Koncentračný tábor v Seredi bol zriadený po vypuknutí Slovenského národného povstania z dôvodu sústreďovania Židov a ich následnej deportácie zo Slovenska do vyhladzovacích táborov. Dňa 12. septembra 1944 vyslal štáb Einsatzgruppe H do Serede 33 príslušníkov SS, ktorí mali tábor pripraviť na jeho nové určenie. V tejto zákernej aktivite ich podporovali najvernejší kolaboranti, a to príslušníci Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy. Vedením tábora boli poverení bratislavskí Nemci Franz Knollmayer a Josef Häckel. Koncom septembra ich vystriedal Alois Brunner.
Koncentračný tábor v Seredi
O podmienkach v tábore svedčia aj mnohé svedecké výpovede, ktoré boli poskytnuté v rámci trestného stíhania nacistických vojnových zločincov. Za všetkých by som spomenul výpoveď Daniela Kellermanna, ktorý uviedol, že vedenie koncentračného tábora, konkrétne Knollmayer mu dal príkaz, aby priviedol do kancelárie rabína Jozefa Ungara z Piešťan. Rabín si so sebou mal priniesť aj predmety potrebné na vykonávanie náboženských obradov. V kancelárii ho prinútili, aby predvádzal náboženské obrady a keď tak urobil, začali ho týrať, vyrazili mu zuby a dobili na nepoznanie. Kellerman bol očitým svedkom tohto týrania, ako aj toho, ako Knollmayer vyvliekol rabína Ungara z miestnosti a vonku ešte po ňom šliapal a nakoniec ho strelil do hlavy. Na príkaz Knollmayera odviezli telo rabína na miestne smetisko.
V opísaných podmienkach väznili v Koncentračnom tábore v Seredi do 31. marca 1945 približne 11 500 občanov židovského pôvodu. Za hranice Slovenska ich deportovali v 11 transportoch. Posledný bol zo Serede vypravený dňa 31. marca 1945 do Geta Terezín. Počas výskumov sa mi podarilo nájsť aj posledného Žida, ktorého naložili do vagóna. Bol ním Tibor Salamon (1923), dnes Šmuel Givoni, pôvodom z Bratislavy: „V tábore som ostal, až do posledného transportu. V ten deň bol veľký zhon a Brunner pendloval na svojom aute medzi nádražím a táborom, kým sa mu nepokazil chladič. Po príchode do tábora poslal pre mňa, aby som mu ho opravil. Veľavravne na mňa pri tom pozrel a sľúbil, že ma za to odmení. Kým sme to spolu s niekoľkými montérmi opravovali, všimol som si, že prepustil väznených partizánov. Boli to všetko Nežidia. Myslel som si, že aj mňa buď prepustí, alebo na mieste zastrelí. Po ukončení opráv podišiel ku mne a povedal: ´Ty si môžeš vybrať, ktorým vagónom pôjdeš!´ Tak som utekal popri vagónoch a kričal meno kamaráta: ´Brco, Brco!´ Napokon som ho našiel a nastúpil do vagóna, kde bol on. Bol som posledným Židom deportovaným z koncentračného tábora v Seredi. Vo Valaškom Meziříčí sme sa rozhodli vyskočiť z vagóna a približne po mesiaci sme sa dočkali konca vojny.“
Po druhej svetovej vojne bol Franz Knollmayer odsúdený na trest smrti ako vojnový zločinec. Trest bol aj vykonaný. Josef Häckel a Alois Brunner boli súdení v neprítomnosti. Podarilo sa im ujsť a svojim trestom uniknúť.
Autor textu a fotografií: Martin Korčok
zdroj: snm.sk
