Vicepremiérka Remišová hodnotí dva roky od nástupu vlády

MIRRI |MM| Rozbehli sme reformy, ktoré Slovensko dlho potrebovalo – eurofondy bez zbytočnej byrokracie, férová podpora regiónov aj fungujúce a bezkorupčné štátne IT

Bratislava, 21. marec 2022 – Menej byrokracie a viac férovosti v eurofondoch, fungujúce štátne IT bez korupcie a adresnejšia pomoc pre regióny. Tak hodnotí dva roky po voľbách zásadné zmeny na Ministerstve investícií, regionálneho rozvoja  a informatizácie SR (MIRRI SR) vicepremiérka Veronika Remišová.

„Pandémia COVID-19, byrokracia v eurofondoch a ich pomalé čerpanie, obrovský investičný dlh v regiónoch, ale tiež korupcia v štátnom IT a rastúce hrozby v kyberpriestore – to boli zásadné výzvy, pred ktorými sme stáli v marci 2020, keď sme vstupovali do vlády. Sľúbila som, že zavediem zmeny, ktoré prinesú transparentnosť do systému verejných financií a zásadne prispejú k zníženiu korupcie a byrokracie. Po dvoch rokoch na čele Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR môžem konštatovať, že sa nám podarilo presadiť mnohé dôležité zmeny, z ktorých viaceré boli revolučné – a to ako v oblasti eurofondov, tak aj v regionálnom rozvoji a informatizácii,“ zhodnotila vicepremiérka Veronika Remišová dva roky od nástupu do úradu.

EUROFONDY – BOJ O KAŽDÉ EURO

Jedným z najväčších problémov boli podľa ministerky Remišovej eurofondy. Po šiestich rokoch tohto programového obdobia neboli bývalé vlády schopné využiť ani len tretinu z 15,3 miliardy eur, ktoré Slovensko od EÚ dostalo. Navyše, stovky miliónov eur museli bývalé vlády vracať do Bruselu ako korekcie a pokuty za chyby v riadení eurofondov.

„Eurofondy tu nie sú na to, aby financovali oligarchov, ale musia slúžiť výlučne na zlepšovanie života ľudí na Slovensku, na podporu pracovných miest, na lepšiu infraštruktúru, školy, nemocnice, ale aj zdravšie životné prostredie. Od nástupu do úradu sme vyhlásili boj o každé euro, ktoré môže pomôcť Slovensku. Preto sme zaviedli 5 antibyrokratických balíčkov a vďaka desiatkam zjednodušení a zmien sa nám zásadným spôsobom podarilo zlepšiť čerpanie eurofondov. Od nástupu našej vlády v marci 2020 sme čerpanie zlepšili o 3,5 miliardy eur a Slovensko poskočilo v čerpaní z 27. na 22. miesto,“ zdôraznila.

Pomoc v boji s koronakrízou

Veľkým prínosom pre Slovensko bolo, že na návrh vicepremiérky Remišovej Európska komisia súhlasila s využitím vyše 1,1 miliardy eur z eurofondov na boj s následkami pandémie a na podporu najviac zasiahnutých oblastí – zdravotníctva, školstva a zamestnanosti.

Eurofondy smerovali na podporu:

• udržania zamestnanosti (kurzarbeit): 410,3 milióna eur
• zdravotníckeho systému: 204,3 milióna eur
• mikro, malých a stredných podnikov: 330,2 milióna eur
• zložiek integrovaného záchranného systému: 51 miliónov eur
• iných opatrení: 109,3 milióna eur

„Zároveň sa nám na zmiernenie dopadov pandémie podarilo s Európskou komisiou vyrokovať aj dodatočné zdroje z protikrízového balíka REACT-EU vo výške viac ako 745 miliónov eur,“ doplnila ministerka investícií.

