Policajný zbor zverejnil 343 statusov týkajúcich sa dezinformácií o vojne na Ukrajine

Prezídium PZ SR |MM|  Slovenská republika je terčom prokremeľskej propagandy, čo dokazujú nielen prieskumy verejnej mienky, ale aj historické nasadenie Policajného zboru v boji proti dezinformáciám ohrozujúcim národnú bezpečnosť a princípy demokracie.

Odbor komunikácie a prevencie Prezídia Policajného zboru zverejnil v priebehu troch mesiacov vojny na Ukrajine 343 statusov týkajúcich sa tohto konfliktu. Ide o statusy, ktoré boli zverejnené na špecializovanej facebookovej stránke “Hoaxy a podvody – Polícia SR”. Ďalších niekoľko desiatok statusov bolo publikovaných na hlavnom komunikačnom kanáli “Polícia Slovenskej republiky”.

Len v prípade anithoaxovej stránky môžeme hovoriť o historickom nasadení Policajného zboru v boji proti dezinformáciám. Polícia zverejnila v priemere 3,8 statusov denne o danej téme a to len na jednej zo svojich stránok. Z hľadiska kvantity ide o absolútny míľnik. Na porovnanie, toľko statusov vysvetľujúcich dezinformácie nebolo zverejnených ani počas dvoch rokov boja proti hoaxom o ochorení Covid-19.

Za obdobie troch mesiacov vojny sa polícia venovala aj iným hoaxom, avšak v oveľa menšom zastúpení (Bill Gates, očkovanie atď.). V čase tvorby tejto správy sa rysoval príchod dezinformačných naratívov ohľadom opičích kiahní.

OD PREKVAPENIA K TVRDEJ PROPAGANDE

Slovenským online priestorom sa pred vypuknutím vojny šírili vyjadrenia o tom, že Ruská federácia nikdy nenapadne Ukrajinu, čo bolo podčiarkované vyjadreniami rôznych organizovaných skupín a združení, o.i. aj na verejných zhromaždeniach. Tento fakt spôsobil počas prvých dní vojny absenciu masovo šírených dezinformácií. Opakoval sa rovnaký stav ako počas prvej vlny Covidu-19. Aj vírus, aj vojna zaskočili dezinformačné publikum natoľko, že potrebovalo čas na spracovanie reality, respektíve na dodanie dezinformačných námetov zo zahraničia a od svojich preferovaných autorít. To, že k tomuto efektu dôjde, Policajný zbor predpovedal verejne na sociálnych sieťach.

Prvým vážnym pokusom o šírenie hoaxov bol naratív o príleve nelegálnych migrantov z Ukrajiny a iných krajín, ktorí mali zneužívať vojnu na to, aby sa dostali na Slovensko. Vďaka okamžitému zásahu, ktorý mal podobu transparentného vysvetľovania celého prijímacieho procesu a video rozhovorov s občanmi tretích krajín táto téza nikdy nezískala na popularite. Napriek tomu bolo v individuálnych prípadoch zaznamenané obťažovanie zo strany šíriteľov hoaxov smerom ku konkrétným osobám pohybujúcich sa cez územie SR.

Na základe medializovaných prieskumov (napr. SAV) je zrejmé, že občania Slovenskej republiky sú jedni z najnáchylnejších veriť dezinformáciámi v rámci Európskej únie. Plne to potvrdili prvé tri mesiace konfliktu, keď sme mohli badať efektívne cestovanie konkrétnych hoaxov z prokremeľských zdrojov, ktoré boli následne dodávané na slovenský trh prostredníctvom tzv. trolov.

Polícia zaznamenala viacero kont, ktoré majú spoločnú intenzívnu aktivitu zverejňovania prokremeľských príspevkov v takej miere a kvalite, že nie je možné, aby za nimi stál jeden konkrétny, obyčajný človek, ako sa snažia navonok pôsobiť. Na sociálnych sieťach PZ prezentoval konkrétne príklady, kde bolo badať, kedy sa hoax objavil u ruského zdroja, kde prišiel po prvýkrát na Slovensko a ako ďalej sa rozmnožil medzi štandardnými užívateľmi.

