úradu na ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií odišiel z funkcie a následne aj z PZ za mimoriadne zvláštnych okolností po niekoľkonásobnom profesnom zlyhaní a pochybností súvisiacich s kauzou únosu Vietnamca. Aj po svojom odchode z funkcie v úrade vyvolával napätie ako riaditeľ osobnej a technickej ochrany. Takéto spracovanie informácií a výber respondentov jednoznačne vyvoláva otázky o morálnom kompase samotnej novinárky, nie objektov jej intenzívneho záujmu.

Zároveň, je otázne, či uvedená novinárka nie je, vzhľadom na jej verejne známu minulosť, v konflikte záujmov. Ako je uvedené v Etickom kódexe novinára: Ak sa ocitne v konflikte záujmov, najmä ak pracuje na téme, ktorá sa týka alebo môže týkať samého novinára, blízkych osôb novinára, ekonomických záujmov novinára, informuje o tejto skutočnosti svoju redakciu. To sa však zrejme nestalo.

Z dôvodov uvedených v stanovisku Ministerstvo vnútra SR do budúcna prehodnotí mieru a rozsah informovania novinárky.