Nové eurofondy

Ministerstvo investícií zastrešuje tiež prípravu na čerpanie nových eurofondov pre programové obdobie 2021 – 2027. Pripravilo strategické dokumenty – Partnerskú dohodu a Program Slovensko – podľa ktorých bude Slovensko čerpať takmer 13 miliárd eur. Vďaka výraznej redukcii počtu riadiacich aj sprostredkovateľských orgánov sa celý proces čerpania eurofondov zjednoduší, zefektívni, zrýchli a odbúra sa zbytočná byrokracia. „Ide o najväčšiu revolúciu v eurofondoch za 20 rokov. Do ich prípravy sme navyše prvýkrát v histórii zapojili odborníkov zo štátnej správy a samosprávy, socio-ekonomickej sféry, záujmových združení, mimovládok aj akademického sektora. Aktuálne vedieme náročné rokovania s Európsku komisiu, aby sme obhájili svoje národné priority. Samozrejme, Program Slovensko už bude zohľadňovať aj aktuálne dianie na Ukrajine, napríklad v súvislosti s podporou utečencov a so zvýšením energetickej sebestačnosti Slovenska,“ povedala Remišová. Pre nové eurofondy MIRRI SR pripravilo nový zákon, ktorý NR SR schválila 16. marca 2022.

PODPORA REGIÓNOV

V októbri 2020 prešiel pod MIRRI SR Integrovaný regionálny operačný program (IROP), ktorý dovtedy spadal pod rezort pôdohospodárstva. „V tomto kľúčovom eurofondovom programe pre rozvoj regiónov sme okamžite zaviedli krízový manažment a balík vyše 40 opatrení, vďaka ktorým sme zrýchlili a zlepšili čerpanie a prijímateľov odbremenili od zbytočnej byrokracie. Vďaka tomu z programu IROP už dva roky neprepadlo ani euro,“ uviedla ministerka.

Z programu IROP šlo na podporu regiónov za dva roky celkovo 410 miliónov eur, z toho napríklad:

• takmer 94 mil. eur na rekonštrukcie a budovanie ciest II. a III. triedy
• 40 mil. eur na podporu základných škôl
• takmer 25 mil. eur išlo na podporu materských škôl
• 58 mil. eur smerovalo na podporu cyklodopravy
• 54 mil. eur na podporu environmentálnych a zelených riešení

„Slovensko si pred sebou tlačí veľké investičné dlhy z minulosti. Z eurofondov riešime problémy, ktoré bývalé vlády zanedbávali – cesty, verejnú dopravu či miesta v materských a základných školách.“

Cezhraničná spolupráca

Dôležitým nástrojom na podporu prihraničných regiónov sú tiež programy cezhraničnej spolupráce INTERREG. Od marca 2020 do februára 2022 boli z týchto programov podporené sumou 192 miliónov eur najmä projekty zamerané na ekológiu a udržateľnosť (cyklomosty, cyklochodníky, likvidácia a triedenie odpadu), na záchranu kultúrnych pamiatok, podporu turizmu a regionálnej spolupráce, ale aj projekty zamerané na vedu, výskum či vzdelávanie.

Podpora okresov bez rodinkárstva

Zásadnou zmenou prešlo prideľovanie dotácií pre regióny. Prispela k tomu novela zákona o podpore najmenej rozvinutých okresov z dielne MIRRI SR. Zákon zakladá  transparentný model Riadiacich výborov, v ktorých majú okrem ministerstva investícií svojich zástupcov aj kraje, okresné úrady, mestá a obce najmenej rozvinutých okresov a ďalší sociálno-ekonomickí partneri. Predtým mal hlavnú rozhodovaciu úlohu o pridelení dotácie prednosta okresného úradu.

„Naša novela ukončila prideľovanie dotácií pre regióny po rodinných a kamarátskych linkách, ktoré malo pre región nulový prínos. Priniesla menej byrokracie, väčšiu adresnosť a zároveň pomohla zrýchliť celý proces prideľovania dotácií zo štátneho rozpočtu – od výzvy až po samotnú realizáciu projektu,“ vysvetlila ministerka regionálneho rozvoja.

Na podporu regiónov bolo z dotácií od marca 2020 vyhlásených spolu šesť výziev v celkovej sume takmer 37 miliónov eur. Podporu dostal napríklad amatérsky šport v regiónoch – výzva v objeme 12 miliónov eur smerovala na budovanie nových multifunkčných športových hál v mestách a obciach.

Väčšej finančnej podpory ako v minulosti sa dočkali mimovládne organizácie, ktoré zohrávajú v regiónoch dôležitú úlohu v oblasti verejného zdravia, starostlivosti o kultúrne dedičstvo a životné prostredie. Od marca 2020 doteraz boli vďaka dotáciám podporené sumou 3,2 milióna eur (z toho 1,1 mil. eur bolo určených na zmiernenie dopadov pandémie COVID-19).

