Skopírované….pre všetkých zm.dov!!!
Čítajte, hejslováci!
Na zamyslenie .
Otvorte si flašu vína alebo si nalejte pohár koňaku a začítajte sa …. :
„MEDZIČASOM v ŽILINE …:
Je tomu pol roka, čo si sa presťahoval do svojho vysnívaného bytu, podarilo sa ti zohnať hypotéku, nedávno ťa povýšili v práci, život je fajn. 23. februára si šiel spať skôr, zajtra si mal mať ťažký deň v práci, treba sa vyspať. Nerozmýšľaš nad tým, čo hovorili večer v televízii, kto by veril tomu, že bude vojna? O 5 ráno ťa budí explózia niekde smerom k stanici. Počuješ hučanie sirén, čo sa deje? Bežíš k oknu, pretože autám na ulici začali húkať alarmy, pes o poschodie vyššie šteká bez prestania, počuješ plač susedovho dieťaťa. Ďalšie dve explózie, obloha sčervenala.
Zapínaš televíziu, začala invázia. Bombardované sú Prešov, Košice, Poprad a aj Banská Bystrica. Invázne vojská sa blížia k Žiline, spomalil ich Strečniansky priesmyk. Messenger pípa ako splašený, tvoji kamaráti panikária, píšu, že raketa spadla niekomu na chodník pred panelákom. Naživo v televízii: vláda oznamuje vyhlásenie stanného práva. Nikto nevie, čo sa deje. Šéf ti píše, že nemáš chodiť do práce, ale nájsť si úkryt, on je v starom protileteckom kryte v pivnici. Nechceš zažiť to, čo tvoj bratranec, ktorý prišiel o nohu a začal trpieť posttraumatickým stresovým syndrómom počas bojov so separatistami na pohraničí. Rýchlo si balíš to najnutnejšie do dvoch kufrov a do batohu, sadáš do auta a mieriš k Poľským hraniciam.
Rozhodol si sa utiecť do Krakova, určite to nebude trvať dlho, nejako to vydržíš. K hraničnému prechodu Google mapy ukazujú jeden a pol hodiny autom, ale niekoľko kilometrov dlhá kolóna začína hneď na obchvate za mestom. Ľudia sú naplnení strachom, v kolóne pozerajú správy na telefónoch, plačú z bezradnosti, volajú rodičom, ktorí boli veľmi chorí na to, aby utiekli, aby sa schovali. Niektorí si so sebou vzali psy, mačky, papagáje. Strechy áut sa prehýbajú pod ťarchou kufrov. Sú okolo teba autá všetkých druhov. Od rozvŕzganých Felícií až po lesknúce sa Superby, vojna si nevyberá.
Kolóna sa nehýbe niekoľko hodín, je už noc z 24. na 25. februára. Na mobile čítaš, že bomby spadli neďaleko tvojho paneláka. Na Facebooku vidíš fotky, na ktorých Kaufland, v ktorom si včera kupoval rožky leží v troskách, vedľa neho ležia telá prikryté skrvavenými prestieradlami. Z bezradnosti sa ti chce kričať, onedlho ti dôjde nafta, keby ti nepomohol ten milý chlap s kanistrom z vedľajšieho auta, určite by si sa nedostal ani k hraniciam. Začína ďalší deň, ľudia stavajú provizórne stanové tábory a niečo varia, aj keď v takej chvíli sa je len ťažko. Konečne prichádzaš do Poľska, sú 3 hodiny ráno 26. Februára, si vyčerpaný, neumytý, zo stresu ťa bolí celé telo, bojíš sa toho, čo sa mohlo stať s tvojím bytom, či si naozaj zamkol dvere. No jasne, nezavrel si chladničku, a na stole si zabudol pamiatku po babičke, všetko sa to zbehlo tak rýchlo.
