V Mestskom múzeu v Seredi sa 25. marca 2022 uskutočnil hudobný a poetický večer poetky Ruženy Šípkovej. Témou večera bola jej literárna tvorba a uvedenie jej najnovšej knihy poézie Moje srdce hrá na rozladených bicích. Hosťami večera bol spevák a gitarista Peter Radványi, recitátorka Ema Mančíková a večerom sprevádzala spisovateľka Ružena Scherhauferová.
Ružena Šípková sa narodila 10. októbra 1977 v Myjave. Navštevovala Dievčenskú odbornú školu v Starej Turej (1993 – 1997), odbor obchod a podnikanie, v rokoch 2008 – 2013 študovala sociálnu prácu na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave, detašované pracovisko sv. Pátra Pia v Piešťanoch. Ako sama priznáva, písanie dáva jej životu zmysel.
Poetka väčšinu diel píše voľným veršom, čo jej najviac vyhovuje: „Ja som začala písať poéziu ako 11 ročná, vlastne ako dieťa. Písala som viazaným veršom, lebo som nevedela, že sa dá poézia písať aj inak. Ako stredoškoláčka som čítala rôzne básne písané iným spôsobom. Objavila som voľný verš. Najväčší dojem na mňa urobil v tom čase Daniel Hevier.“
Vedúca múzea Mária Diková uviedla, že autorka spolu s najnovšou básnickou zbierkou Moje srdce hrá na rozladených bicích vydala šesť básnických zbierok: Popoluška (2007), Nemám nič proti realite (2009), V pôvodnom znení s pilulkami (2012), Periem sa na tridsiatke (2016), Mám doma všetkých okrem seba (2018) a odbornú publikáciu Sociálna práca s klientmi so schizofréniou (2011). Svoju poéziu publikovala mnohých v časopisoch a zborníkoch. Je členkou Spolku slovenských spisovateľov a členkou literárneho klubu Fórum humoristov pri Knižnici Juraja Fándlyho v Trnave. V súčasnosti sa okrem literárnej tvorby venuje písaniu článkov z kultúrnej oblasti západného Slovenska.
Počas literárneho večera vzniklo krásne prepojenie poézie a prózy. Veď v hosťovských kreslách sedeli najznámejšie seredské spisovateľky, z ktorých jedna píše väčšinou romány a druhá naopak básne. Ružena Scherhauferová poznamenala, že kým ona niekedy na vyjadrenie určitej myšlienky alebo deja potrebuje celú stranu, poetka Šípková má dar vtesnať takúto myšlienku do jedného verša. Obidve vysvetlili aj rozdiel medzi vydaním románu a zbierky básní. Kým autor prózy si vyberie tému a rozvinie dej do knihy, na vydanie jedného poetického diela treba napísať viacero básní a z nich vybrať do knihy tie naj…. Ružene Šípkovej prvé dve básnické zbierky výrazne pomohla zostaviť poetka a novinárka Bohuslava VARGOVÁ-HÁBOVČÍKOVÁ. Ďalšie knihy si už autorka zostavovala sama. Vysvetlila aj to, ako jej diela vznikajú: „Všade nosím so sebou poznámkový blok a pero. Keď ma niečo inšpiruje alebo napadne, tak si to zapíšem. Veď myšlienky môžu utiecť do nenávratna. Niekedy s prvými náčrtmi pracujem hneď, iné nechám odležať aj niekoľko týždňov. A často si svoje básne prerábam. Málokedy sa uspokojím s prvou verziou. Občas stačí zmeniť slovo alebo riadok a báseň dostane iný význam.“
Ružena Šípková v programe porozprávala veľa o novej básnickej zbierke. Inšpirovala sa hudbou blues a odkryla aj kúsok svojej filozofie myslieť pozitívne. Obálka knihy bola navrhnutá ako hudobný plagát, čo sa autorke veľmi páči. Zo svojej tvorby čítala počas večera aj úryvky, čo publikum ocenilo potleskom. A ktorú zo svojich diel si autorka najviac cení? „Myslím si, že všetky. Téma každej básne keď vznikala, bola niečím nová a aktuálna. Ale musím podotknúť, že bez predchádzajúcej by nebola nasledovala ďalšia,“ povedala Ružena Šípková na záver.
