Dúfanie jazzových fanúšikov sa stalo skutočnosťou: po minuloročnom online Winter JazzFeste Trnava 2021 sa tohtoročný, už VII. ročník tohto zimného jednodňového festivalu uskutočnil naživo, hoci s istými pandemickými obmedzeniami. Winter JazzFest Trnava 2022 zorganizovali Bemykey Music a Trnavská hudobná spoločnosť, o. z. a konal sa, ako je už zvykom, v hlavnej sále kultúrneho centra Malý Berlín. Ten slávny deň nastal 25. februára.
Winter JazzFest Trnava 2022 z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Festival bol tiež realizovaný s finančnou podporou Mesta Trnava a Trnavského samosprávneho kraja.
Keď som s predstihom pricestovala do Trnavy, krátky čas poletovali drobné vločky snehu. Trnavské ulice sa mi však napriek chladu zdali priateľské ako vždy. V podvedomí som však cítila obavy. Veď neďaleko našich hraníc sa rozhorel vojnový konflikt a okrem toho pandémia koronavírusu zrejme ešte stále nepovedala posledné slovo. Bolo to v príkrom rozpore s radosťou a rozptýlením, ktoré ma čakali. V Malom Berlíne som však prišla na iné myšlienky. Hlavnú sálu zaplnilo obecenstvo rôzneho veku, hladné po hudbe.
Festival sa začal o 19.45 hod. Všetkým prítomným sa prihovoril gitarista, vedúci sekcie jazz Trnavskej hudobnej spoločnosti, o. z. a organizátor festivalu Michal Bugala. Začal slovami, aká je to radosť znova stáť na pódiu. Tiež vyzdvihol význam pozitívneho myslenia a pozitívnych zážitkov v ťažkej dobe.
Michal Bugala dlho nerozprával a pozval na pódium prvých účinkujúcich: Sisa Michalidesová Band. Táto medzinárodná zostava vynikajúcich hudobníkov sa stretla po dlhom čase. Tvorili ju: Sisa Michalidesová – kompozície, flauta, Piotr Wyleżoł – klavír, klávesy, Kornél Fekete-Kovács – krídlovka, Tomáš „Kaštan“ Baroš – kontrabas, Marián Ševčík – bicie a Peter Preložník – klávesy. V roku 2017 nahrali (ešte s dvoma ďalšími hudobníkmi) album Chloe, ktorý je projektom flautistky a hudobnej skladateľky Sisy Michalidesovej. Tá sa pri písaní skladieb jednak inšpirovala postavou Chloe z divadelnej hry Silent Rhapsody (napísanej na námet knihy Sisy Michalidesovej Sisa a Sivý holub) a jednak hrôzostrašnými mexickými legendami, ktoré jej rozprával Mexičan – jej synovec.
Na Winter JazzFeste Trnava 2022 zaznela väčšina skladieb z albumu Chloe. Sisa Michalidesová mala na starosti sprievodné slovo a k skladbám povedala i viaceré strašidelné podrobnosti. Uvažovala som, čím je táto téma pozitívna, a rýchlo som na to prišla: predsa tým, že podľa všetkého ide len o legendy. Realita je často strašidelnejšia. Obecenstvo si v každom prípade vystúpenie užívalo a sóla i celé skladby odmieňalo veľkým potleskom. Skladba La Llorona sa začínala lyrickými melancholickými tónmi klavíra, no neodvrátiteľne gradovala. Zneli osudové tóny krídlovky, kvíliaca flauta i sólo kontrabasu, ktoré priam búšilo do spánkov. V skladbe Brujas znova hra všetkých hudobných nástrojov budovala napätie. Sólo klavíra bolo tichom pred búrkou alebo akoby kvapkala voda na ľad. Hudba mala v sebe nepokoj, ťaživosť i prenikavosť. Zádumčivú skladbu Chloe And Elf venovala Sisa Michalidesová dnešnej tmavej Ukrajine. Na pódium svietili modré a žlté reflektory. V skladbe ma zaujala napríklad rázna hra rytmiky a majestátny zvuk klávesov Petra Preložníka. Trochu veselšie znela skladba Chupacabras. Ako aj v ostatných skladbách, i tu na mňa zapôsobil pekný súzvuk krídlovky a flauty. Tóny klávesov Petra Preložníka boli priam prízračné a Piotr Wyleżoł zahral na klávesoch pulzujúce sólo sprevádzané mocnou rytmikou. Vystúpenie Sisa Michalidesová Bandu zakončila nádej – skladba Fly Chloe, Fly! Je o Chloe, ktorá bola v pekle, a vyšla z neho do života. Skladbu ozdobilo napríklad povznášajúce sólo klavíra a hra na kontrabase slákom. Záver patril nežnému triumfu flauty. Po klaňačke a mohutnom potlesku nasledovala polhodinová prestávka.