Prichádzaš na predmestie Krakova ráno 26. februára. Ľudia ti pomáhajú, vchádzaš do školskej telocvične, kde spíš v spacáku na zemi. Dostávaš jedlo, ubieha ďalší deň. Dozvedáš sa, že raketa zasiahla tvoje sídlisko. Z hnevu sa ti chce zvracať, kričať, plakať. Na Facebooku všetko jasne vidíš – tvoj panelák, tvoj vchod, nie je tam, zničené múry, obhorené zateplenie, všade ležia kúsky panelov, okien, niekoho televízor, kočík. Vnútri vraj boli ľudia. O hodinu neskôr zvoní telefón. Tvoj sused, ktorý ti pomáhal pri rekonštrukcii kuchyne a s ktorým si neraz zašiel na pivo, počas útoku zomrel. Vykrvácal, keď mu raketa odtrhla nohy. Jeho žena je s ťažkými zraneniami v nemocnici. Z tvojho sídliska odviezli niekoľko tiel. Pekný chodník s kvetmi okolo zmizol, stojany na bicykle, všetko je zničené. Na ďalších fotkách spoznávaš zvyšky svojho bytu, v kuchyni sa prepadla podlaha, spálňa je úplne preč. Nemáš sa kam vrátiť. Tvoj šéf odišiel na front, z tvojich kolegov v práci stihli utiecť len niektorí, väčšina bola zmobilizovaná. Tvoja práca už asi tiež viac neexistuje, firma pozastavila svoju činnosť kvôli vojne.
Ubehli dva týždne. Poriadne si sa v telocvični nevyspal ani raz. Stále ťa budí plač, telefóny, rozprávanie, nočné mory iných. Dobrovoľníkov, ktorí ti pomáhali, je stále menej a menej, museli sa vrátiť do práce. Nechceš parazitovať, musíš z niečoho žiť, možno sa na Slovensko už nikdy nevrátiš, a všetko bolo donedávna tak v pohode…
Do vyhľadávača na Facebooku píšeš „Praca Krakow“ Nevieš Poľsky, ale no, nikdy si sem neplánovat ísť žiť. „Hľadám prácu, budem pracovať pokojne za minimálnu mzdu, budem robiť kdekoľvek, potrebujem peniaze.“ Po dvadsiatich minútach prichádza upozornenie o prvých komentároch. “MARŠ NA FRONT SRAB, NEROZUMIEŠ PO POLSKU?”
“SLOVÁCI CHCÚ STÁLE VIAC A VIAC, TERAZ UŽ NÁM CHCETE VZIAŤ AJ PRÁCU?”
“MÁM UŽ TOHO FAKT DOSŤ, VŠADE PLNO SLOVÁKOV, VŠADE POČUJEM LEN SLOVENČINU!!”
“U VÁS JE VOJNA, A TY MYSLÍŠ NA PRACHY? TIAHNI ODKIAĽ SI PRIŠEL”
“JA SOM NIKDY NIČ ZADARMO NEDOSTAL, A VY SLOVÁCI DOSTANETE VŠETKO, A EŠTE VÁM TO JE AJ MÁLO”
“POMOC ÁNO, PRIVILÉGIÁ NIE”
Druhý deň ráno vidíš na facebooku fotku svojej Oktávky zaparkovanej vedľa školy, splácaš ju už druhý rok. „AHA, ČÍM SI VOZIA PRDEL SLOVÁCI. TAKÁ JE U NICH CHUDOBA, TAK MOC IM UBLÍŽILA TÁ VOJNA, ČO?”
Večer ti píše tvoja teta, že tvoja sesternica, ktorá bola v 8 mesiaci, zomrela počas raketového útoku na pôrodnicu.
Najviac ťa bolia fotky zničeného rodného mesta, zničené nové námestie, horiaca radnica, ktorú renovovali len minulý rok, park plný kráterov po bombách, nič tam nezostalo.
Ideš do obchodu, pretože si konečne musíš kúpiť nejaké vlastné jedlo, cítiš sa previnilo, že všetko dostávaš. Pri pokladni sa z nálepky v slovenčine dozvedáš, že máš zľavu 20%. Máš síce nejakú finančnú rezervu, vieš, že neumrieš hladom, ale u pani pred tebou je jasne vidieť, že utiekla bez ničoho a je chudobná ako kostolná myš.
