Čítam – tu na Facebooku – a neverím vlastným očiam: na jednej strane ľudia dávajú aj to posledné zo seba, aby poskytli núdznym z Východu tu ubytovanie, tam dopravu, vyjadrujú podporu, súcit či elementárnu ľudskosť. S dojatím si uvedomujem, koľkých osobne poznám, či už od školy, z ulice, zo všakovakých križovatiek života, kde sa nám boli cesty preplietli.
A na druhej strane – a tiež ich osobne poznám – sú takí, čo si idú priam žily podrezať, len aby vyplavili, a to do ostatnej kvapky zo seba, iba zlobu, hlúpstvo nesmierne, ľudskú nenávisť. Prašivinu.
Už nemám zľutovania pre nich. Aj keď som to nikdy na Facebooku nerobil, lebo som bol presvedčený, že pestrosť/diverzita je hnacím motorom v živočíšnej ríši, uvedomujem si, že v ríši sociálnej to neplatí, resp. že niektoré mentálne produkty musia mať svoju hranicu.
A tak s láskou k blížnemu, bez kúska osobnej nenávisti, ale prášim ten hojne zavšivavený koberec. Tak ako kedysi pod blokom na prašiaku s prakerom, z ktorého len tak triesky lietali, a posielam zloborov do virtuálneho zatratenia. Zlobor je zlý človek. Idem profil za profilom, a aby som nikomu neukrivdil, neublížil, prečítam, zvážim, a s láskou trhám ‚brudnu burinu‘, ako keď plejem na záhrade, a spokojne sa rozhliadam po obrobenom poli.
Vašečka to krásne povedal o Pellegrinim – parafrázujem – že aj šnúrky na lakovkách si to dokáže zaviazať, aj si drahý oblek vybrať, zaodiať sa doň, aj šoférovať drahé auto vie, aj používať smartfón či blýskavý laptop. Ale inak že je neuveriteľne prázdny. Ako Scheisskopfov dutý čokoládový vojačik. Nemá priestor pre hodnoty ten chlap v sebe, nemá názor, postoj, nič, čo sa cení, keď človeka vytiahnu ostatný raz na máry. Vajatavec. Kam vietor, tam plášť. Alebo taký Chmelár, čo má v hlave kopu múdrosti a ani zamak rozumu. Pre Blahu, Fica, Danka, Čarnogurského a ďalších – z ešte hlbších etáží suterénu – by mala podľa mňa zoologická veda vyčleniť novú taxonomickú kategóriu, lebo to, čo minimálne na Facebooku produkovali doposiaľ, a stále produkujú, sa vymyká tomu ako chápeme náš vlastný ľudský druh.
Pamätám si časy veľkého jarného upratovania. Všetci susedia z dlhočizného bloku zišli dolu – my deti s nimi – a vyprášili sídlisku kožuch. Všetok ten bordel. A starý muž zo Siedmich statočných by vtedy povedal:
„Jste jako ten vítr, co se prožene krajem a pak…..letí dál. Vaya con Dios!“
————
(The Magnificient seven, 1960)
„Rusko, práve tak ako Ukrajina, je obrovská krajina s bohatou históriou a hrdými ľuďmi. Ruskí básnici, umelci a spisovatelia, práve tak ako ukrajinskí, formovali našu kultúru, a ruskí vojaci bok po boku s nami bojovali proti fašizmu. Ale to, čo predvádza Putin, vedie k úplnej izolácii Ruska, ktorému sa bude vyhýbať zvyšok medzinárodného spoločenstva, ktoré zasiahnu rozsiahle ekonomické sankcie, a ktoré bude čeliť zbytočnej a krvavej vojne, a tá si už teraz vyžiadala množstvo životov na strane nevinných Ukrajincov a takisto vašich – ruských – vojakov, čo už nikdy neuvidia svoje rodiny. A preto sa obraciam k mojim ruským priateľom: ja neverím, že táto vojna sa deje vo vašom mene!“
————-
Boris Johnson, britský premiér
26.2.2022
