Ďalšie otázky a odpovede pri ubytovávaní utečencov pred vojnou z Ukrajiny

Ubytovávanie Ukrajincov utekajúcich pred vojnovým konfliktom bolo mimoriadne aktuálne najmä v v prvej utečeneckej vlne, ktorá bola zatiaľ najväčšia. Práve v tejto dobe značnú nepripravenosť štátu zachránili aktivisti a dobrovoľníci, bez ktorých by množstvo mamičiek s deťmi skončilo v telocvičniach, verejných budovách a mnohé žiaľ asi na ulici. Prípadne narýchlo postavených stanoch armádou, ktoré ale určite nemôžu slúžiť na dlhodobé ubytovanie.

Pomoc ľuďom utekajúcim pred vojnovým konfliktom je nevyhnutná, no v našich končinách, kde si na vojnu v podstate nepamätajú ani tí najstarší pamätníci, jednoducho nemôžu mať ľudia osobné skúsenosti s utečencami, s tým čo hlavne dlhodobé ubytovanie cudzích rodín obnáša a na čo by bolo treba pripraviť sa.

Z článku publikovaného koncom minulého mesiaca a ďalších diskusií sumarizujeme tie najdôležitejšie otázky a prinášame na ne odpovede vychádzajúceho spravidla z osobných skúseností. Na väčšinu aktuálnych otázok sme odpovedali v diskusiách a samostatnými článkami.

Koľko je možné ubytovať ľudí do dvoj, či trojizbového bytu? Alebo rodinného domu?

Ide o to, či sa jedná o krátko alebo dlhodobú pomoc. Na krátku dobu ide skôr o to, čo zvládne kapacita, no pri dlhodobej pomoci je všetko inak. Dôležitú úlohu zohráva motivácia. Ak je motivácia vyššia ako osobný komfort, kľud, poriadok a nenarúšanie po dlhé roky zabehaných spôsobov existencie rodiny, tak je možné ubytovať ľudí na všetky voľné postele, čo sú spravidla dve až štyri miesta. Je ale potrebné uvedomiť si, že akékoľvek dlhodobé ubytovanie cudzej rodiny najmä s malými deťmi, bežný chod domácnosti závažným spôsobom naruší. Iné zvyky, iné potreby, rozdielne ponímanie pocitu kľudu, čistoty a poriadku je prirodzené. Preto je potrebné zvážiť, nakoľko je vaša rodina ochotná a schopná prispôsobiť sa zvykom iných či tieto tolerovať.

Koľkým ľuďom sme pomohli my?

My nie sme štandardnou vzorkou, nakoľko ubytovaní sú v jednej z našich nehnuteľností oddelene od nás. Kontrolujeme teda výlučne dodržiavanie základných pravidiel bezpečnosti a vrámci možnosti poriadku, čistoty a spolunažívania ubytovaných. My teda „znesieme“ podstatne viac ako pri ubytovaní v spoločnom byte či rodinnom dome. V prvom mesiaci sme pomohli 36 utečencom, doteraz je to 40-tim. Na viac ako 90% sa jednalo o matky s malými deťmi.

Dokedy bude treba pomáhať?

Mám obavy, že dlho. Presnejšie dovtedy, pokým sa neskončí vojna a ani to mnohým nepomôže, nakoľko značná časť Ukrajiny má výrazne narušenú až zlikvidovanú infraštruktúru štátu miest a dedín a mnohí z utečencov sa takpovediac nemajú kam vrátiť.

Je spoplatnené ubytovanie utečencov?

My sme doteraz mali ubytovaných výlučne utečencov, ktorí prišli buď úplne bez peňazí alebo s minimálnou čiastkou, ktorá im nepostačí ani na niekoľko mesačné prežitie čo do nakupovania potravín a ostatných nevyhnutných potrieb. Na ubytovanie teda peniaze nemajú. Preto sme im museli pomáhať niektoré základné potreby na prežitie zohnať, za čo patrí nesmierna vďaka Farskej charite v Seredi a teda darcom, ktorými sú bežní občania.

Majú drahé autá, mobily, nie sú to chudáci. Prečo im máme pomáhať?

Treba povedať, že niektorí skutočne prišli na nie lacných autách a v rukách skutočne majú mobily rovnaké ako my. To ale neznamená, že dnes sú bohatí. (Aj keď výnimky sa nájdu vždy a všade).

Skúsim to na osobnej skúsenosti. Hneď v prvých dňoch prišla rodina s pomerne novým Touaregom. Zostali dva dni a ja som od barového stolíka zo štúdia pozeral na auto a rozmýšľal, či je všetko v poriadku, keď zadarmo ubytovávame niekoho, kto má o dvanásť rokov novšie auto ako my. Nedalo mi to a tak som sa spýtal ako boli na tom na Ukrajine, ako žili a ako sú na tom teraz. Bez okolkov povedali, že priamo v Odese pár mesiacov dozadu zrekonštruovali dva byty, ktoré tam nechali a na účte síce majú peniaze, no len hrivny. A tak momentálne majú len to, čo sa im vošlo do auta, bankomatovú kartu, na ktorú im žiaden bankomat nevydá eurá, ktorou nezaplatia za tovar ani služby napriek tomu, že na účte peniaze majú. Majú teda problémy vôbec sa presunúť ďalej do Čiech a možno ešte ďalej na západ. (Medzičasom sa situácia čiastočne zmenila, pretože časť peňazí si Ukrajinci môžu na eurá zameniť).