ZASRANÁ ŠPINA, PREČO MAJÚ MAŤ VŠETKO ZADARMO? ŽIJÚ SI AKO PRASCE V ŽITE, PAMÄTAJTE POLIACI, EŠTE SA NÁM TO RAZ VYPOMSTÍ, AKÝM PRÁVOM MAJÚ TAKÉTO VÝHODY? VLAKY A MHD ZADARMO, BYTY ZADARMO??? Čítaš ďalší komentár preložený prekladačom.
Ubehlo 23 dní. Koniec vojny stále nikde. Počul si, že včera poslanec v sneme za stranu Konfederacja vyzýval na ukončenie financovania slovenských parazitov a varoval pred hordami hrnúcimi sa zo Slovenska. Medzitým ďalšie bomby ničia čoraz väčšiu časť Slovenska. A ty nie a nie sa prebudiť z nočnej mory.
Znie to povedome? Presne takto vyzerá život miliónov Ukrajincov, ktorí utekajú zo svojej krajiny. Skúste sa prosím zamyslieť nad tým, či im naozaj je čo závidieť.“
Zdroj Martin Bures
Zdroj: FB
Autora tejto primitívnej propagandy treba zavriet na cajlu
Ja by som poprosil šíriteľa tejto modro – žltej propagandy pred uväznením veľmi tvrdo spalicovať !
Zaujímavé, že takéto články sú určené práve tým, ktorí to nepochopia a komentujú to aj bez toho, aby tomu porozumeli, a tí čo to pochopia, to nepotrebujú čítať, ale napriek tomu si to so záujmom prečítajú od začiatku do konca.
Haloooo, uz hadam stacilo, nie? Kto chce pomaha, kto chce ponukne ubytovanie ale prestante s takymto bezbrehym vymyvanim mozgov. Aj Slovaci maju problemy a rodiny, na ktore stat z vysoka sere. V kazdej vojne trpia ludia. Bolo tomu tak v Srbsku, v Iraku, v Armensku, a je tomu tak stale v Jemene. Len Jemen nedostal sancu v mediach, pretoze non stop frci Ukrajina. A nikde sa zatial nikto neracil bavit aj o pricine vzniku tejto vojny. Skuste aj to, damy a pani novinari. Nielen propagandisticke sracky a sankcie, ktore si odsereme vsetci. A len tak mimo – sme predsa v NATO, ci? Autor naznacuje, ze ochrana nato je silnejsia na papieri nez v realite?
Vlado 10. apríla 2022, 5:53 – vsetci mame svoje problemy Vlado. Ty, Tvoji susedia, viac menej vsetci ludia v meste, na Slovensku, v Nemecku, Rakusku – ja s rodinou…
No nikomu z nas (zatial) Putin nebombarduje panela, dom, oblubeny obchod, kaviaren, ci skolu.
Nejdes spat obleceny s tym, ze par krat za noc huci sirena a musite utekat do pivnice – kedze v Seredi nielenze nemame metro, ale ani len kryt. A nie kazdy ma tu pivnicu…
Vlado, dnes o siestej rano som bol na stanici zobrat dve zeny s dvomi detmi pat a desat rocnymi.
Styri dni a tri noci isli z vychodu Ukrajiny z mestecka pri zbombardovanom SUMI na Slovensko.
Odporucili nas (fakt nechapem kde sa dostali ku kontaktu) este, ked odchadzali z domu a komunikovali sme celu ich cestu. Mam fakt vyhodu, ze poznam Ukrajinu a vedel som presne, kadial idu. Viezli ich dobrovolnici. Cez celu Ukrajinu. Vcera poobede dorazili do Uzhorodu, presli hranice a uz nam volali dobrovolnici z hranic a konzultovali, ci im poskytneme izbu, ci to plati.
Tito su „nabaleni“ – kazda zena ma jednu stredne velku kabelu, deti male ruksaky. V rukach plysakov…
Vlado, nasinec aspon desat krat viac veci berie na tyzdnovu dovolenku do Chorvatska… Oni prisli na mesiac, tri, pol roka, mozno rok. A mozno natrvalo.
Bombardovanim maju poskodeny myslim ze dom – rano som ich velmi nespovedal, deti zaspavali na stolickach.