Osobitná suma takmer 1,3 mil. bola na zmiernenie dopadov pandémie vyčlenená pre obce a VÚC.

MIRRI SR tiež vyhlásilo historicky prvú výzvu na obnovu miestnych komunikácií a chodníkov v najmenej rozvinutých okresoch. Z takmer 17 miliónov eur si svoje chodníky a cesty opraví až 150 obcí.

„Obce a mestá majú veľké problémy so svojimi miestnymi komunikáciami, ktoré sa nedajú financovať z eurofondov. Obecné cesty a chodníky sú neraz v takom stave, že ohrozujú bezpečnosť a zdravie ľudí. Teší ma, že sme našli riešenie a vďaka výzve si bude môcť opraviť cesty a chodníky desiatky obcí v okresoch Kežmarok, Lučenec, Poltár, Revúca, Rimavská Sobota, Rožňava, Sabinov, Sobrance, Svidník, Trebišov, Veľký Krtíš, Vranov nad Topľou,“ povedala ministerka Remišová.

Granty EHP a Nórska zachraňujú pamiatky

Dôležitým nástrojom na rozvoj regiónov sú popri eurofondoch a štátnych dotáciách aj Granty Európskeho hospodárskeho priestoru a Nórska, ktoré pod MIRRI SR prešli v októbri 2020. Využívajú sa predovšetkým na obnovu pamiatok, rozvoj kultúry v regiónoch, boj proti domácemu a rodovo podmienenému násiliu, ale aj na podporu cezhraničnej spolupráce a občianskych aktivít. Od roku 2020 smerovala z Grantov EHP a Nórska na podporu projektov suma 38 miliónov eur, vrátane takmer 17 mil. eur na záchranu alebo obnovu 20 cenných pamiatok (napr. Draškovičovský kaštieľ v Čachticiach, hrad Beckov, barokový kaštieľ rodiny Motešických v Ladcoch).

INFORMATIZÁCIA

Od marca 2020 sme v štátnom IT rozbehli veľké upratovanie. Štát v minulosti investoval do informatizácie 1 miliardu eur, ale výsledky tomu ani zďaleka nezodpovedali. Projekty veľakrát slúžili len na prelievanie verejných financií do vreciek oligarchov, ako dosvedčujú aj prípady, ktoré dnes vyšetruje Najvyšší kontrolný úrad či dokonca európska prokuratúra.

„Nám sa bezkorupčným a profesionálnym riadením podarilo v štátnom IT ušetriť až 72 miliónov eur, o ktoré predchádzajúca vláda zbytočne navyšovala výdavky na projekty. Vďaka presunu datacentra do nových priestorov sme ušetrili 39,5 milióna eur. Ďalšie desiatky miliónov šetríme dodatkami k zmluvám, ktorými sa nám podarilo vyrokovať férovejšie podmienky a cenu od dodávateľov,“ zdôraznila ministerka.

Veľká antibyrokratická revolúcia

Za kľúčový úspech Remišová považuje odštartovanie veľkej antibyrokratickej revolúcie. Novela zákona zruší celkovo 21 okruhov výpisov a potvrdení, ktoré už občania a podnikatelia nebudú musieť predkladať na úradoch. Prvých 10 sa zrušilo už v januári 2022 (napr. kópia rodného, sobášneho, úmrtného listu, výpis z registra exekúcií, kópia dokladu o pridelení IČO…). Iba za prvé dva mesiace platnosti zákona tak občania a podnikatelia ušetrili už 2,2 milióna eur.

Užitočné appky

Prehľadné aplikácie z dielne štátnej spoločnosti Slovensko IT pomáhajú v čase pandémie ľudom zorientovať sa v opatreniach aj ukladať si dôležité potvrdenia na jedno miesto. Informácie o pravidlách v jednotlivých okresoch poskytla webová aplikácia Covid Automat. Mobilná aplikácia GreenPass na ukladanie informácií o očkovaní, testovaní či prekonaní ochorenia sa s vyše 3 miliónmi stiahnutí zradila medzi najlepšie hodnotené aplikácie na Slovensku.

Boj proti kyberhrozbám a dezinformáciám

Jednou z hlavných tém, ktoré rieši ministerstvo informatizácie, je kyberbezpečnosť.