Dá sa predpokladať, že tak ako aj u nás je možné, že takmer nový Touareg je na leasing a nedá sa vylúčiť, že za pár mesiacov ak nebudú platiť splátky, ich niekde v Nemecku zastaví polícia a na základe pátrania im auto zadrží. To nevieme my a myslím si, že to nevedia ani oni. V každom prípade nemať možnosť vrátiť sa do zrekonštuovaných bytov v centre Odesy nie je veľmi šťastná vyhliadka do budúcnosti.

Koľko u nás môžu Ukrajinci zostať a čo s nimi bude potom?

Všetko záleží na vývoji situácie, nateraz majú povolenia z polície do konca roka 2022.

Za dôležitejšiu otázku ale považujem, dokedy u nás dokážu existovať, či sa včlenia do spoločnosti, zamestnajú, prípadne či bude šanca dlhodobo sa o nich starať.

Desiatky tisíc ľudí z dlhodobého hľadiska nie je možné financovať na náklady štátu a teda daňových poplatníkov. Je nevyhnutné, aby sa zamestnali, čo si ale vyžaduje naučenie sa komunikovať slovensky, aspoň ako tak ich snahu postarať sa o seba.

Aj tu hodnotím mimoriadne pozitívne aktivity seredských skautov, ktorí proaktívne začali podchytávať komunitu utečencov v Seredi a zabezpečili im vo svojich priestoroch výuku slovenského jazyka. Je to teda na samotných Ukrajincoch, či sa príležitosti chytia, využijú ju, alebo budú pasívne čakať na dobu, kedy sa im úplne minú peniaze a budú odkázaní skutočne len na pomoc charity, ktorá pochopiteľne nebude večná.

Aktívny prístup k zabezpečeniu si vlastnej existencie je zo strany Ukrajincov nevyhnutný!!

Ukrajinci majú výhody, ktoré my nemáme, majú zadarmo zdravotníctvo, diaľnice, školu, cestovné vlakom, dostanú dávky v hmotnej núdzi. Je to správne?

Nateraz je to nevyhnutné. Práve preto, aby takýto stav netrval dlho, resp. trval čo najkratšie, je potrebné utečencov zamestnať a využiť ich potenciál, ktorý určite nie je malý.

Osobne si myslím, že máme jedinečnú príležitosť získať nových obyvateľov, mladé rodiny s viacerými deťmi a pri vhodnej politike štátu ich vhodným spôsobom motivovať, aby zostali žiť u nás a pomohli tým aspoň čiastočne riešiť nie dobrý demografický vývoj na Slovensku. V každom prípade radšej nám kultúrne, vierovyznaním, rečou a sociálne blízki Ukrajinci, ako imigranti z úplne odlišným a nekompaktibilným náboženstvom, sociálnymi návykmi a zvyklosťami.

Koľko peňazí si za túto službu dostal od štátu, resp. koľko očakávaš?

Do dnešného dňa sme od štátu nedostali ani cent a teoreticky za uplynulý mesiac spĺňame nároky na príspevok na ubytovanie z 36 ubytovaných na 3 osoby. (dve dospelé a jedno dieťa). Toto v našom prípade nepovažujeme za podstatné, nakoľko mesiac sme sa rozhodli pomáhať na vlastné náklady. V budúcnosti predpokladáme príspevok v súlade s platnou legislatívou tak ako každý druhý, kto ubytovanie utečencom poskytne. Podľa súčasnej platnej legislatívy je príspevok výrazne obmedzený na počet, resp. výšku a keďže začína sezóna a penzióny, hotely a iné ubytovacie zariadenia sa preorientovávajú na turistiku, kde sú príjmy z ubytovania komerčné nie vo výške základného príspevku od štátu nereflektujúceho ani výšku nákladov, už pri ďalšej vlne (ak bude) predpokladáme, že vzniknú z ubytovávaním utečencov kapacitné problémy.

Na vyplnenie a odovzdanie dokumentov k príspevku na ubytovanie Ukrajincov zostáva jeden deň – VIDEO

Ministerstvo vnútra nám poskytlo odpovede na otázky súvisiace s príspevkami na ubytovaných utečencov pred vojnou z Ukrajiny

MV SR zverejnilo “Zmluvu o poskytnutí ubytovania verejnosti”. Ľudia nás zasypávajú otázkami ako ju vyplniť

MV SR zverejnilo “Zmluvu o poskytnutí ubytovania verejnosti”. Ľudia nás zasypávajú otázkami ako ju vyplniť