Po nej festivalové pódium ovládol multižánrový hudobný projekt Triple Jump, ktorý v súčasnosti pripravuje svoj debutový album. Triple Jump tvoria traja znamenití hudobníci a producenti: gitarista a hudobný skladateľ Michal Bugala, bubeník a reper Dávid Hodek a basgitarista, klávesista a spevák Richard Csino. Do hlavnej sály Malého Berlína priniesli rezkú, rytmickú a skvele groovujúcu hudbu. Nad precíznou prácou rytmiky sa vznášali expresívne gitarové sóla – niekedy melodické a spevné, niekedy ako z vesmíru. Všetci traja hudobníci si aj umiernene zaspievali, svoju hru prežívali naplno a výborne sólovali, na čo obecenstvo reagovalo poriadnym potleskom, miestami aj pochvalným pískaním a pokrikmi. Často to bola šialená jazda, dávajúca možnosť zabudnúť na tiesnivú prítomnosť. Hudobníci si tiež uctili pamiatku amerického hudobného producenta, známeho ako J Dilla, ktorý zomrel v roku 2006. Na jeho počesť zahrali skladbu Climax. Richard Csino v nej hral na klávesoch a Dávid Hodek bubnoval i repoval. Vprostred skladby nastal veľký rozruch, nadšenie a potlesk: na pódium prišla vzácna hostka zostavy Triple Jump – anglická speváčka pôvodom z Ameriky Vula Malinga. Spevom sa hneď pridala k hudobníkom. Vula je skutočná spevácka diva: počas svojej doterajšej kariéry spolupracovala s mnohými význačnými britskými i americkými hudobnými osobnosťami ako sú napr. Quincy Jones, Lalah Hathaway, Robert Glasper či kapely Incognito a Basement Jaxx. Vula sa predstavila trnavskému publiku nielen ako virtuózna speváčka, ale aj ako výrečná zabávačka – zdalo sa, že je nezastaviteľná. S temperamentom a bezprostrednosťou povzbudzovala obecenstvo k väčšej aktivite a ľudí ľahko strhla na svoju stranu. Netajila sa tým, že je aj autorka skladieb. Z jej tvorby zazneli napríklad skladby Dreaming či Brand New. Druhú spomínanú napísala pre speváčku Lalah Hathaway a táto skladba sa ocitla na albume, ktorý v roku 2017 získal cenu Grammy za najlepší R & B album. Publikum čoskoro lúskalo prstami, tlieskalo do rytmu. Triple Jump a Vula evidentne našli záľubu v spoločnom hraní, boli sme svedkami mnohých silných momentov, ako napr. vzletného sóla Michala Bugalu či Vulinej hry na perkusiách počas sóla basovej gitary. Na počesť Michaela Jacksona zaznela skladba I Can´t Help It s klávesmi Richarda Csina a energickým sólom Dávida Hodeka na bicích. Po každej skladbe sa ozýval obrovský potlesk. Po tom, čo Michal Bugala poďakoval poslucháčom, že na festival prišli i v týchto neistých časoch, nasledovala ešte posledná skladba, v refréne ktorej spievala Vula slovenské slovo „ďakujem“. Väčšina ľudí z publika bola na nohách, tancovali, tlieskali s rukami nad hlavami a veselo pokrikovali. Napokon prišiel na pódium bubeník Gabo Vohlárik a hral na tamburíne. Účinkujúci i obecenstvo sa zaslúžili o výborný, takmer extatický záver.
Ako povedal Michal Bugala, organizátorom išlo hlavne o to, aby obecenstvo malo radosť. Skutočne, ľudia sú už unavení a znechutení z toho, čo sa dialo v predošlých dvoch rokoch, a nevyhnutne si potrebujú „dobiť baterky“, aby mohli kráčať ďalej v ústrety budúcnosti, ktorá zrejme zase nebude ružová. Winter JazzFest Trnava 2022 bol poslom hudobnej nádeje a potešenia. Za to mu patrí vďaka.
Ružena Šípková