„Dnes sme svedkami obrovského počtu kybernetických útokov a musíme čo najviac eliminovať možnosti útočníkov, aby využili zraniteľnosť štátnych systémov. V tomto smere je dôležité predovšetkým kvalitne zabezpečená IT infraštruktúra, ale aj pravidelné preškoľovanie zamestnancov inštitúcií,“ uviedla ministerka Remišová.

V októbri 2021 MIRRI SR predstavilo nový systém Achilles, ktorý rieši zraniteľnosti 150 úradov verejnej správy. Vyhľadáva zraniteľnosti služieb dostupných z internetu, na ktoré by ministerstvá či úrady samé neprišli bez toho, aby si zakúpili nákladné komerčné programy.

Zároveň ministerstvo investícií rozbehlo spoluprácu s Centrom NATO pre kybernetickú obranu v Estónsku. „Keďže máme akútny nedostatok skúsených odborníkov, experti NATO vyškolili prvých našich špecialistov a ďalšie školenia sú naplánované tento rok. Zároveň sme vyškolili viac ako tisíc zamestnancov verejnej správy. Z eurofondov sme vyčlenili 13 miliónov eur na zlepšenie kybernetickej a informačnej bezpečnosti štátnych inštitúcií, samospráv, VÚC a zdravotníckych zariadení,“ vymenovala ministerka Remišová.

Na boj proti dezinformáciám a zlepšovanie informačnej gramotnosti zasa MIRRI SR v roku 2021 vyhlásilo výzvu v objeme 120 000 eur a podporilo sedem subjektov, ktoré svoje projekty úspešne realizujú. Ďalšiu výzvu ministerstvo vyhlási na jar.

POMOC UKRAJINE

V súčasnosti je veľkou výzvou pre rezort investícií vojna na Ukrajine a jej následky. „V tejto bezpečnostnej a humanitárnej kríze potrebujú členské štáty ležiace na východnej hranici Únie rýchle a účinné riešenia na pomoc ľuďom utekajúcim pred vojnou. Na ministerskom summite EÚ vo Francúzsku som vyzvala, aby Európska komisia umožnila Slovensku a ďalším štátom využiť eurofondy na riešenie aktuálnej naliehavej situácie, ako aj na dodatočnú pomoc EÚ pre krajiny, ktoré čelia utečeneckej kríze v prvej línii. EÚ musí ukázať, že vieme reagovať rýchlo, pružne a účelne,“ zdôraznila Remišová. Podpora má smerovať do oblasti sociálneho začlenenia, zdravia, vzdelávania, zamestnanosti, bývania, starostlivosti o deti a nevyhnutnej potravinovej a materiálnej pomoci.

Podpredsedníčka vlády ďalej na digitálnom summite EÚ predložila návrh výzvy, ktorá apeluje na spoločný boj proti propagande a vojne v online priestore. Výzvu prijalo všetkých 27 štátov EÚ. „Prevádzkovatelia digitálnych platforiem musia posilniť svoje kapacity, dôsledne overovať informácie a blokovať škodlivý, dezinformačný a nenávistný obsah. Slovensko je krajina, v ktorej sa dnes odohráva zúrivá informačná vojna, očividne živená a podporovaná ruskou propagandou. V čase takej obrovskej krízy akou je vojna na Ukrajine, ľudia potrebujú pravdivé a hodnoverné informácie. S tímom na našom ministerstve pripravujeme tiež návrh národnej legislatívy s cieľom zabezpečiť, aby zodpovednosť za šírený a zdieľaný obsah niesli aj sociálne siete a platformy,“ dodala Remišová. MIRRI SR je zároveň v úzkom kontakte s ukrajinskými partnermi a pomáha im zabezpečiť hardvérové vybavenie a ďalšiu podporu na posilnenie IT infraštruktúry.

„Za prvé dva roky sme rozbehli viaceré dôležité reformy, ktoré Slovensko už dlho potrebovalo. Preťali sme korupčné schémy z minulosti, zefektívnili výdaje, pre občanov vo všetkých regiónoch sme priniesli fungujúce riešenia, ktoré im zlepšia život. Aj vo svetle aktuálnej bezpečnostnej a humanitárnej krízy pred nami stoja ešte ďalšie výzvy a rozbehnuté projekty. Naša ambícia však zostáva rovnaká – štát, ktorý funguje spravodlivo pre všetkých,“ dodala vicepremiérka Remišo