Zásadným, no nie neočakávaným zistením bol fakt, že stúpenci dezinformácií týkajúcich sa Covidu-19 plynule prešli na tému vojny na Ukrajine. Zjednodušene povedané, z “odborníkov” na virológiu sa stali “odborníci” na medzinárodnú politiku a vojenskú stratégiu. Tento poznatok je dôkazom toho, že osoby veriace v dezinformácie si vždy dokážu nájsť novú tému, ktorej sa budú venovať. Trolovia to robia pre ekonomický či iný prospech, masové publikum koná na základe absencie kritického myslenia a z potešenia, ktoré súvisí s komunitným uznaním v rámci svojej dezinformačnej skupiny. Vzťah medzi šírením dezinformácií o Covide-19 a vojne sa stal predmetom samostatnej informačnej kampane.

KONKRÉTNE PRÍKLADY HOAXOV

Z konkrétnych hoaxov šírených počas prvých troch mesiacov vojny, ktorým sa venoval PZ, vyberáme: začiatok mobilizácie občanov SR (ich zapojenie do vojny), prezident Zelenskyj ušiel alebo sa schoval (snaha vykresliť ho ako zbabelca), prezident Zelenskyj užíva drogy (snaha znížiť jeho autoritu, dodatočne pridaný prášok do jeho videa), na Ukrajine sa nič nedeje (staré zábery použité v kontexte súčasnosti), na Ukrajine sa nachádzajú nebezpečné zbrane a biologické laboratória (snaha ponúknuť ospravedlnenie/zámienku/vysvetlenie vojny), mŕtvoly na Ukrajine sú falošné (zrecyklované zábery z rakúskeho protestu proti klíme, ktoré boli rovnako zneužité pri Covide-19 alebo zábery z nakrúcania hudobného klipu, kde boli komparzisti-mŕtvoly vo vreciach), hýbajúce sa mŕtvoly po masakre v Buči, “mŕtva” zdravotná sestra pri prezidentovi Zelenskom (išlo o úplne inú osobu), ukrajinskí utečenci si nič nevážia (vyhodené potraviny, snaha o vyvolanie nenávisti), ruská armáda bombarduje len vojenské ciele a neútočí na civilistov, neprimerané finančné výhody/dávky pre ukrajinských utečencov, výpovede slovenským zdravotným sestrám (aby mali ukrajinské utečenky prácu), falošné videá, ako dôkazy vyčíňania ukrajinských vojakov (videá napr. zo Sýrie), zmanipulované fotky prezidenta Zelenskeho (ako drží futbalový dres s hákovým krížom), NATO/USA hrozia Rusku jadrovými zbraňami, neonacistický náčelník kyjevskej polície, vývoj klamstva o krížniku Moskva, zničenie protiraketového systému S-300, Ukrajina vypustila vírus Covid-19, Ukrajinci robia vo vlakoch veľký neporiadok, tajomná základňa v Mariupole v podzemí, smrť kanadského snajpera (snaha o výsmech neefektívnej zahraničnej pomoci), označenie ženy z pôrodnice v Mariupole za herečku a jej neskoršie používanie v rámci vlastnej propagandy, falošné popravy civilistov zo strany ukrajinskej armády, vymyslené napadnutie ženy z ČR zo strany Ukrajincov, osudy zahraničných generálov (v skutočnosti nikdy neboli na Ukrajine), ukrajinské deti vytvorili hákový kríž (zábery ruských detí a číslovky 55), recyklovanie starých článkov o problematických Ukrajincoch, zvýšenie dovozných poplatkov za ropu zo Strany Ukrajiny a iné.

Zatiaľ čo množstvo hoaxov bolo prekladaných a skopírovaných z ruských zdrojov, za čo si mnohé vyslúžili zdieľania rátané v tisícoch až desaťtisícoch, tak analýza a vysvetľovanie konkrétneho hoaxu niekedy analytikom zabralo niekoľko hodín. Práve kvôli rýchlosti, sú hoaxy často úspešné. Ich autorom stačí vytvorenie klamstva založeného na emóciách. Následná analýza a reakcia si často vyžadujú omnoho viac času.

Odbor komunikácie a prevencie odstupoval najexponovanejšie prípady dezinformácií jednotlivým útvarom PZ, ale aj spoločnosti Meta.

KAMPANE A PREVENCIA

Osobitným druhom príspevkov na sociálnych sieťach polície sa stali kampane, ktorých cieľom bolo upozorňovať na aktuálne udalosti súvisiace s vojnou a pôsobiť preventívne pred možnými naratívmi v budúcnosti.