Tymito je to styridsat ludi utekajucich pred Putinovou vojnou, ktori sa u nas pocas toho nieco viac ako mesiaca vystriedali. Aktualne je to sedem ludi ktori su u nas – z toho tri deti. Vsetko su to uplne bezni ludia tak, ako si na Slovensku Ty, alebo ja. Ziadne luxusne auta – ale vlak, marsrutka, zase vlak… Tito presli skoro dve tisic kilometrov.
Co si myslis, keby im Putin nezbombardoval dom, mesto a jeho infrastrukturu, isli by styri dni s detmi z tristo tisicoveho mesta cez celu Ukrajinu, aby skoncili v jednej izbe niekde v zaprdenej Seredi, kde uz na stanici za rohom je znovu niekolko hovien a kazdy kut smrdi od mocu?
Vlado, pridi na kavu, mozes sa s nimi pobavit osobne. A mozes kludne napisat co chces z dojmov, ktore ziskas rozhovorm s konkretnymi ludmi, ktorym islo o zivot – ved to poznas, u nas nie je cenzura, pisal si neraz.
Len uz prosim Ta prestan s tymi hovadinymi – ak Ta zaujima Srbsko, zbehne dole na kavu aj Srbka. Pripadne aj Gruzinka, ktora Ti povie, co si o Rusoch a Putinovi mysli…
No a pripadne mozes vyuzit najblizsiu prilezitost (ja ju vyuzit chcem) a ist na Ukrajinu pozriet osobne, nakolko su moje fotky zpred vojny uz historiou a za co bude Putin sudeny medzinarodnym tribunalom za vojnove zlociny.
Všetci sme odsúdili agresiu Ruska,všetci odsudzujeme že najviac trpia deti a civilné obyvateľstvo,nikomu to nie je ľahostajné.Takto sa to deje,a nemáme šancu to zmeniť.Mne tu ale chýba akákoľvek snaha sa vrátiť k mieru.Mier nenastane tým,že budeme neustále stupnovat sankcie a nenastane tým,že sa tam bude posielat stále viacej zbraní.Je vždy dôležité si položiť otázku,komu toto všetko vlastne vyhovuje.Ani jedna z veľmoci,ešte neprišla z nejakou mierovou iniciatívou .Ak si všetci myslíme,že treba zničiť ekonomický Rusko a bude dobre,no nebude.!Svet je raz taký,sú veľmoci,tie si presadzujú svoje nároky silou,tak to bolo a takto to bude vždy.Od druhej svetovej vojny,zomrelo vo vojnových konfliktoch skoro 20.mil. ludi.Vatsina z nich ide na vrub USA a Ruska.Situacia je taká,že podľa mňa by mala EU,Čína,a USA tlačiť na to,aby sa začali mierové rokovania na najvyššej úrovni.
Presne tak, mier je v nedohľadne a tiež mám pocit akoby neustále zbrojenie niekomu vyhovovalo. Veď koniec koncov to je najjednoduchší spôsob ako sa na vojne zarába. Dosiahnuť ukončenie vojny tým, že ekonomicky zruinujeme agresora je na veľmi dlhú dobu, ak vôbec. Ak Rusi naozaj už nebudú mať čo jesť, zbrane budú u nich prvoradé. Bohužiaľ. Toto nie je cesta ako sa čím skôr dopracovať k mieru. Takže ktorej krajine to všetko vyhovuje? Nie sú to Ukrajina ani Rusko…
Špinavá hra Američanov a poskokov z únie ma výsledok na Ukrajine je peklo.
Aj dolár posilňuje to je ono.
@Anonym 10. apríla 2022, 8:32
Praveze to je jedina cesta ako porazit agresora s jadrovym arzenalom ;D. Historia to potvrdzuje v podobe rozpadu Sovietskeho chlievu.
No je este jedna moznost. Pozabijat rukojemnikov a terorista sa vzda. Ale to je take konecne riesenie.
