Podľa premiéra Eduarda Hegera povodne prinášajú hospodárske a ekonomické škody, ale žiaľ aj nevyčísliteľné straty na ľudských životoch. Povinnosťou zodpovedných politikov je presadzovať opatrenia znižujúce toto riziko. „Slovensku doteraz chýbal moderný pohľad na krajinotvorbu, ktorú vykonávame dnes, súčasnými technológiami, pre potreby súčasných ľudí. Tu máme príklad, kedy chýbalo krajinné plánovanie,“ zdôraznil premiér Eduard Heger.
Nekontrolovaná ťažba, zle vybudované lesné cesty a zvážnice sú predpokladom, aby sa povodeň stala ničivou. Pri silných dažďoch sa premiešava voda s pôdou, ktorá steká do vodných tokov či hrádzí. Koryto vodného toku sa nedokáže vyrovnať s valiacou sa masou. „V okolí Rudna nad Hronom je niekoľko desiatok zvážnic, ktoré pôsobia po daždi ako lieviky, odvádzajúce vodu po silných lejakoch cez doliny až k ľudských obydliam. Nejde pritom len o problém Rudna nad Hronom,“ podčiarkol štátny tajomník ministerstva životného prostredia Michal Kiča.
Príčiny podobných povodní sú rôznorodé, majú však jedného spoločného menovateľa – chýbajúce krajinné plánovanie. Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP) pripravilo návrh zákona o krajinnom plánovaní, ktorý prispeje k lepšej kvalite života ľudí a životného prostredia.
Návrh zákona počíta s využitím odborných dokumentov – tzv. krajinných plánov, ktoré prispejú k realizácii protipovodňových opatrení a opatrení na prevenciu pred suchom a úbytkom biodiverzity. Krajinné plány budú záväzným podkladom pre spracovanie územnoplánovacej dokumentácie a ostatných dokumentov s možným priamym alebo nepriamym vplyvom na krajinu.
„Ak by dnes samosprávy mali fungujúce krajinné plány, predišlo by sa mnohým povodniam a tragickým udalostiam,“ uzavrel štátny tajomník Michal Kiča. MŽP predloží návrh zákona o krajinnom plánovaní do medzirezortného pripomienkového konania. Reforma krajinného plánovania je súčasťou Plánu obnovy a odolnosti SR.
