MIRRI |MM| Slovensko a Poľsko budú v EÚ spoločne presadzovať svoje záujmy v oblasti pomoci utečencom a zvládania migračnej vlny z Ukrajiny. Na výjazdovom stretnutí vlád Slovenska a Poľska vo Vyšných Ružbachoch sa na tom dohodli vicepremiérka a ministerka regionálneho rozvoja Veronika Remišová a jej poľský kolega, minister Grzegorz Puda.
„Spolu s Poľskom dnes čelíme utečeneckej kríze, s akou sme sa doteraz nestretli. Po barbarskom útoku Ruska na nášho suseda Ukrajinu cez naše hranice utekajú státisíce ľudí a našou povinnosťou je im pomôcť, poskytnúť im útočisko a šancu na pokojný život v mieri. Pri tejto misii však potrebujeme cítiť väčšiu a razantnejšiu pomoc zo strany Európskej únie,“ vyhlásila vicepremiérka Remišová po slovensko-poľskom summite.
„Systém pomoci CARE, ktorý nám umožňuje využiť na pomoc utečencom voľné eurofondy, však musí byť nastavený lepšie a hlavne jednoduchšie tak, aby sme mohli financie použiť veľmi rýchlo tam, kde ich Slovensko najviac potrebuje. Slovensko, Poľsko a ďalšie členské štáty, ktoré sú v prvej línii boja s migračnou krízou, potrebujú peniaze hneď a nie o pol roka alebo o rok. Pomoc CARE musí byť bez byrokracie, rýchla a adresná, lebo len tak bude aj účinná,“ uviedla Remišová po stretnutí s poľským ministrom Pudom.
„Zhodli sme sa tiež na tom, že Európska únia musí na pomoc krajinám, ktoré čelia migračnej vlne z Ukrajiny, pomôcť dodatočnými zdrojmi. Využitie súčasných eurofondov, ktoré sú určené na vyrovnávanie rozdielov medzi regiónmi v členských štátoch, určite nie je dostatočným a hlavne dlhodobo udržateľným nástrojom pomoci. Na zvládnutie migračnej krízy musíme mať samostatne vyčlenené zdroje aj funkčnú schému,“ zhodnotili ministri.
Remišová pripomenula, že Slovensko pripravuje systém pomoci z nezazmluvnených eurofondov. Jednotlivé ministerstvá z nich majú v rámci svojich operačných programov spolu vyše 700 miliónov eur. „Tieto peniaze využijeme na to, aby naša krajina čo najlepšie zvládla migračnú krízu. Eurofondy pôjdu na nové miesta pre deti v školách, škôlkach, na pomoc zdravotníctvu, sociálne služby a samostatnú podporu pripravujeme pre dobrovoľníkov a mimovládne organizácie,“ vysvetlila.
Vicepremiérka s poľským ministrom Pudom hovorila tiež o akútnej potrebe zvýšenia energetickej bezpečnosti Slovenska a ďalších štátov, ktoré sú dnes najviac závislé od ruského plynu a ropy. „Vojenský útok Ruska na Ukrajinu, zabíjanie civilistov a cielená destabilizácia celého regiónu nám ukázali, akým málo dôveryhodným partnerom je pre slobodnú a demokratickú Európu dnešné Rusko. Musíme spraviť všetko preto, aby sme sa čo najrýchlejšie zbavili závislosti od ruských energií. Tu je dôležitý spoločný postup všetkých štátov EU a spolupráca s Poľskom,“ vyhlásila Remišová.
Treťou oblasťou rokovaní vicepremiérky Remišovej a poľského ministra Pudu bola Karpatská stratégia, ktorej vznik spoločne v EÚ presadzujeme. V rámci stratégie by na makroregionálnej úrovni mali spolupracovať Slovensko, Poľsko, Rumunsko, Česko, Maďarsko, Srbsko, Rumunsko a tiež aj Moldavsko.
„Slovensko podporuje každú zmysluplnú formu spolupráce s partnermi v regióne, ktorá prinesie lepší život našim občanom. Makroregionálne stratégie sú dôležité na budovanie spolupráce a spoločné riešenia v otázkach strategického záujmu daného regiónu. V súčasnej situácii to môže byť napríklad práve kooperácia v oblasti energetickej bezpečnosti a odstrihnutia sa od ruských energií vrátane budovania nových plynovodov či ropovodov. Je to problém všetkých partnerov v regióne a najväčší zmysel majú preto v takýchto situáciách spoločné riešenia, ktoré vychádzajú aj ekonomicky najvýhodnejšie. Vznik Karpatskej stratégie bude jednou z mojich priorít v rámci nadchádzajúceho slovenského predsedníctva Vyšehradskej štvorky,” dodala.