Stačí aby jeden človek v Kremli zavelil a je po vojne…už mu volali Macron (niekoľkokrát), Draghi, Si, Orbán, Bennet, erdogan atď…takze na mierové riešenie tlačí jak západ tak východ…no Putinovi sa evidentne moc nechce sťahovať vojsko z cudzieho územia a za to ani Nato, ani EU a ani Ukrajina či nikto iný nemôže…to si musí v hlave vyriešiť ten z.rd v Rusku…
Neviem,koľko je v Seredi Ukrajincov,možno by bolo vhodné usporiadať tzv.blsie trhy,ľudia by priniesli oblečenie, či iné veci a Ukrajinci by si vybrali,čo sa im hodí
Anonym 10. apríla 2022, 12:00 – nevymyslajme koleso.
Spolocnost sa uspesne bude posuvat dalej vtedy, ked budu veci robit ludia, ktori danej praci rozumeju, system poznaju so vsetkymi kladmi aj zapormi, pytat sa tych, ktori uz nieco obdobne videli ci zazili.
Najlepsie prepracovany system pomoci ma CHARITA – pomaha od prveho dna vojny a oni fakt vedia co, kedy a kde ma zmysel, ako veci riesit a osetrit tak, aby boli dlhodobo udrzatelne.
Preto ma zmysel pomoc odovzdat priamo charite a ti vedia ako, komu a kedy ju pridelit. Mame osobne skusenosti – charita reagovala uz dve hodiny po prichode prvych ludi z Ukrajiny k nam, ludia dostali presne to co potrebovali a v mnozstve, ktore bolo nevyhnutne. Dobrovolnici z charity teda reagovali ihned. Krizovy stab zriadeny mestom NEREAGOVAL VOBEC, kompetentne osoby NIC NERIESILI, zodpovedna osoba si nepamatala ani cislo na svoj mobil a vlastne vsetko brali ako povinnost zasadnut, urobit z toho zaznam a mat to za sebou, aby nebol pruser. Krizovy stab a vedenie mesta sa „ZOBUDILO“ az na zaklade NASHO ODHALENIA ICH NESCHOPNOSTI a tyzdnoveho NEKONANIA !!
Blsak ma zmysel, nateraz ale ai tak nie pre Ukrajincov, ale uplne bezne aspon raz mesacne pre kazdeho z nas. Vela ludi by sa tak dokazalo ucelne zbavit nepotrebnych veci, ktore by vela inych ludi ocenilo.
Problem vidim v tom, ze ludia prestavaju komunikovat verbalne, vsetko samy e-mail, sms, net.
Ludia su taki „geniovia“, ze vazne, az existencne temy kludne odkomunikuju jedinou vetou.
A nasledne kamarat dochadza o kamarata a je tu stale viac konfliktov.
Ano, je potrebna pomoc. A bude. Problem je, ze postupne aj Slovakom, aj ked si to vela z nich akosi stale nepripusta.
Zial, dobre uz bolo…
Ja som to myslel preto,žeby sa využila aj tá opacha..mestská tržnica, ktorá je využívaná raz týždenne..
Anonym 10. apríla 2022, 14:19 – SUHLASIM a ak mate zaujem nieco take urobit, kludne sa ohlaste, pomozeme s propagaciou. Blsak by tu fakt mal mat miesto a tato forma hladania dalsieho vyuzitia pre veci by mala byt standardom.
Vzdy hlavne v zahranici rad chodim na blsaky – ma to svoju atmosferu a veci tam funguju inak ako v beznom obchode – akosi ludskejsie…
Áno,tiež rád navštevujem tieto blšáky….nájdu sa tam veci,ktoré nikde inde nekúpite..
Boli tu pokusy s „blšákmi“ v Nove, záujem bol nulový
Anonym 10. apríla 2022, 18:14 – problem vidim v nepochopeni veci tymi, ktori to organizuju.
Bata pred takmer sto rokmi nechal postavit sidlisko, nasledne nechal ludi, aby si vyslapali prirodzene migracne trasy po sidlisku. Nasledne po vychodenych trasach nechal urobit pevne chodniky.
Myslim si, ze neprirodzene priestory su problemom. V zahranici na vychod, juhovychod a juh to vedia. A tam to funguju. Oni nie su ini, to ti, ktori sa chcu pod vsetko podpisat su mimo…