V rámci kampaní sa polícia venovala prepájaniu minulosti so súčasnosťou s cieľom poukázania na absurdné argumenty hoaxerov (výročie operácie Anthropoid, spolupráca USA a ZSSR počas druhej svetovej vojny, SNP), alebo prepájaniu aktuálnych udalostí na prvý pohľad nesúvisiacich s vojnou a samotného konfliktu (majstrovstvá sveta). Ďalej poukazovala na fakty o živote v Ruskej federácii, približovala následky vojny pre krajinu a celý svet, upozorňovala na oficiálne vyjadrenia predstaviteľov RF (vyhrážky jadrovou vojnou, vyjadrenia o nacistoch a pod.) alebo vystríhala pred zneužívaním Slavína v Bratislave.

Samostatný video seriál približujúci základné pojmy a potrebu boja proti hoaxom priblížil Daniel Milo z Centra boja proti hybridným hrozbám Inštitútu správnych a bezpečnostných analýz Ministerstva vnútra SR.

Masovo zdieľané statusy patrili do kategórie meme, ktoré sa tak stali síce nekonvenčným, ale za to úspešným vzdelávacím a preventívnym nástrojom na masové publikum.

Z ďalších tém môžeme uviesť napríklad pohľad slovenských policajtov na situáciu na Ukrajine po tom, čo tam istý čas strávili, databázu prokremeľskej propagandy, aktualizované statusy o sankciách a vyhostených diplomatoch RF alebo seriály “Nóty z Kremľa” či “Ruské báje a rozprávky na dobrú noc”.

ŠOKUJÚCI DOPAD PROPAGANDY

Účinky prokremeľskej propagandy mali na občanov SR tak silný vplyv, že miestami dochádzalo k extrémnym situáciám.

V mnohých komentároch sme mohli nájsť radostné reakcie z úspechov ruskej armády, ktoré často buď neboli verifikovateľné alebo otvorene hovorili o zabíjaní civilistov. Na druhej strane, akýkoľvek úspech ukrajinskej armády bol z ich strany považovaný za hoax.

Pri ďalšej téme dochádzalo k vyjadrovaniu podpory tzv. Kadyrovcov, extrémistickej islamistickej skupine z Čečenska, ktorá je známa utláčaním základných ľudských práv. Zatiaľ čo v roku 2015 v čase migračnej krízy mnoho občanov SR malo problém s utečencami z islamistických krajín, v súčasnosti bolo v rámci monitoringu nájdených množstvo komentárov oslavujúcich Kadyrovcov a ich vojnové ťaženie na Ukrajine.

Časť populácie nekriticky preberala akékoľvek prokremeľské naratívy a ospravedlňovania vojny. Z chronologického hľadiska bolo zrejmé, že v konkrétnych prípadoch podporovatelia hoaxov čakali na dodanie naratívov z Ruskej federácie, aby si ich následne osvojili. Keď pred vojnou kopírovali vyjadrenia oficiálnych ruských autorít o tom, že žiadna vojna sa nechystá, po jej reálnom vypuknutí aj oni hovorili o “špeciálnej vojenskej operácii”.

Oficiálne ruské vyjadrenia o neplánovaní vojny sa pritom stali najväčším hoaxom 21. storočia a zosobnením obľúbenej frázy hoaxerov “Dnes hoax, zajtra pravda.”

Podľa rovnakých osôb sa jediným riešením na ukončenie konfliktu mal stať mier, čo v ich ponímaní znamenalo kapituláciu Ukrajiny. Skandovanie “Chceme mier” na rôznych verejných zhromaždeniach pri mávaní vlajkami Ruskej federácie sa stali skôr cynickým gestom, ako reálnou túžbou o prinavrátenie pokoja zbraní.

S témou mieru súviseli aj dodávky zbraní z rôznych krajín sveta na územie Ukrajiny. Šíritelia dezinformácií a propagandy s tým mali problém a otvorene hovorili o prilievaní oleja do ohňa. Na druhej strane, vojenskú intervenciu ruskej armády, dodávateľa najväčšieho počtu zbraní na územie cudzieho štátu, nijako nekritizovali.

