Návraty v čase

Ľubomír Veselický   /11 APR 2022/   Niet na svete človeka, ktorý by sa v myšlienkach nevrátil v čase, a nespomenul si na doby minulé. Niektoré etapy života  však dokážeme precítiť oveľa intenzívnejšie, ak sme  v spoločnosti tých, s ktorými sa naše zážitky spájajú.

Medzi nezmazateľné patria školské roky  zapísané s menami a tvárami  našich  učiteľov. Meno pána Ervína Blažeka je trvalo spojené s Detským speváckym zborom Základnej deväťročnej školy  na Komenského ulici.

Osobné stretnutie s pánom Blažekom sa podarilo uskutočniť v poslednom marcovom dni tohto roku a zúčastnila sa ho aj dlhoročná členka súboru pani Magdaléna Planková (rod. Vajdíková).

Na svoje učiteľské začiatky  si zaspomínal pán Blažek takto: „Po skončení dvojročnej základnej vojenskej služby radistu v protilietadlovom oddiele som  1.  septembra 1956 nastúpil na Jedenásťročnú strednú školu  v Seredi ako pioniersky skupinový vedúci a od 1. septembra 1957 som prestúpil na Základnú deväťročnú školu v Seredi, kde bol riaditeľom pán Viktor Koščo.   Ten ma zakrátko zverboval do ZVONU. Spieval som v tenore a delene nacvičoval tenoristov.  Na festivale v Prahe som si zaspieval aj sólo a pri prednese ľudových piesní som sprevádzal zbor na harmonike.“

K rozhodnutiu založiť detský spevácky zbor prišlo pomerne rýchlo. Dnes dokumentuje desaťročnú históriu  súboru kronika, ktorú pán Blažek začal slovami: „Nech táto kronika je opravdivým svedectvom toho, čo detské srdce vie dokázať z lásky k spevu a hudbe.“ 

Jedno z prvých vystúpení súboru sa uskutočnilo v seredskom amfiteátri  pri príležitosti osláv MDD v roku 1958. Takzvaný „spevácky krúžok“ mával počas svojej desaťročnej existencie viac ako šesťdesiat členov. Zbor interpretoval skladby slovenských, českých a svetových hudobných skladateľov v trojhlasnej i  štvorhlasnej úprave. Nezabudnuteľnými sa stali vystúpenia na družobných koncertoch v Turzovke, Pardubiciach a krajských súťažiach v Bratislave, Trnave, Trenčíne či Trenčianskych Tepliciach.

Na margo kultúrneho života šesťdesiatych rokov len niekoľko viet.

Súbežne so súborom pána Ervína Blažeka   pôsobil v našom meste aj   spevácky zbor pod vedením pána učiteľa Viliama Karmažina. Bez zveličovania. Dnes o takejto speváckej základni môže Sereď iba snívať. Aj vďaka tým malým speváčikom mal  spevokol ZVON niekoľko desiatok členov a žal úspechy po širokom okolí.

Hlavnou témou nášho rozhovoru bola samozrejme bohatá história zboru. Fotografie v kronike zachytávajú zábery z vystúpení  na súťažiach, poďakovania za vystúpenia od veliteľov vojenských útvarov, košikárov, zamestnancov Vitany,  delegátov pionierskych organizácií z Poľska, mestskej organizácie žien, odborových organizácií. Zbor ale nežil iba nácvikmi a vystúpeniami. Pán Blažek ako skúsený pedagóg veľmi dobre chápal potrebu stmeľovania členov aj  vo voľnočasových aktivitách.  K slovu sa teda dostal aj stanový tábor na vinohradskej strane Váhu, zájazdy do Maďarska, Poľska a Čiech.  Kultúrny život mesta bol vždy spojený s vystúpeniami jeho mladých spevákov.   O stope, ktorú zanechala v dušiach členov zboru najlepšie vypovedá rozlúčkový list Majky Hanzlíkovej z 23. júla 1964. Citujem: „Do  zboru som chodila päť rokov a za túto dobu som sa veľa naučila. Spevácky krúžok bolo miesto, ktoré sa najradšej navštevovala a preto  sa s tým, že tam už nebudem, nemôžem zmieriť. Vám prajem v ďalšej práci veľa úspechov, vystúpení a radostných chvíľ spolu strávených.“

Poznám len jedno slovo, ktorým možno vyjadriť vďaku.  Je to slovko: ĎAKUJEM. V mene  mnohých bývalých žiakov a žiačok z nášho mesta úprimne ďakujem dnes už  osemdesiatosemročnému  pánovi učiteľovi PhDr. Ervínovi Blažekovi za to, že nás naučil poznať krásu spevu a hudby.

zdroj: Mesto Sereď