Keď jeden z košických spravodajských portálov zverejnil fotografiu z mesta, na ktorej boli vidieť vyvesené žlto-modré vlajky mesta Košice, spustila sa lavína nenávistných komentárov, ktorých poburovalo vyvesenie “ukrajinských” vlajok.

Nenávisť voči Ukrajine spôsobená dezinformáciami prerástla do rozmerov, že niektorí občania SR si fotografovali vozidlá utečencov a následne ich zverejňovali na Facebooku so zamyslením, ako je možné, že utiekli pred vojnou na drahom vozidle. Iní poškodzovali vozidlá Ukrajincov písmenom “Z”, symbolom armády Ruskej federácie na Ukrajine. Podobné naratívy boli súčasťou dezinformačného balíčka, ktorého cieľom bolo vyvolanie nenávisti voči Ukrajincom – všetci sú zločinci, všetci sú bohatí a na Slovensku nás len prišli utláčať a poberať obrovské sociálne výhody.

ÚSPECHY ANALYTICKÉHO TÍMU

Intenzívna komunikácia témy vojny na Ukrajine priniesla pre Policajný zbor niekoľko úspechov. Návštevnosť stránky “Hoaxy a podvody – Polícia SR” dosiahla rekordnú úroveň, keď sa jej obsah za prvý mesiac vojny dostal k viac ako 2 100 000 používateľov Facebooku. Počet interakcií za rovnaké obdobie presiahol hranicu 1,9 milióna.

Dnes sa stabilne drží nad hranicou jedného milióna unikátnych návštev za mesiac. Stránku sleduje viac ako 136 000 ľudí, čo ju naďalej robí najsledovanejším komunikačným kanálom proti hoaxom na Slovensku. Zároveň ide o jedinú antihoaxovú štátnu stránku v Európskej únii.

Analytický tím získal prestížne ocenenie “Unikátny PR počin”, ktorý sa mu rozhodla udeliť odborná porota z radov marketérov v rámci ankety Prokop 2021.

Vysvetľujúce statusy o prokremeľskej propagande sa stali súčasťou niekoľkých replík v inscenácii “24” na doskách Slovenského národného divadla.

Nasadenie analytického tímu bolo pravidelne dávané za príklad v rámci štátnych inštitúcií na Slovensku, ale aj v zahraničí. So svojimi partnerskými zložkami si PZ pravidelne vymieňal informácie o dezinformáciách a inšpiroval sa príkladmi z dobrej praxe.

Istou formou zadosťučinenia sa stalo množstvo ďakovných správ od občanov pre analytikov polície, z ktorých niektoré boli na stránke zverejnené.

ZASTRAŠOVANIE

Uvedené úspechy sa stali daňou za to, že sa príslušníci Policajného zboru venujúci sa dezinformáciám stali terčom pravidelného zastrašovania a vyhrážok nielen od individuálnych osôb, ale aj organizovaných skupín. Rovnaké skupiny pritom útočili pravidelne na civilné osoby, ktoré pre políciu nikdy v boji proti hoaxom nepracovali.

Vyhrážanie sa pre Policajný zbor stalo najlepším dôkazom, že si jeho analytický tím odvádza dobrú a nenahraditeľnú prácu. Mnohým skupinám ich činnosť prekáža, keďže svoju existenciu a prípadné úspechy stavajú dlhodobo na tvorbe a šírení dezinformácií. V jednom z prípadov zastrašovanie zašlo až tak ďaleko, že jedna z osôb sa pokúšala dostať do panelového domu, kde býva jeden z členov analytického tímu.

Policajný zbor nepoľavuje, podobné útoky jeho pracovníkov motivujú, naopak, posilňuje kapacity a svoju činnosť ešte viac zintenzívni. Týkať sa to bude aj vyvinutia tlaku na spoločnosť Meta prevádzkujúcu Facebook, keďže jej pôsobenie z hľadiska boja proti hoaxom je z pohľadu PZ nedostatočné.

Dezinformácie sú nebezpečným nástrojom, ktorý sa v prípade vojenského konfliktu stáva hrozbou pre demokratické usporiadanie a bezpečnosť všetkých občanov. Doterajšia snaha prokremeľskej propagandy vplývať na verejnú mienku na Slovensku útočí na základy právneho a demokratického štátu. Policajný zbor preto víta spoluprácu s ostatnými štátnymi inštitúciami a bezpečnostnými zložkami v boji proti dezinformáciám.